Keď sa zemská klíma ochladila, rozsiahle oblasti boli pokryté obrovskými ľadovcami podobnými tým, ktoré dnes pokrývajú Antarjtídu alebo Grónsko. Vrstva ľadu sa vlivom gravitačnej sily rozpínala a obrovské balvany zamrznuté na jeho dne odieraly zemský povrch, zanechávajúc na ňom škrabance a rýhy. Pôsobením ľadu na masy nesených skal (morény) vznikala hornina zvaná tillit.
Spoločne s juhoafrickým geologom Du Toitom skúmal Wegener skaly južných kontinentov - Afriky, Južnej Ameriky, Antarktídy , Indie a časť Austrálie. Objavil tu nánosy tillitu a rady rýh v skalách vzniknutých v období neskôršieho karbonu a ranného permu. Ukázalo sa, že všetky tieto oblasti boli asi pred 300 miliónmi rokmi v zajatí doby ľadovej. Všetky dôkazy nesvedčujú tomu, že v tejto dobe tvorily kontinenty jeden celok. SKALNÉ ŠTRUKTÚRY:

Štruktúra a vek horských masívov je ďalším zdrojom dôkazov pohybu kontinentov. Napríklad väčšina pohorí v saharskej oblasti Severnej Afriky je nesmierne stará - vznikly pred 2 000 miliónmi rokov. Blízko týchto prastarých masívov najdeme však tiež pohorie o mnoho mladšie, asi 500 miliónov rokov stará. Prechod medzi starými a mladými pohoriami je tvorení veľmi zretelnou líniou, ktorá mizne v Atlantickom oceáne blízko mesta Accra v Ghane. Znovu sa objavuje na druhej strane oceánu, v Sao Luis v Brazílii, teda presne tam, kde priaznivci pohybu kontinentov predpokladali.
Podobnosti v zložení pohorí sú tiež veľmi dôležité pre ľudí zaoberajúcich sa ťažbou nerastných surovín. Keď je objavené ložisko ropy napríklad v oblasti kontonentálneho šelfu centrálnej Afriky, je veľmi pravdepodobné, že ďalšie ložiska sa nachádzajú u pobrežia Južnej Ameriky v mieste, kde boli kedysi tieto kontinenty spojené.
Ďalšie dôkazy vyplyvúcich zo štúdia paleomagnetizmu, zaoberajúcich sa zmenami magnetického poľa Zeme v dávnych dobách. Pri tvorbe skal z roztavenej horniny sa nerasty obsahujúce železo zmagnetizujú. Jak hornina chladne a tuhne, zoskupujú sa tieto železné nerasty podľa smeru zemského megnetického poľa. Ako náhle úplne vychladnú a sú napevno vtmelené do skaly, ďalšie zmeny magnetického poľa už na ich usporiadaní nemajú vplyv. Díki tomu môžu magnetické častice objavené v skalách pomocť pri určení polohy zemského magnetického pólu v dobe ich vzniku.


DOKAZY Z MORSKÉHO DNA:

Vedci zistili, že žiadne pohorie nachádzajúce sa na morskom dne nie je staršie než asi 200 miliónov rokov, zatiaľ čo najstaršie pohorie pevniny pochádza z dob pred 3800 miliónov rokov.