Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Slovensko - krajina dobrého vína

Víno sprevádza človeka od dávna a tvorí súčasť jeho významných chvíl. Víno robí zo stolovania tabuľu, z menu hostinu a z prípitku slávnostný akt.

Vinohradnícke oblasti na Slovensku

Vinohradníctvo na Slovensku má dlhú tradíciu. Vinohradnícky región
sa rozprestiera od západu na východ a nevynecháva ani južnú časť stredného Slovenska. Vinohradnícke oblasti členíme na regióny, rajóny:

a, Malokarpatská vinohradnícka oblasť, člení sa na rajóny:
1. Skalický
2. Záhorský
3. Stupavský
4. Bratislavský
5. Pezinský
6. Modranský
7. Dolanský
8. Orešanský
9. Senecký
10. Trnavský
11. Hlohovecký
12. Vrbovský

V tejto oblasti je Malokarpatská vinná cesta, ktorá začína pri Bratislave (Rači) a končí v orešanskom regióne. b, Juhoslovenská vinohradnícka oblasť sa člení:
1. Šamorínsky
2. Dunajskostredský
3. Galantský
4. Palárikovský
5. Komárňanský
6. Hurbanovský
7. Strekovský
8. Štúrovský

c, Nitrianska vinohradnícka oblasť sa člení:
1. Šintavský
2. Nitriansky
3. Radošinský
4. Zlatomoravecký
5. Vrábelský
6. Žitavský
7. Tekovský
8. Pukanecký

Z Radošinského rajónu sa už před mnohými rokmi dodávali kvalitné červené vína na anglický královský dvor.


d, Stredoslovenská vinohradnícka oblasť sa člení na :
1. Ipeľský
2. Hontiansky
3. Vinický
4. Modrokamenský
5. Fiľakovský
6. Gemerský
7. Torňalský

V Ipeľskom rajóne vznikla nová vinna cesta, ktorá vytvára dobré podmienky i pre rozvoj cestovného ruchu.

e, Východoslovenská vinohradnícka oblasť
1. Moldavský
2. Sobranecký
3. Michalovský
4. Kraľovskochlmecký

f, Tokajská vinohradnícka oblasť je na území vinohradníckych obcí Malá Tŕňa, Čerhov, Slovenské Nové Mesto, Viničky, Veľká Bara a Černochov. Je v bezprostrednej blízkosti Východoslovenskej vinohradníckej oblasti.

Druhy vína
Rozlišujú sa tieto druhy vína :

Stolové víno:
- Nie je označené názvom odrody ani názvom regiónu, kde bolo hrozno dopestované

Akostné víno

a, odrodové víno – v jeho označení sa musí uviesť ročník, odroda
a vinohradnícka oblasť , kde sa hrozno vypestovalo.

b, značkové víno – vyrobené z hrozna domáceho pôvodu, podľa receptúry výrobcu, so stálou kvalitou a charakterom.

V jeho označení sa musí uvádzať ročník a vinohradnícku oblasť.


Výberové vína s prívlastkom

- vyrába sa iba z hrozna domáceho pôvod, v jeho označení sa musí uviesť prívlastok, vinohradnícka obec, kde sa hrozno vypestovalo ako aj ročník v ktorom bolo vyrobené

Výberové vína sa delia na :

a, kabinetné
- vyrobené z hrozna s cukornatosťou najmenej 19kg na 100l muštu.

b, neskorý zber
- vyrobené z hrozna v plnej zrelosti zbieraného po období hlavného zberu s cukornatosťou 21kg na 100l muštu

c, výber z hrozna
- vyrobené z hrozna s cukornatosťou najmenej 22kg na 100l muštu zodpovedajúce neskorému zberu, ktoré sa získa zo starostlivo vybraného hrozna s odstránenými nevyzretými a chybnými bobuľami. d, bobuľový výber
- vyrobené z výberu prezretého hrozna s cukornatosťou najmenej 25kg na 100l muštu.

e, hrozienkový výber
- vyrobené len z prezretých a hrozienkovateľných bobúľ hrozna (cibéb)
s cukornatosťou najmenej 29kg na 100l muštu.




f, ľadový zber
- vyrobené z hrozna, ktoré bolo na účely zvýšenia kvality zbierané a spracované až po poklese teplôt ( na –6°C) pod bod mrazu, pričom cukornatosť v mušte musí byť najmenej 27kg na 100l muštu.


Tokajské vína

Môžu byť vyrobené len z hrozna vypestovaného v registrovaných vinohradoch Tokajskej vinohradníckej oblasti. Jeho množstvo, cukornatosť a zdravotný stav osvedčuje pracovník konrolného ústavu na základe kontroly vykonanej v deň zberu. Na základe tohoto osvedčenia vydáva kontrolný ústav uznávací list, ktorý obsahuje :
a, názov vinohradníckej oblasti, vinohradníckeho honu a registračné
číslo vinohradu. b, odrodu viniča
c, množstvo, cukornatosť a vyhlásenie o zdravotnom stave hrozna


Tokajské víno sa podľa spôsobu zberu hrozna, použitej technológie výroby a zloženia člení na :

a, tokajské samorodé suché
b, tokajské samorodé sladké
c, tokajská Lipovina
d, tokajský furmint

Tokajský výber sa vyrába z tokajského samorodého suchécho vína vyrobeného z tokajských odrôd s obshom najmenej 12% obj. alkoholu pridaním cibéb. Podľa množstva pridaných cibéb sa člení na :

a, tokajský výber 2-putňový
b, tokajský výber 3-putňový
c, tokajský výber 4-putňový
d, tokajský výber 5-putňový
e, tokajský výber 6-putňový

Upravované víno

Vyrába sa z vína, muštu druhotným kvasením, alebo ich úpravou.
Upravované vína sa delia na :

a, šumivé – vyrobené kvasením muštu alebo vína v tlakových nádobách
s najnižším pretlakom 0.30 Mpa pri teplote 20°C.

b, perlivé – vyrobené kvasením muštu alebo vína v tlakových nádobách
s pretlakom 0,1 až 0,29 Mpa pri teplote 20°C

c, sýtené – vyrobené sýtením vína oxidom uhličitým s pretlakom 0,1 až
0,29 Mpa .

d, dezertné – vyrobené z vína pridaním cukru alebo zahusteného muštu
a vínneho destilátu.

e, aromatizované – vyrobené z vína pridaním cukru alebo zahusteného
muštu , vinného destilátu alebo korenia alebo jeho macerátov. Označovanie vína

Víno v spotrebiteľskom balení okrem dovážaného vína s prívlastkom a upravovaného vína musí mať na obale označené tieto údaje :

a, názov, adresa a miesto trvalého bydliska vinára, kt.

uvádza víno do
obehu

b, obchodný názov výrobku so zatriedením, pri akostnom odrodovom víne
a výberovom víne s prívlastkom aj názov odrody.

c, štátna kontrolná známka pri výberovom víne s prívlastkom

d, objem balenia a písmeno „e“

e, dátum balenia do fliaš a číslo výrobnej dávky

f, objem alkoholu zaokrúhlený na 0,5 obj.

Predaj nalievaného vína

Pri predaji nalievaného vína z fliaš sa musí flaša otvoriť pred zákazníkom a je zakázané miešať víno z načatých fliaš, alebo otvorených nádob. Miešanie vína s vodou, sódou, minerálnou vodou je povolené len na žiadosť zákazníka. Základná charakteristika niektorých odrôd vín:

Veltlinské zelené

Farba : svetložltá so zelenými reflexami
Vôňa : jemná
Chuť : jemne nahorklá, svieža, stredný až vyšší obsah kyselín

Rizling vlašský

Farba : zelenkavá do zlatožltej
Vôňa : jemne mandlová
Chuť : príjemná s vyšším obsahom kyselín

Müller Thurgau

Farba : svetložltá jemná
Vôňa : jemne muškátová
Chuť : ľahká harmonická

Rizling Rýnsky

Farba : svetložltá až slamovožltá
Vôňa : jemná so známkou broskyňového dreva
Chuť : plná, harmonická, veľmi príjemná

Burgundské biele

Farba : slamovožltá
Vôňa : jemná, nežne ohnivá, ušlachtilá
Chuť : ohnivá, ušlachtilá, plná, často zo zvyškovým cukrom

Tramín

Farba : žltá do zlata
Vôňa : typicky korenistá
Chuť : jemná, plná, aromatická – korenistá, veľmi ľúbivá s nízkym
obsahom kyselín, často so zvyškovým cukrom.

Silvánske zelené, červené

Farba : svetlozlatožltá až zlatistá
Vôňa : nežná, jemnokvetnatá
Chuť : elegantná, výrazná, plná, jemná harmonická

Frankovka

Farba : rubínovo červená
Vôňa : jemná
Chuť : príjemná, jemne natrpklá, so stredným obshom kyselín

Portugalské modré

Farba : svetločervená
Vôňa : príjemná
Chuť : ľahká.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk