VÚC BANSKÁ BYSTRICA – DEMOGRAFICKÁ SITUÁCIA
Seminárna práca z predmetu Demografia
2002/2003

OBSAH

I. Úvod
II. Stacionárne javy
 rozloha
 štruktúra obyvateľstva
 hustota obyvateľov
 sobášnosť a rozvodovosť

III. Dynamické javy
 počet živo a mŕtvo narodených detí
 potratovosť
 úmrtnosť všeobecná (podľa veku)
 prirodzený prírastok (rozdiel medzi narodenými a umretými)
 mechanický pohyb (migrácia)
 celkový prírastok

I. Úvod

Vo svojej práci som sa zamerala na sledovanie stacionárnych a dynamických demografických údajov v rámci vyššieho územného celku – Banskobystrického kraja.

II. Stacionárne ukazovatele

Rozloha

Banskobystrický kraj tvorí 516 obcí, pričom z tohto počtu je 24 miest. So svojou rozlohou 9 455 km2 je tento kraj najväčším na Slovensku. Banskobystrický kraj sa členení na 13 okresov: Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Detva, Krupina, Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen, Žarnovica a Žiar nad Hronom.
V kraji môžeme nájsť všetky typy sídelných formácií – mestá stredne veľké a malé, vidiecke obce a laznícke osídlenia. Prevažujú malé obce s počtom do 500 obyvateľov, ktoré tvoria 35,27 % z celkového počtu obcí. Hlavným administratívnym, hospodárskym, kultúrnym, historickým a spoločenským centrom kraja je mesto Banská Bystrica.

Štruktúra obyvateľstva

Počet obyvateľov k 31. 12. 1999 bol 662 932. Priemerný vek v tomto roku dosahoval výšku 36,4 roka. Vo vekovej skupine 0 – 14 rokov bolo z celkového počtu obyvateľov 19,1 %. Vo vekovej skupine 60 rokov a viac bolo 16,3% a vo vekovej skupine 80 a viac rokov bolo 2,1 % obyvateľov. Podiel žien v rokoch 15 – 49 bol 51,6%.

Tabuľka 1 - Štruktúra obyvateľstva podľa pohlavia v okresoch VÚC BB k 31. 12. 1999
Okres / región Počet obyvateľov
k 31. 12.

1999 Muži
(v %) Ženy
(v %) Počet obyvateľov v mestách
(abs.) Podiel mestského obyvateľstva
(v %)
Banská Bystrica 112 736 47,67 52,33 84 272 74,75
Banská Štiavnica 17 061 48,20 51,80 10 760 63,07
Brezno 65 827 48,58 51,42 22 891 34,77
Detva 33 712 49,44 50,56 23 718 70,35
Krupina 22 901 48,49 51,51 9 555 41,72
Lučenec 73 133 47,74 52,26 38 963 53,28
Poltár 23 303 48,46 51,54 6 053 25,98
Revúca 40 974 48,89 51,11 25 212 61,53
Rimavská Sobota 82 508 48,52 51,48 37 203 45,09
Veľký Krtíš 46 636 48,54 51,46 15 515 33,27
Zvolen 68 190 48,10 51,90 49 183 72,13
Žarnovica 27 633 48,91 51,09 14 099 51,02
Žiar nad Hronom 48 318 48,60 51,40 26 217 54,26
KRAJ-SPOLU 662 932 48,33 51,67 363 641 54,85

Zdroj: Štatistické informácie, Vekové zloženie obyvateľstva, Krajská správa Štatistického úradu SR v Banskej Bystrici, 1999

Tabuľka 2 – Štruktúra obyvateľstva podľa veku v okresoch VÚC BB k 31. 12. 1999
Okres/kraj Priemerný vek Index starnutia
Muži Ženy Spolu Muži Ženy Spolu
Banská Bystrica 34,88 37,63 36,32 63,76 128,51 95,66
Banská Štiavnica 34,55 38,57 36,63 61,50 138,49 99,52
Brezno 34,82 38,00 36,45 67,14 137,70 101,61
Detva 35,09 37,82 36,47 71,63 136,92 103,60
Krupina 34,34 38,73 36,60 64,23 144,39 102,92
Lučenec 35,02 38,60 36,89 69,59 146,80 107,68
Poltár 35,77 39,22 37,55 78,70 162,35 119,43
Revúca 33,55 37,11 35,37 55,11 119,40 86,27
Rimavská Sobota 33,97 37,40 35,73 60,42 125,32 91,90
Veľký Krtíš 35,05 38,27 36,71 68,30 138,27 102,42
Zvolen 34,74 38,36 36,62 62,30 141,72 100,29
Žarnovica 35,01 38,22 36,65 68,00 138,24 102,08
Žiar nad Hronom 34,86 38,02 36,48 68,27 133,85 100,89
KRAJ 34,71 38,01 36,42 65,22 135,57 99,57

Zdroj: Štatistické informácie, Vekové zloženie obyvateľstva, Krajská správa Štatistického úradu SR v Banskej Bystrici, 1999

Štruktúra obyvateľstva podľa národnosti

Môžeme konštatovať, že Banskobystrický kraj je národnostne monolitný teda vysoký podiel na celkovom počte obyvateľov má národnosť slovenská a to hlavne v severnej časti tohto kraja. V južných okresoch je početnejšia maďarská národnosť. V okresoch Rimavská Sobota a Lučenec tvorí až jednu tretinu obyvateľstva. Osobitnou etnickou skupinou je rómske obyvateľstvo ktoré sa koncentruje hlavne v okresoch Brezno, Revúca, Rimavská Sobota, Krupina, Poltár, Lučenec a Veľký Krtíš. Ostatné národnostné menšiny sa na území Banskobystrického kraja vyskytujú len zriedka a vo veľmi malom počte.

Tabuľka 3 – Štruktúra obyvateľstva podľa národnosti v okresoch VÚC BB k 31. 12. 1998
Okres/
kraj Stav obyvateľstva
k 31. 12.

1998 Z toho národnosti:
Slovenská Maďarská Rómska Česká
muži Ženy Spolu Počet v % Počet v % Počet v % počet v %
Banská Bystrica 53 750 59 010 112 760 108 838 96,52 622 0,55 910 0,81 1 572 1,39
Banská Štiavnica 8 227 8 807 17 034 16 635 97,66 55 0,32 167 0,98 109 0,64
Brezno 32 009 33 887 65 896 63 358 96,15 100 0,15 1789 2,71 439 0,67
Detva 16 766 17 092 33 858 33 128 97,84 47 0,14 385 1,14 205 0,61
Krupina 11 143 11 852 22 995 22 016 95,74 118 0,51 593 2,58 87 0,38
Lučenec 34 919 32 210 73 129 47 924 65,53 22 927 31,35 1 522 2,08 435 0,59
Poltár 11 364 12 090 23 454 22 471 95,81 354 1,51 494 2,11 94 0,40
Revúca 19 996 20 922 40 918 28 003 68,44 10 245 25,04 2 162 5,28 277 0,68
Rimavská Sobota 40 001 42 479 82 480 42 105 51,05 37 092 44,97 2 333 2,83 540 0,65
Veľký Krtíš 22 686 24 038 46 724 31 646 67,73 14 006 29,98 493 1,07 290 0,62
Zvolen 32 776 35 451 68 227 65 360 95,80 341 0,50 1 114 1,63 921 1,35
Žarnovica 13 540 14 141 27 681 27 021 97,62 44 0,16 242 0,87 171 0,62
Žiar nad Hronom 23 512 24 824 48 336 46 558 96,32 252 0,52 592 1,22 390 0,81
KRAJ 320 689 342 803 663 492 555 063 83,66 86 203 12,99 12 796 1,93 5 530 0,83
Slovensko 5393382 2623692 2769690 4618057 85,62 567756 10,53 89 434 1,66 59 307 1,10

Zdroj: Okresy Banskobystrického kraja 1988, Krajská správa Štatistického úradu SR v Banskej Bystrici, jún 2000
Národnostné zloženie obyvateľstva podľa Sčítania ľudu, domov a bytov prepočítané na rok 1998
Krajská správa Štatistického úradu SR v Banskej Bystrici, rok 1998

Štruktúra obyvateľstva podľa vzdelanosti

V rámci jednotlivých okresov sú vo vzdelanostnej štruktúre väčšie rozdiely. Najvyšší podiel obyvateľov so základným vzdelaním je v okresoch Veľký Krtíš, Krupina, Poltár, Revúca a Rimavská Sobota, čo je do značnej miery ovplyvnené podielom rómskej populácie. V zastúpení vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva je najpriaznivejšia situácia v okresoch Banská Bystrica, Zvolen a Banská Štiavnica aj preto, lebo v týchto mestách sa nachádzajú vysoké školy. V tých okresoch, kde sú dominantné priemyselné odvetvia, prevažuje obyvateľsvo so stredným odborným vzdelaním. Je to hlavne v okresoch Detva, Brezno, Žiar nad Hronom, Banská Bystrica a Zvolen. Konkrétne údaje o štruktúre vzdelania sú k dispozícií z roku 1991 kedy Štatistický úrad Slovenskej republiky robil sčítanie obyvateľstva. Výsledky prieskumu boli nasledovné:
 podiel obyvateľov so základným vzdelaním tvorí 41,16 %,
 podiel obyvateľov bez maturity tvorí 22,98%,
 podiel obyvateľov s odborným vzdelaním tvorí 3,13%,
 podiel obyvateľov s maturitou tvorí 2,32%,
 podiel obyvateľov so stredoškolským vzdelaním tvorí 21,86%,
 podiel obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním tvorí 6,68%,
 podiel obyvateľov bez vzdelania tvorí 0,85%.

Hustota obyvateľov

Priemerná hustota obyvateľstva je 70 obyvateľov na km2. V porovnaní s celoslovenským priemerom (109,7 obyvateľov na km2) je Banskobystrický kraj jednoznačne najredšie osídlený. Mestá a obce sa sústreďujú do dolín a kotlín pozdĺž hlavných komunikačných osí a vodných tokov.

Tabuľka 4 - Vývoj počtu obyvateľov podľa okresov
Okres/kraj Stav obyvateľstva k 31.

12. Výmera v ha Hustota obyvateľstva
na 1 km2
1996 1997 1998 1999 1999
Banská Bystrica 112 955 112 975 112 760 112 736 80 943 139
Banská Štiavnica 16 934 16 989 17 034 17 061 29 228 58
Brezno 66 078 66 016 65 896 65 827 126 520 52
Detva 34 014 33 928 33 858 33 712 44 922 75
Krupina 23 031 23 068 22 995 22 901 58 490 39
Lučenec 73 024 73 077 73 129 73 133 79 703 92
Poltár 23 567 23 511 23 454 23 303 50 487 46
Revúca 40 900 40 901 40 918 40 974 73 037 56
Rimavská Sobota 82 289 82 346 82 480 82 508 147 093 56
Veľký Krtíš 46 840 46 761 46 724 46 636 84 847 55
Zvolen 67 955 68 009 68 227 68 190 75 903 90
Žarnovica 27 780 27 733 27 681 27 633 42 554 65
Žiar nad Hronom 48 617 48 531 48 336 48 318 51 768 93
SPOLU 664 024 663 845 663 492 662 932 945 495 70

Zdroj: Okresy Banskobystrického kraja 1988, Krajská správa Štatistického úradu SR v Banskej Bystrici, jún 2000
Štatistické informácie 1999, Pohyb obyvateľstva Banskobystrického kraja v roku 1999, Krajská správa Štatistického úradu SR v Banskej Bystrici, marec 2000

Sobášnosť a rozvodovosť

Sobášnosť za posledných 10 rokov mierne kolíše. Je to spôsobené hlavne vplyvom zmeny počtu obyvateľov. Počet na 1000 obyvateľov totiž vykazuje vzácne vyrovnané hodnoty (r. 1995-5, r. 1996-4, r. 1997-5, r. 1998-4, r. 1999-4). Priemerný vek sobášnosti u žien je v súčasnosti v rozpätí 20 – 24 roku. Tento údaj má ale tendenciu stúpať vďaka takými vplyvmi ako sú kariéra v zamestnaní, pohodlie, materiálne preferenciu (vlastníctvo auta) a podobne.

Tabuľka 5 - Ukazovatele sobášnosti vo VÚC BB v roku 1999
Počet sobášov 3171
Podiel sobášov v SR 11,6%
Priemerný vek ženícha 28,1
Priemerný vek nevesty 25
Slobodní ženísi v % 85,1 %
Slobodné nevesty v % 88,8

Aj keď celkový počet rozvodov nie je pravidelne rastúci (resp. pravidelne klesajúci), v počte rozvodov na 1000 obyvateľov v jednotlivých rokoch nebadať väčšie rozdiely. Ľudia vstupujú do manželstva neuvážene, neberú ohľad rady rodiny a priateľov. Iné vstupujú do manželstva prinútení okolnosťami napri. tehotenstvom partnerky, či čisto zo zištných dôvodov napr. finančných.
Najčastejšie príčiny rozvodovosti pôsobiace už v dobe uzavretia manželstva sú: včasný sobáš, sobáš iba pre tehotenstvo snúbenky, sobáš z vypočítavosti, nie celkom dobrovoľný, veľký vekový rozdiel manželov, povahové rozdiely, deti z predchádzajúcich manželstiev, opilstvo jedného z partnerov pred sobášom, choroba pred uzavretím manželstva
Ďalšie príčiny rozvodovosti môžu vzniknúť až v dobe trvania manželstva, ako napríklad majetkové alebo finančné nezhody, sexuálne nezhody, nezáujem o rodinu, opilstvo, nadmerná žiarlivosť, nevera.

Tabuľka 6 - Ukazovatele rozvodovosti vo VÚC BB v roku 1999
Návrh na rozvod 1985
Rozvod 1495
Realizované návrhy v % 75,3
Rozvody v % za SR 15,5
Priemerný vek muža pri rozvode 37,7
Priemerný vek ženy pri rozvode 35,0
Priemerná dĺžka rozvedených manželstiev 12,4

II. Dynamické javy

Počet živo a mŕtvo narodených detí

Počet živonarodených z roka na rok klesá. Podobne klesá aj živá pôrodnosť na 1000 obyvateľov. Pravdepodobná príčina tohto javu je nepriaznivá bytová situácia nielen v Banskobystrickom kraji, ale v celej republike. Je totiž veľmi pravdepodobné, že ak by zlá bytová situácia nebola na celom území SR, nastala by migrácia obyvateľstva (hlavne mladých rodín bez bytového zabezpečenia) do oblastí, kde je väčší dostatok bytov. Tým by sa síce pravdepodobne nezvýšila celková pôrodnosť, ale veľmi pravdepodobne by sme mohli sledovať nárast živonarodených detí na 1000 obyvateľov.

Takto mladí ľudia oprávnene nemajú veľký záujem o zakladanie rodín a teda ani o rodičovstvo. Čo sa týka sezónnej frekvencie pôrodov, najviac detí sa rodí v jarných mesiacoch. Sú to deti počaté v letných mesiacoch v predchádzajúcom roku. Najvyššia natalita (pôrodnosť) je v marci, druhý vrchol býva v máji. Sú to deti splodené v júni až v septembri. Počet živonarodených môžu do značnej miery ovplyvniť aj také faktory, ako je napr. sobášnosť, rozvodovosť, potratovosť, či novorodenecká úmrtnosť.

Tabuľka 7 – Ukazovatele pôrodnosti vo VÚC BB v roku 1999
Narodení celkom 6712
Žvonarodení 6673
Živonarodení v % za SR 11,9%
Mŕtvonarodení 39
Narodení mimo manželstva v % 22,9 %
Všeobecná miera plodnosti 37,8 %
Priemerný vek ženy pri 1. pôrode 23,2

Potratovosť

Oproti posledným 10 rokom môžeme tvrdiť, že potratovosť pravidelne klesá a to nielen celková, ale i na 1000 obyvateľov. Je to rozhodne spôsobené prístupnejšími informáciami v oblasti sexuálnej výchovy. Podiel na tom majú aj antikoncepčné prostriedky, ktoré prispeli svojou vyššou spoľahlivosťou. Takisto k dobru sa iste pripísala aj lepšia lekárska starostlivosť a modernejšie prístroje a metódy používané v zdravotníctve, čím sa mnohé rizikové tehotenstvá stávajú menej rizikovými až bezrizikovými. Tabuľka 8 – Ukazovatele potratovosti v vo VÚC BB v roku 1999
Počet potratov 3704
Potraty v % za SR 14,5
Všeobecná miera potratovosti 21,0
Index potratovosti 55,5
Priemerný vek ženy 28,8

Úmrtnosť
V porovnaní s celoslovenským priemerom je novorodenecká a dojčenská úmrtnosť nižšia, naopak úmrtnosť dospelých prevyšuje celoslovenský priemer o 2%. Najčastejšie príčiny smrti sú choroby cievneho ústrojenstva, zhubné nádory a choroby nervového a zmyslového ústrojenstva = jedným slovom civilizačné choroby.

Tabuľka 9 – Ukazovatele úmrtnosti vo VÚC BB v roku 1999
Počet zomrelých celkom 7276
Počet zomrelých mužov 3893
Počet zomrelých žien 3383
Podiel počtu zomrelých v % za SR 13,8
Dojčenská úmrtnosť v % 6,59

Prirodzený prírastok
Prirodzený prírastok v Banskobystrickom kraji za 4 sledované roky bol nasledovný:
 1996 +36 obyvateľov,
 1997 - 1 obyvateľ,
 1998 - 49 obyvateľov
 1999 - 35 obyvateľov.
Z uvedeného vidíme, že rozdiel medzi mŕtvymi a živými ja stále väčší v neprospech živých.

Mechanický pohyb - migrácia

Hlavné a najčastejšie dôvody sťahovania populácie sú zmena pracoviska, štúdium, zdravotné dôvody, sobáš, rozvod, bytové dôvody, iné.
Môžeme sledovať, že prirodzený prírastok je z roka na rok nižší.

Nakoľko úmrtnosť pravidelne kolíše a nezaznamenávame výraznejšie odchýlky, túto skutočnosť spôsobuje najmä pokles počtu živonarodených detí. Zaujímavejší pre nás je však prírastok, presnejšie povedané úbytok spôsobený sťahovaním. Podľa tabuľky vidíme, že tento migračný prírastok je (až na rok 1998) záporný. Ide teda o úbytok. Je to spôsobené ani nie tak nedostatkom bytov, ako by sa mnohí domnievali, ako zvyšovaním preferencie života v menej rušných oblastiach, ako je mesto. Dochádza k javu presne opačnému javu z minulosti, keď ľudia opúšťali dediny a malé obce a vo veľkom sa sťahovali do mesta (pracovné príležitosti, ”lepší a panskejší” život a podobne). Dnes už ľudia uprednostnia radšej život mimo ruchu každodenného života, ktorý im nedovoľuje ani si v kľude odpočinúť. Mimo stresu mesta si dokážu lepšie zregenerovať svoje sily, či už aktívne alebo pasívne. Ani vzdialenosť od mesta a teda aj od práce (pokým nie je až príliš veľká) nie je determinantom, ktorý by v dnešnej dobe na danej veci niečo mohol zmeniť. Vďaka rýchlym a pohodlným autám už totiž vzdialenosť nehrá základnú úlohu v živote moderného človeka.

Tabuľka 10 – Ukazovatele migrácie vo VÚC BB v rokoch 1997-1999
1997 1998 1999
Prisťahovaní 2047 2396 1945
Vysťahovaní 2221 2061 2019
Saldo migrácie -174 335 74

Celkový prírastok

Celkový trend vývoja obyvateľstva je charakteristický spomaľovaním reprodukcie obyvateľstva. Demografický proces je ovplyvnený nízkym prírastkom obyvateľstva, najmä výrazným poklesom počtu živonarodených detí a vyššou úmrtnosťou. Prírastok obyvateľstva je záporný vo väčšine okresoch kraja a je v porovnaní s celoslovenským priemerom najnižší.

Tabuľka 11 - Prirodzené a migračné prírastky / resp. úbytky obyvateľstva /
Okres / kraj Prirodzený prírastok Migračný prírastok Celkový prírastok
1996 1997 1998 1999 1996 1997 1998 1999 1996 1997 1998 1999
Banská Bystrica 36 -1 -49 -35 149 -19 -166 11 185 -20 -215 -24.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Demografická situácia mesta Banská Bystrica