Hospodárstvo.Pred víťazstvom ľudovej revolúcie (1949) pretrvávali v Číne silné feudálne prežitky v spoločensko-hospodárskej štruktúre a polokoloniálna závislosť od imperialistických mocností. Väčšinu čínskych podnikov ovládal byrokratický kapitál najbohatších “štyroch rodín”; stupeň rozvoja priemyslu, najmä ťažkého, poľnohospodárstva a dopravy a ich technická úroveň boli veľmi nízke. V poľnohospodárstve prevládali drobné hospodárstva nájomcov, ktorí boli v polofeudálnej závislosti od veľkostatkárov; odovzdávali im až 70 % úrody. Po oslobodení sa uskutočnila pozemková reforma, na základe ktorej sa pridelilo 47 mil. ha (takmer ½ ornej pôdy) 300 mil. roľníkov ; zoštátnili sa dôležité priemyselné podniky, doprava, banky a i. 1949-52 boli odstránené vojnové škody v hospodárstve, potom realizovaný prvý päťročný plan výstavby základov priemyslu, dopravy a poľnohospodárstva, ukončená kolektivizácia poľnohospodárstva ; drobný priemysel, remeslá a obchod boli pretvorené na štátnokapitalistické podniky ; podiel priemyslu v nár. hospodárstve vzrástol asi na 40 % ; zo začiatku za pomoci ZSSR vznikli nové odvetvia priemyslu, ako výroba automobilov, lietadiel, traktorov, elektrotechnických zariadení a i. Napriek mnohým chybám v neskoršom období (politika “veľkého skoku”, “kultúrna revolúcia”) dosiahpl značný pokrok v rozvoji výrobných síl. Dôkladnejší opis čin. hospodárstva nie je možný, lebo už niekoľko rokov nie sú prístupné oficiálne štatistické údaje a jestvujúce vychádzajú iba z približných odhadov.
ČĽR je poľnohospodársko-priemyselná krajina. S industrializáciou sa začalo len po jej vzniku r. 1949. V predchádzajúcich desaťročiach feudálne pomery a veľký vplyv zahraničných imperialistov brzdil rozvoj hospodárstva, najmä ťažkého priemyslu. Občianska vojna a zlé hospodárenie reakčnej Čankajškovej kliky úplne rozvrátili čínske národné hospodárstvo. Až do vzniku ľudovej republiky bola výroba ľahkého priemyslu o tretinu nižšia ako r. 1939. Poľnohospodárstvo upadlo.
V roku 1949-1957/1958 mali v KS Číny prevahu sily, ktoré uskutočňovali v podstate marxisticko- leninskú vnútornú hospodársku a zahraničnú politiku. Opierajúc sa o túto politiku a o nadšenie čínskeho ľudu dosiahol sa s pomocou socialistických štátov, najmä Sovietskeho zväzu, prudký rozvoj celého národného hospodárstva. Vo výrobe najdôležitejších priemyselných výrobkov bola najvyššia predvojnová produkcia väčšinou prekročená a v poľnohospodárstve opäť dosiahnutá.

Do roku 1953 boli pozemkovou reformou, ktorá sa začala uskutočňovať na oslobodených územiach už pred založením ČĽR, veľkostatky v podstate zrušené. Úlohy protifeudálnej revolúcie boli splnené. R. 1953 sa obnovila doprava a niektoré odvetvia národného hospodárstva. V roku 1953 prijal ÚV KS Číny dôležitý dokument Mobilizovať všetky sily do boja za premenu našej krajiny na veľký socialistický štát. Je zaujímavé, že tento dokument rozoslali straníckym orgánom a organizáciám na preštudovanie a propagandu, ale nebol zverejnený. V týchto vnútrostraníckych tézach sa uvádzalo: „ Generálna línia strany, jej hlavné úlohy v tomto prechodnom období spočívajú v tom, aby sa v dosť dlhom časovom období postupne uskutočnila socialistická industrializácia krajiny a socialistické premeny v poľnohospodárstve, remeselnej výrobe a v obchodných a priemyselných podnikoch, ktoré sú v rukách súkromného kapitálu.“ Splnenie týchto náročných úloh generálnej línie strany na prechodné obdobie bolo rozvrátené na tri päťročné plány. Myšlienky industrializácie dostali konkrétnu podobu v prvej päťročnici. Jej hlavnou úlohou bolo sústrediť pozornosť na stavbu 694 veľkých priemyselných objektov, z ktorých 156 najdôležitejších sa budovalo s pomocou Sovietskeho zväzu. Z celkového objemu prostriedkov určených na investičnú výstavbu v priemysle bolo 85 percent určených do odvetví vyrábajúcich výrobné prostriedky.R.1953 sa začal uskutočňovať 1. päťročný plán rozvoja národného hospodárstva (1953-1957).Zameriaval sa v podstate na tieto úlohy:
vytvorenie východiskovej základne pre socialistickú industrializáciu sústredením hlavných síl na budovanie priemyslu;
vytvorenie východiskovej základne pre socialistickú premenu poľnohospodárstva a remesiel rozvojom poľnohospodárskych a remeselníckych družstiev;
vytvorenie základne pre socialistickú premenu súkromného obchodu premenou prevažnej časti súkromných podnikov na rôzne štátnokapitalistické formy.
Mao Ce-tung v prejave v júli 1955 a na októbrovom plenárnom zasadaní ústredného výboru vytýčil úlohu maximálne urýchliť proces združstevňovania. Preto bolo koncom roku zapojených do družstiev 60 percent hospodárstiev a v roku 1956 sa proces združstevňovania prakticky skončil – približne milión družstiev zahrňovalo 96,3 percenta roľníckych hospodárstiev, z ktorých 90 percent tvorili družstvá vyššieho typu, kde sa do kolektívneho vlastníctva dával okrem pôdy aj ťažný dobytok, poľnohospodársky inventár a ďalší majetok.
Takmer súčasne s urýchlením združstevňovania na vidieku prebehla premena remeselnej malovýroby a kapitalistického priemyslu a obchodu.

Viac menej administratívnymi metódami sa ku koncu roku 1956 previedlo do družstiev asi 92 percent osôb zamestnaných vo sfére remeselnej malovýroby. Urýchlená premena súkromnokapitalistických podnikov na miešané štátnokapitalistické podniky sa začala na jeseň 1955. Tieto miešané podniky sa v zásade nelíšili od štátnych, fakticky sa uskutočnil výkup súkromného vlastníctva a stanovilo sa pevné percento (5 percent ročne) poskytované bývalým kapitalistom v závislosti od kapitálu vloženého do podniku.
Prvá päťročnica bola úspešná najmä v priemysle. Priemyselná výroba vzrástla o 141 percent, čo znamenalo prekročenie plánu o 21 percent. Koncom roku 1957 bolo už v prevádzke 450 veľkých a niekoľko tisíc stredných a menších priemyselných podnikov. Položili sa základy nových odvetví, ktoré dovtedy ešte nejestvovali – výroba zariadení pre ťažbu, energetiku, hutníctvo, automobilový a letecký priemysel. Výrazne sa zvýšil podiel moderného priemyslu – koncom päťročnice dosiahol 40 percent hrubej produkcie čínskej ekonomiky oproti 27 percentám v roku 1952. Produkcia ľahkého priemyslu sa za päť rokov zvýšila o 89 percent.
Úspešné splnenie plánu bolo možné aj vďaka veľkej pomoci Sovietskeho zväzu a ďalších socialistických krajín.

V septembri 1956 schválil 8. zjazd KS Číny návrh 2. päťročného plánu(1958-1962). Obsahoval tieto hlavné úlohy:
ďalšia výstavba priemyslu a technická rekonštrukcia národného hospodárstva so zameraním na ťažký priemysel, a tým vytvorenie trvalej základne socialistickej industrializácie krajiny;
dôsledné dokončenie socialistickej premeny, ako aj upevnenie a rozšírenie družstevného a štátneho vlastníctva ;
zvýšenie priemyselnej, poľnohospodárskej a remeselnej výroby, ako aj zodpovedajúci rozvoj dopravy a obchodu, rozšírenie investičnej výstavby ako predpokladu pre ďalšie pokračovanie a dokončenie socialistických premien ;
intenzívna príprava odborníkov pre budovanie a skvalitnenie výskumnej základne v záujme ďalšieho rozvoja socialistického hospodárstva a kultúry ;
posilnenie obranyschopnosti krajiny a ďalšie zvyšovanie materiálnej a kultúrnej úrovne obyvateľstva na základe rozvoja priemyselnej a poľnohospodárskej výroby ;
R. 1958 však boli uznesenia 8. zjazdu KS Číny na tzv. 2. zasadaní tohto zjazdu zrušené a okrem iného vyhlásená politika „ veľkého skoku vpred“ a „ ľudových komún“. Tým sa mali vyriešiť, bez ohľadu na všeobecne platné zákonitosti socialistickej výstavby, problémy prechodu k socializmu, „jedným skokom“ sa mal dosiahnuť komunizmus a dokázať nárok ČĽR na vedúcu úlohu.

Výsledkom však bolo hospodárske fiasko katastrofálneho rozsahu.
Tretí päťročný plán, s ktorým sa malo začať už roku 1963, bol vyhlásený na roky 1966-1970. O tomto pláne neboli zverejnené žiadne ukazovatele, ani výsledky plnenia. Rozsah strát je zrejmý z toho, že r. 1966 dosiahla produkcia kovov a uhlia stav len z r. 1958. Po roku 1969 sa prijalo niekoľko pragmatických, do istej miery ekonomicky determinovaných opatrení: zvýšila sa centralizácia riadenia, opäť sa zaviedli určité prvky chozrasčotu, zdôraznil sa význam odborníkov, zvýšili sa požiadavky na kvalitu a znovu sa zaviedli niektoré, v „ kultúrnej revolúcii“ zrušené pravidlá a poriadky. Tieto opatrenia viedli k určitému zvýšeniu priemyselnej a poľnohospodárskej výroby. R. 1973 sa však tento proces opäť zabrzdil. Od konca sedemdesiatych rokov čínske hospodárstvo postupne prechádzalo od sovietskeho modelu centrálne riadenej ekonomiky k štátom usmerňovanému tržnému systému. Značná časť stredných a veľkých podnikov je ale stále v štátnom alebo družstevnom vlastníctve.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Ekonomická história Číny do roku 1978