V súčastnosti Afrika vyváža asi 90% vyťažených surovín a dováža hotové výrobky. Prírodné podmienky:
Podnebie: Afrika je vzhľadom na svoju polohu najteplejším svetadielom. Podnebné rozdiely oblastí sú podmienené tlakovými systémami na pevnine a v susedných oceánoch. Rozlišujú sa tu 4 klimatické pásma :
- rovníkové pásmo (Konžská panva a pobrežie Guinejského zálivu) má celoročne horúce a vlhké podnebie.
- pásmo rovníkových monzúnov zaberá 1/3 Afriky, má horúce vlhké leto a teplú suchú zimu
- pásmo tropických pasátov (Sahara a okolie) na severe a juhu kontinentu má extrémnu suchosť
- subtropické pásmo (stredomorské) s teplým a suchým letom a miernou daždivou zimou.

Poloha: Afrika leží z 2/3 severne od rovníka a z 1/3 južne.Málo členité pobrežie, zvačša rovné a vyrovnané naplaveninami, najma pri ústiach veľkých riek, meria asi 30 500 km.
Svahy Atlasu na SZ klesajú prudko do mora. Aj pobrežie južnej Afriky a Somálskeho polostrova je strmé a pusté. Pobrežie Guinejského zálivu pokrývajú močiare, ktoré sťažujú prístup.

Povrch: Pred výstavbou Suezkého prieplavu 1869 súvisela s Áziou na 120km. Najmenej členité pobrežie zo všetkých kontinentov. Geologicky tvorí Afrika rozsiahly štít prahorného veku, tektonicky rozlámaný na panvy a klenby. K nemu sa na juhu primykajú hercýnske Kapské hory a na severe treťohorné alpínske pohorie Atlas. Typickým rysom povrchu Afriky je prevaha rozsiahlych rovín a náhorných plošín. Tropické, vždy zelené pralesy v najvlhších oblastich obklopujú na severe, východe a juhu typické trávnaté savany (zaberajú 35% povrchu) s galériovými lesmi v riečnych údoliach, trávnato-krovinaté polopúšte a púšte (xerofity,sukulenty). Sever vyplňujú stredomorské vždy zelené krovinaté porasty a suché lesy. Kapská oblasť má príbuznú kvetenu juhozápadnej Austrálii.


Povrch Afriky možno rozdeliť:
1. „Nízka Afrika“ – na severozápade ju lemuje sústava Atlaských pohorí v dĺžke 2 000km (najvyšší je Dž.Tubkal 4 165m), uzaviera náhornú plošinu šotov so slanými jazerami. Južne od Atlasu vypĺňajú svetadiel rozsiahle územia Saharsko-sudánskej roviny a plošiny. Tu je najvačšia púšť sveta - Sahara (7 750 000 km2 so skalnatým (hamada), štrkovým (reg, serir) a predovšetkým piesočným povrchom, (s presypami - ergami), v ktorej centre vystupujú pusté pohoria Ahaggar, Tibesti, Air (Azbine) a Dárfúr. V strednej Afrike rozsiahla tektonická zníženina vytvorila Konžskú panvu (3mil.km2). Južne od plošiny Luanda-Katanga leží synklinálna Kalaharská panva s rovinatým povrchom a na západe pozdĺž pobrežia 1 500 km dlhá púšť Namib.