obyv.)
 mena: kyat
 počet obyvateľov: 43,2 mil.
 hustota osídlenia: 68 obyv./ km2
 úradný jazyk: barmčina
 najrozšírenejšie náboženstvá: budhizmus 87,2%, kresťanstvo 5,6%, islam 3,6%, hinduizmus 1%, a.i.

Má veľmi teplé tropické monzúnové podnebie, veľa tu prší, čiže výborne sa tu darí ryži. Pestuje sa hlavne v zavlažovaných údoliach riek Iravadi a Salwin a vypestuje sa jej tam toľko, že Mjanmarsko patrí medzi popredných vývozcov. V úrodných údoliach riek a v nížinách pri mori sa pestuje veľa cukrovej trstiny, podzemnice olejnej, prosa, sezamu, bavlníka, juty a tabaku. Poľnohospodárstvom sa živí polovica obyvateľov. Výzanmný je tiež rybolov. Je tu aj veľké nerastné bohatstvo. Pre seba vyťažia dosť ropy, zemného plynu aj rúd medi, wolfrámu, cínu, olova a niklu a nejaké to percento sa spracuje a vyváža. Priemysel v Mjanmarsku sa ešte len roozvíja. Sú tu úpravovne ryže, výroba cukru, rastlinných olejov, tkanín z bavlny a juty. ČÍNA (Čínska ľudová republika – ČĽR):
 rozloha: 9 526 900 km2
 štátne zriadenie: komunistický štát
 hlavné mesto: Pecking (10,5 mil. obyv.)
 mena: jüan
 počet obyvateľov: 1,3 mld
 hustota osídlenia: 127 obyv./ km2
 úradný jazyk: mandarínska čínština
 najrozšírenejšie náboženstvá: budhizmus 6%, islam 2%, animistické 20%, iné 13%, bez vyznania je 59%

Po Rusku a Kanade je Čína tretí najrozľahlejší štát sveta. Je veľká takmer ako celá Európa. Na takomto rozľahlom území sú pestré aj prírodné podmienky. Je tu Tibetská náhorná plošina s okolitými veľhorami (Himaláje, Karakoram, Ťan-šan); Tarimská a Džumgarská panva, Turfanská preliačina a púšť Taklamakan; Veľká čínska nížina pri dolnom toku riek; Stredohoria a vysočiny JV-Číny. Takmer polovica Číny je neúrodná, bez akejkoľvek vegetácie. Čína sa administratívne delí na 21 provincií, 5 autonómnych oblastí a 3 samosprávne mestá. V úrodnejších oblastiach museli lesy ustúpiť pred poľnohospodárstvom. Čína už rozhodne nie je taký zaostalý štát ako 5 predošlých. Z Číny sa v poslednch desaťročiach vytvorila poiľnohospodárska veľmoc. Poľnohospodárska produkcia: na 1. mieste na svete - ryža, pšenica, podzemnica olejná, bavlna, batáty, sezam, repka, uhorky, cibula, tabak, konope, hrušky, ošípané, kone, somáre, hydina, vajcia, hodváb; a 2. až 3. miesto na svete – kukurica, juta, fazuľa, čaj, kapusta, zemialy, jablká, proso, kozy, byvoly, ovce, mäso, med, ryby. Produkcia nerastných surovín: 1.miesto na svete – čierne uhlie, wolfrám, antimón; 2. až 5. miesto – železo, vonád, ortuť, cín, olovo, zinok; a 6. až 10. miesto – mangán, zlato, molybdén, meď, bauxit a nikel. Rozvoj priemyslu postupoval od hutníctva cez strojárstvo po spotrebný priemysel.