referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Prokop
Sobota, 4. júla 2020
Afrika ako celok
Dátum pridania: 06.03.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: jpastor
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 991
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 8.4
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 14m 0s
Pomalé čítanie: 21m 0s
 

najhlbšie na svete po Bajkalskom; Reliktné bezodtokové je Čadské jazero; Rudolfovo /Turkana/ jazero, Ekwardovo jazero; Kiwu jazero; Albertovo jazero; Tana; Malawi /Ňasa/
Vodopády: Viktóriine vodopády, Vodopády Inga, Murchinsonove vodopády, Livingstonove vodopády
Nádrže: Asuánska vodná nádrž, Volta, Kariba, Cabora Bassa, Kainji, Sadd -DI - Ali
Najdaždivejšie miesto: C.Debunsha (Kamerun)
Najsuchšie miesto: Asuán (Egypt)
Organizácie: Africkú úniu (AÚ) - nahradila Organizáciu Africkej jednoty; Liga arabských štátov - nadregionálna r.1945, politická spolupráca, kultúra 12 štátov Azie a 9 Afrika (Alžírsko, Monako, Egypt); Hospodárske spoločenstvo stredoafrických štátov – r.1983, bezcolná bariéra, spolupráca – ekonomika, nerastné suroviny, budovanie železníc, priemysel.
Najdôležitejšie letiská: Káhira, Johannesburg, Alžír, Durban, Casablanca
Cestovný ruch: JAR, Maroko, Tunisko, Lesotho, Komory, Seychely, Maurícius,
Najvyspelejšie štáty HDP – nad 2 500 USD/1 obyvateľ: Lýbia 6200, Rovníková Guinea 2 934, Gabon 4 010, Botswana 3 020, JAR 2 882, Seychely 7 870, Maurícius 3694,
Najzaostalejšie štáty HDP do 250 USD/1 obyvateľ: Mali 212, Niger 169, Čad 183, Etiópia 101, Madagaskar 250, Malawi 165, Mozambik 212, Eritrea 166, Somálsko 177, Rwanda 236, Burundi 108, Sierra Leone 144, Burkina 194, Kongo 110

Štáty Afriky sa na základe spoločných či odlišných znakov spájajú do regiónov a oblastí. Afrika sa člení na tri oblasti – Severná Afrika; Východná Afrika; Južná Afrika. Na západe Afriku obmýva Atlantický oceán, na severe Stredozemné more, východ kontinentu Indický oceán, Adenský záliv a Červené more. Afrika má jednu znajstarších ľudských civilizácií – egyptskú, dávno predpríchodom Európanou existovali Africké ríše, v 16. storočí začali Afriku obsadzovať Portugalci a neskôr najjužnejšie časti Afriky kolonizovali Holanďania. Záujem o tento kontinent narastal na začiatku pre obchod s otrokmi, neskôr po jeho zrušení v 19. storočí kvôli bohatým surovinovým zdrojom. Koncom 19. storočia bolo 90% územia Afriky rozdelené medzi Veľkú Britániu, Francúzsko, Nemecko, Belgicko a Taliansko. Samostatné šťáty začali vznikať v 60. rokoch 20. storočia, nazývaným aj rok oslobodenia Afriky.
Do súčasného zlého stavu priviedli ekonomiku väčšiny Afrických štátov časté štátne prevraty, občianske vojny, kmeňová a náboženská neznášanlivosť. Koloniálne dedičstvo zanechalo v jednotlivých štátoch málo rozvinutú infraštruktúru a monokultúrne /viac rokov sa pestuje tá ístá plodina na rovnakom pozemku/ poľnohospodárstvo. Ťažkosti spôsobujú prírodné pohromy /sucho, choroby, nebezpečný hmyz/ ako aj nekvalifikovaná pracovná sila, nedostatok elektrickej energie, koloniálna minulosť.
Afrika je pomerne vzdialená od svetových centier hopspodárskehp rozvoja. K európskej ekonomike majú najbližšie štáty severnej Afriky. Druhá oblasť hospodárskeho rozvoja je južná Afrika – JAR. Bývalý rasistický režim JAR spôsobil výrazné oslabenie jej vplyvu. Štáty, ktoré boli hospodársky najviac prepojené JAR /Namíbia, Botswana, Zimbabve/, patria medzi hospodársky rozvinuté v južnej Afrike. Z Afrických štátov patrí k hospodársky vyspelím krajinám len JAR, ostatné štáty sa zaraďujú medzi rozvojové krajiny. Súčasť hospodársky najzaostalejších krajín sveta tvorí 14 afrických štátov. HDP v nich nedosahuje ročne ani 250 USD na 1 obyvateľa. Africké krajiny majú veľký zahraničný dlh. V minulosti jej poskytovali vyspelé krajiny sveta pomoc. Prejavovalo sa to formou finnančných pôžičiek, nenávratných úverov, prítomnosťou rôznych odborníkov a pod. V súčastnosti táto pomoc klesá. Príčiny sú rozličné, ale najmä pre neefektívne využívanie finančnej pomoci. Ekonomika afrických krajín z veľkej časti závisí od vývozu jednej alebo dvoch hospodárskych plodín a z vývozu nerastných surovýn, ich ceny sú nízke a určujú ich vonkajšie vplyvy /počasie, pohyb cien na svetových trhoch/.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Lexikón štátov a území sveta, Kapitoly z hospodárskej geografie, vlastné poznámky
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.