O ich existencii svedčia odtlačky častí kostier a nálezy zubov v usadeninách prvohorného veku. Niektroé ryby boli schopné dýchať žiabrami vo vode a pľúcnymi vakmi na súši. Iným sa začali vyvíjať z plutiev prvé končatiny, prispôsobené k pohybu na suchej zemi. V ďaľšej časti prvohôr sa objavili prvé suchozemské organizmy. Vhodné podmienky pre život na súši súviseli so znižovaním obsahu oxidu uhličitého a zvyšovaním obsahu kyslíka v atmosfére. Vo vyšších vrstvách atmosféry sa vytvárala z kyslíka vrstva ozónu, ktorá začala chrániť zemský povrch pred silným ultrafialovým žiarením z vesmíru.
Kríčkovité výtrusné rastliny, ktoré rástli v močiaroch , boli pravdepodobne prvé suchozemské organizmy. Koncom prvohôr (v karbóne) sa vo vlhkých a teplých oblastiach súše rozšírili stromovité paprade , prasličky a plavúne, vysoké až 30m, Po ich odumretí postupne vzniklo čierne uhlie.
V prvohorných močiaroch žilo množstvo hmyzu. Dobre sa darilo aj obojživelníkom, niektoré dosahovalk dĺžku 1,5m, výnimočne aj 5m. Na konci prvohôr (v perme) sa objavili aj prvé nahosemenné rastliny a plazy. Mnoho rastlín a živočíchov rozšírených v prvohorách, najmä trilobity, na konci prvohôr vyhynulo, pravdepodobne vplyvom znižovania vlhkostiv prostredí.


DRUHOHORY:

Podľa prevládajúcich skamenelín a hornín sa druhohory delia na obdobia trias, jura a krieda. V teplej klíme počas geologicky pokojného obdobia vznikali v mori vápence, dolomity, ílovité bridlice a pieskovce. V poslednom období druhohôr (v kriede) sa výrazne menil zemský povrch - začalo sa alpínske vrásnenie, ktoré trvá dodnes. Počas neho vznikli Alpy, Pyreneje, Himaláje a iné pohoria.
V moriach žili najmä hlavonožce - amonity a belemnity, ktoré sú vedúce skameneliny druhohôr.
Hubky, ramenonožce a lastúrniky tvorili útesy. Usadením mikroskopického planktónu vznikol v kriede biely vápenec (krieda), ktorou sa píše na tabuľu.
Suchší charakter podnebia viedol k rozvoju nahosemenných rastlín, najrozšírenejšie boli cykasy a ihličiny. Na konci druhohôr sa vyvíjali krytosemenné rastliny.
Na suši žili žaby a mloky. V teplom podnebí sa rozvíjali najmä plazy. Druhohory sa nazývajú érou plazov, ktoré ovládli vodu, vzduch aj súš.
V polovici druhohôr (v jure) sa objavili hady a drobnejšie plazy, z ktorých sa začali vyvíjať prví vtáci, napr. pravták Archaeopterix. Vymierajúce plazy postupne nahradili vtáky. Rozvíjajúce sa cicavce boli spočiatku veľké ako dnešné myši. Na konci druhohôr vplyvom zmenených životných podmienok (veľké ochladenie) alebo z dosiaľ neznámych príčin (napr.