Časť vody viazaná v ľadovcoch bola príčinou zníženia hladiny oceánov.
V medziľadových dobách zvetrávanie podporovali zrážky. Rieky mali väčšie množstvo vody z topiacich sa ľadovcov, prehlbovali doliny zarezávaním sa do podložia. Zo zvetraniny sa tvorila pôda.
V mori žili takmer rovnaké organizmy ako v súčasnosti. Na súši sa mnohé živočíchy prispôsobili chladným podmienkam, napr. mamuty, srstnaté nosorožce, šablozubé tigre, jelene, jaskynné medvede a jaskynné levy. Väčšina z nich neprežila oteplenie pred 10 000 rokmi.
V močaristej tundre na okraji kontinetálneho ľadovca rástli väčšinou machy, lišajníky a zakrpatené dreviny. Smerom na juh sa rozprestieralo pásmo ihličnatých a listnatých lesov, lesostepí a stepí, prevládali krytosemenné rastliny. V dnešnej strednej Európe rástli rastliny súčasného typu, v južnej teplejšej časti rástli figovníky, rododendrony a vavríny. V medziľadových dobách sa vyvíjal najmä hmyz a primáty.
Štvrťohory sú érou vývoja človeka. Človek vzpriamený (Homo erectus) žil na začiatku štvťohôr. Pravdepodobne sa živil prevažne rastlinnou potravou, používal kamenné nástroje , poznal oheň, ale nevedel ho rozkladať.
Asi pred 300 000 rokov pochádzajú nálezy človeka rozumného (Homo sapiens). K najstarším predstaviteľom patrí neandrtálske (pomenovaný podľa náleziska Neandrtál pri Duseldorfe v SRN). Zhotovoval dokonalejšie kamenné nástroje, pochovával mŕtvych. Väčšinou sa živil lovom (napr. mamutov) a pravdepodobne sa dorozumieval primitívnou rečou.
Podľa nálezov pozostatkou žil na konci poslednej ľadovej doby praveký človek - kromaňonec (pomenovaný podľa francúzskeho náleziska Cro Magnon). Človek sa postupne stával pastierom a poľnohospodárom. V nálezoch z obdobia pred 15 000 až 10 000 rokmi už poznáme rozličné hlinené nádoby a predmety zo zlata a bronzu. Sú to výtvory človeka dnešného alebo súčasného.