Do roku 1953 boli pozemkovou reformou, ktorá sa začala uskutočňovať na oslobodených územiach už pred založením ČĽR, veľkostatky v podstate zrušené. Úlohy protifeudálnej revolúcie boli splnené. R. 1953 sa obnovila doprava a niektoré odvetvia národného hospodárstva. V roku 1953 prijal ÚV KS Číny dôležitý dokument Mobilizovať všetky sily do boja za premenu našej krajiny na veľký socialistický štát. Je zaujímavé, že tento dokument rozoslali straníckym orgánom a organizáciám na preštudovanie a propagandu, ale nebol zverejnený. V týchto vnútrostraníckych tézach sa uvádzalo: „ Generálna línia strany, jej hlavné úlohy v tomto prechodnom období spočívajú v tom, aby sa v dosť dlhom časovom období postupne uskutočnila socialistická industrializácia krajiny a socialistické premeny v poľnohospodárstve, remeselnej výrobe a v obchodných a priemyselných podnikoch, ktoré sú v rukách súkromného kapitálu.“ Splnenie týchto náročných úloh generálnej línie strany na prechodné obdobie bolo rozvrátené na tri päťročné plány. Myšlienky industrializácie dostali konkrétnu podobu v prvej päťročnici. Jej hlavnou úlohou bolo sústrediť pozornosť na stavbu 694 veľkých priemyselných objektov, z ktorých 156 najdôležitejších sa budovalo s pomocou Sovietskeho zväzu. Z celkového objemu prostriedkov určených na investičnú výstavbu v priemysle bolo 85 percent určených do odvetví vyrábajúcich výrobné prostriedky.R.1953 sa začal uskutočňovať 1. päťročný plán rozvoja národného hospodárstva (1953-1957).Zameriaval sa v podstate na tieto úlohy:
vytvorenie východiskovej základne pre socialistickú industrializáciu sústredením hlavných síl na budovanie priemyslu;
vytvorenie východiskovej základne pre socialistickú premenu poľnohospodárstva a remesiel rozvojom poľnohospodárskych a remeselníckych družstiev;
vytvorenie základne pre socialistickú premenu súkromného obchodu premenou prevažnej časti súkromných podnikov na rôzne štátnokapitalistické formy.
Mao Ce-tung v prejave v júli 1955 a na októbrovom plenárnom zasadaní ústredného výboru vytýčil úlohu maximálne urýchliť proces združstevňovania. Preto bolo koncom roku zapojených do družstiev 60 percent hospodárstiev a v roku 1956 sa proces združstevňovania prakticky skončil – približne milión družstiev zahrňovalo 96,3 percenta roľníckych hospodárstiev, z ktorých 90 percent tvorili družstvá vyššieho typu, kde sa do kolektívneho vlastníctva dával okrem pôdy aj ťažný dobytok, poľnohospodársky inventár a ďalší majetok.
Takmer súčasne s urýchlením združstevňovania na vidieku prebehla premena remeselnej malovýroby a kapitalistického priemyslu a obchodu.