To znamená, že oceány sú pomerne mladé.
Elektronickým mapovaním morského dna bolo objavených veľa rozsiahlych útvarov, okrem dlhých pohorí (tzv. mosrkých chrbátov). V oblastiach výskytu tychto útvarov bola zaznamenaná sopečná činnosť a zemetrasenia. Morské chrbáty sú miestom, kde boli objavené najmladšie podmorské horniny. Geológovia sú presvedčení, že tieto mladé útvary vznikli v strede chrbátov pohybom dosiek zemskej kôry. Zistili tak tiež, že vek hornin tvoriacich dno oceánov sa smerom od tychto chrbatov zvyšuje.


PANGEA A ĎALŠIE:

Vedci si uvedomili, že tvar Zeme sa neustále mení. Návštevník vesmíru, ktorý bol letel okolo našej planéty pred 420 miliónmi rokov, by uvidel štyry kontinenty. Prvý tvorila časť dnešnej Severnej Ameriky, ďalšiu časť dnešnej Európy. Tretí kontinent, ktorý geológovia nazvali Angara, tvorila časť dnešnšj Ázie. A konečne štvrtý zložený zo všetkých kontinentov, dnes ležiacich na južnej pologuli. Tento južní svetadiel nazvali geológovia Gondwanaland.
Pohyb zemských dosiek pomaly tlačil severoamerickú a Európsku dosku proti sebe. Zrážka pevnin zvrásnila okraje kontinentov do rozsiahleho pohoria. Časti takto vzniknutých pohorí sú napríklad hory dnešného Apalačského pohoria v Severnej Amerike, hori východného Grónska, západného Írska a Škótska alebo pohoria Nórska a Švédska. Zrážkou vznokol kontinent - Euroamerika.
Euroamerika sa asi pred 275 miliónmi rokmi zrazila s Angarou a dôsledkom tejto kolízie bol vznik dnešného Uralského pohoria. Teraz boli spojené tri zemské dosky a kontonent vzniknutý týmto spojením bol geológmi označený názvom Laurasia. Gondwanaland a Laurasia boli naprv oddelené Tethyským morom, ale neskôr sa tieto kontinenty stretli a vytvorily jediný obrovský svetadiel nazývaný Pangea.
Behom následujúcich 180 miliónov rokov sa Pangea rozpadla a jednotlivé dosky pomaly unášali kontinenti až do miest ich dnešnej polohy. Medzi novými svetadielmi vznikli nové oceány. Pohyb dosiek stále pokračuje a vedci dnes špekulujú o tom, ako bude Zem vypadať v ďalekej budúcnosti. Dnešná mapa sveta je teda len nejakou momentkou tváre našej planéty, ktorá sa pomali, ale neustále mení.