dopad planétky - asteroidu s priemerom okolo 10km) veľké formy plazov vyhynuli približne 60 - 70% organizmov.


TREŤOHORY:

Nepokojné obdobie treťohôr sa delí na staršie treťohory (paleogén) a mladšie treťohory (neogén). V ňom pokračovali a vrcholili rozsiahle horotvorné procesy - alpínske vrásnenie. Horotvorné procesy miestami sprevádzala vulkánska činnosť so vznikom sopečných pohorí.
V mori žili typické živočíchy starších treťohôr - numility (dierkavce), najväčšie jednobunkové živočíchy na Zemi (bunka mala priemer niekoľko centimetrov). Mali vápenatú kostru tvaru mince alebo šošovice. Život v treťohornom mori sa začal podobať dnešnému, žili v ňom lastúrniky, ulitníky, koraly, ježovky, kraby, ale aj žraloky, veľryby a tulene.
Na súši sa vo vlhkých oblastiach rozkladali lesy. Rástli v nich prevažne krytosemenné rastliny - javory, buky, duby, figovníky, magnólie, palmy. Vyskytovali sa aj nahosemenné - ihličnaté rastliny. S rozvojom kvitnúcich rastlín sa súčasne vyvíjali rôzne druhy hmyzu. Ich pozostatky sa našli zakonzervované v živici treťohorných ihličnatých stromov. Skamenená, často priehľadná živica žltooranžovej farby, ktorá sa používa ako ozdobný kameň sa nazýva jantár. Rozvíjal sa nový typ prostredia - lúky pokryté trávami.
Z druhotných plazovprežívali korytnačky, krokodíly, hady a jašterice, rozvíjali sa obojživelníky. Vedúce postavenie mali vtáky a cicavce (najmä hmyzožravce, hlodavce a predchodcovia opíc)
Významný bol vývoj chobotnáčov a veľkých kopytníkov, ktoré sa prispôsobili trávnatým stepiam. Objavovali sa rôzne mäsožravce, medzi nimi napr. veľký šabľozubý tiger. Vedúcimi skamenelinami treťohôr sú aj niektoré druhy mäkkýšov a zuby malých cicavcov.
V zamokrených priehlbinách a v jazerách kmene odumretých stromov prekrývali usadeniny. Pod ich tlakom bez prístupu vzduchu vznikali ložiská hnedého uhlia. V plytkých morských zátokách sa hromadili zvyšky odumretých organizmov, ktoré sa stali základom pre vznik ložísk ropy a zemného plynu.
V treťohorných usadeninách sa našli zvyšky kostí, ktoré pravdepodobne patrili predchodcom človeka.


ŠTVRŤOHORY:

Štvrťohory je geologická éra, v ktorej žijeme. Trvajú približne 2 milióny rokov. Klimatícké podmienkysa vyznačujú ochladením a striedaním studených ľadových období s teplejšími medziľadovými dobami.
V ľadových dobách bol na severnej pologuli mohutný kontinentálny ľadovec. Vo vysokých pohoriach tvorili sa tvorili horské ľadovce, malé množstvo vody v riekach spôsobovalo ukladanie riečnych nánosov - štrkov a pieskov. Zo zvetraných úlomkov, ktoré roznášal vietor, vznikali naviate piesky a spraše.