V Afarskej panve neďaleko Červeného mora leží tektonicky vytvorená Assalská preliačina (Assalské jazero)- 176m pod hladinou mora - najnižšie miesto Afriky.
2. „Vysoká Afrika“ - Etiópska vysočina je východným pokračovaním Saharsko-arabskej tabule. Tvarovo najpestrejšou časťou afriky je Východoafrická náhorná plošina s typickými tektonickými priekopami, horskými hrásťami, sopečnými masívmi, krátermi a plošinami. Tu vystupuje najvyššia hora afriky - sopečný masív Kilimandžáro s tromi kužeľami - najvyšší Uluru (5895m). Na západnom okraji vystupuje Dolnoguinejská vrchovina. Južne od západnej Sahary leží Hornoguinejská vysočina a Adamauská vysočina. Južnú Afriku vypĺňajú plošina Karoo, Kapské hory (2326m) a najvyššie Dračie vrchy (3482m).

Vodstvo: Charakteristickým rysom riečnej siete Afriky je mladé štádium vývoja. Tvar riečnej siete a odtokový režim sú značne nepravidelné. Objem priemerného ročného prietoku je 4 657km3. Takmer 1/3 rozlohy Afriky zaujímajú bezodtokové oblasti, predoveštkým Sahara. Do atlantického oceánu je odvodňovaná viac ako 1/3 Afriky. Vačšina veľkých afrických jazier je tektonického pôvodu. V Afrike môžeme rieky rozdeliť:
- rovníkové – s vysokou vodnatosťou, pravidelný prietok /rovníková Afrika/
- sudánske – vodnatosť riek je tu značne kolísavá
- saharské – prevažnú časť roka je sucho, iba niektoré úseky sú napájané podzemnou vodou /Sahara, Južná Afrika/
- stredomorské – rieky sú napájané prevažne dažďovou vodou /svahy Atlasu, Kapské hory/
Najvodnatejšou riekou Kongo /Zaire/ - 4835km, odvodňuje Konžskú panvu, prezezáva reliéf Dolnoguineskej vrchoviny vodopádmi, vlieva sa do Atlantického oceánu; Do Giunejského zálivu ústi Niger 4160 km; Najdlhšia rieka Níl - 6671 km odvodňuje časť jazernej oblast Východoafrickej náhornej plošiny, pri Chartume prijíma Modrý Níl prameniaci v Etiópskej vysočine, ústi do Stredozemného mora. Najvačšou riekou južnej Afriky, ktorá ústi do Indického oceánu je Zambezi známa radom vodopádov; RiekaOranje sa vliva do Atlantického oceánu.

Obyvateľstvo
V Afrike žije desatina svetovej populácie, ale podieľa na produkcii a obchode sa podieľa iba 1%. Počet obyvateľov rastie ročne o 3%, ale HDP na jedného obyvateľa klesá. Rozmiestnenie obyvateľstva je veľmi nerovnomerné, k čomu prispieva nielen prírodné podmienky, ale aj historické faktory. Osídlenie kontinentu je v priemere 23 obyvateľov na 1 km2. Sú na veľmi nízkom stupni spoločenského vývoja Hovorí sa tu asi 700 rôznymi jazykmi. Významnú úlohu zohráva náboženstvo – animizmus /viera v existenciu nadprirodzených síl oživujúcich neživé predmety a prírodu.