Deviaty zjazd Komunistickej strany Číny (1-24 apríl 1969 Peking), ktorý dovŕšil premenu strany na nástroj vojensko-byrokratickej diktatúry fakticky obišiel ekonomické problémy (okrem niektorých najvšeobecnejších fráz sa o ekonomickom programe na zjazde nepovedalo nič). Súčasne však škody napáchané „kultúrnou revolúciou“ prinútili stranícke a štátne vedenie podniknúť kroky na nápravu situácie.
S pomocou armády bol obnovený aspoň základný poriadok v priemyselných podnikoch a v doprave, vyrovnal sa pokles priemyselnej výroby a ekonomika sa začala rozvíjať pomerne rýchlym tempom, pravda, veľmi nerovnomerne. Lepšie výsledky v 1.pol. 70- tých rokov sa objavili najmä preto, že sa začali plnšie využívať už jestvujúce výrobne kapacity. Na desiatom zjazde Komunistickej strany Číny Čou En-laj vo svojom prejave naznačil vo všeobecných črtách hospodárske úlohy. Vyzdvihoval síce masové hnutia, ale hovoril aj o plánovitosti, racionálnych ekonomických smerniciach a o vedecko-technickom rozvoji. Dovolával sa hesla „poľnohospodárstvo je základ národného hospodárstva.“
Zasadanie celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov v januári 1975 vytýčilo program štyroch modernizácii – modernizácii priemyslu, poľnohospodárstva, vedy a techniky a obrany.
Na jar 1978 sa uskutočnilo v Pekingu 1. zasadanie Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov šiesteho funkčného obdobia. Jeho hlavným cieľom bolo zákonodarnou cestou potvrdiť závery 11. zjazdu Komunistickej strany Číny. Zasadanie prijalo novú generálnu líniu na ďalšie obdobie, ktorá vytyčovala cieľ premeniť Čínu do konca tohto storočia na mohutnú a silnú socialistickú veľmoc cestou realizácie spomínaných štyroch modernizácií.
Bol vyhlásený 10-ročný plán na roky 1976-1985, ktorý však nebol nijakým komplexným programom sociálno-ekonomického rozvoja, ale súhrnom ukazovateľov rastu výroby niektorých druhov priemyselnej a poľnohospodárskej produkcie a investičnej výstavby. Väčšina ukazovateľov nebrala do úvahy jestvujúce možnosti národného hospodárstva a preceňovali sa možnosti nákupu a efektívneho využitia zahraničnej technológie a investičných celkov vo vyspelých kapitalistických krajinách.
Už v nasledujúcom roku sa prehodnotilo poradie národnoho-hospodárskych priorít, značne sa obmedzil rozvoj ťažkého priemyslu. Do popredia sa ľahký priemysel a poľnohospodárstvo, obmedzila sa investičná výstavba.