Podnebné pásma

Podnebím rozumieme charakteristické poveternostné a teplotné pomery v určitej oblasti. Podobné typy podnebia nachádzame na rôznych miestach sveta. Príkladom toho sú oblasti s horúcimi a suchými púšťami v Afrike, Severnej Amerike a strednej Austrálii. Podnebie na ktoromkoľvek mieste závisí predovšetkým od zemepisnej šírky, čiže ako ďaleko od rovníka smerom na sever alebo na juh dané miesto leží. Oblasti okolo rovníka sú najteplejšie, smerom k pólom sa podnebie ochladzuje. Najchladnejšími miestami sveta sú oblasti severného a južného pólu. Na podnebie vplýva aj poloha vzhľadom na more. Oceán otepľuje alebo ochladzuje krajinu vo svojej blízkosti, takže pobrežné oblasti majú menej teplotných výkyvov než vnútrozemie. Podnebie ovplyvňuje podnebie i nadmorská výška miesta, čiže ako vysoko leží miesto nad hladinou mora: čím je nadmorská daného miesta väčšia, tým je tam chladnejšie.
Polárne pásmo a pásmo tundry:
Oblasti okolo severného a južného pólu pokrýva ľad a sneh. Teplota sa ,,vyšplhá“ nad bod mrazu iba na tri mesiace, podnebie je veľmi studené a suché. Pôda je ustavične zamrznutá, darí sa v nej iba nenáročným a odolným druhom rastlín. Južne od severného pólu leží oblasť tundry, kde rastú len kroviny, mach a lišajníky.
Tajga:
Tajgou nazývame obrovské územie večne zelených lesov a močaristých pralesov, ktoré sa rozprestierajú v severných častiach Kanady, Škandinávie a Ruska. Vždyzelené smrekové, borovicové a jedľové lesy sú jediným rastlinným druhom, ktorý môže prežiť tvrdé podmienky podnebia – dlhé, na sneh bohaté zimy a krátke letá, chlad a málo zrážok.
Horské oblasti:
Teplota v horských oblastiach značne kolíše – čím vyššie, tým je chladnejšie. Stromy a iné rastliny sa mnohokrát udržia iba na nižšie položených svahoch. Nízka teplota nad určitou nadmorskou výškou totiž spôsobuje, že toto územie je takmer bez vegetácie (rastlinstva). Ešte vyššie sa nachádza snežná čiara. Nad ňou je tak chladno, že zem stále pokrýva sneh a ľad. To už hovoríme o vysokohorskej oblasti.
Lesy mierneho pásma:
Väčšia časť Európy a určité časti Severnej a Južnej Ameriky majú mierne podnebie, čo značí, že teploty nikdy nie sú ani veľmi vysoké, ani veľmi nízke. Pretože tu po celý rok dosť prší (v zime sneží), rozsiahle oblasti sú porastané lesmi, hlavne listnatými. Vo vnútrozemí sa výrazne prejavujú štyri ročné obdobia.

Mierne pásmo
Viaže sa na oblasti so stredomorským podnebím, charakteristickým pre kraji okolo Stredozemného mora, a rovnako položené oblasti na ďalších kontinentoch, ako Kalifornia v Severnej Amerike či južné územia Austrálie. Pre toto pásmo sú príznačné horúce suché letá a teplé vlhké zimy. Rastlinstvo – hlavne vždyzelené kry a nízke stromy – sa prispôsobujú nedostatku vlahy. Horúce púšte:
Najteplejšie a najsuchšie podnebie na Zemi majú tropické púšte, ako Sahara v Afrike a veľká piesočná púšť v Austrálii. Teplota tu bežne vystupuje na 38°C v tieni. Zrážky sú zriedkavé, v niektorých púštnych oblastiach neprší aj niekoľko rokov. Na púštiach, prevažne piesčitých, môžu jestvovať iba rastliny, k ktoré sa prispôsobili mimoriadne suchým podmienkam (kaktusy, ostaté kríky). Stepi:
Uprostred niektorých kontinentov sa rozkladajú veľké trávnaté roviny, ako napríklad severoamerické prérie, ruské stepi či argentínske pampy. Letá sú tu veľmi teplé a zimy veľmi studené a len málo rastlinstva vydrží tieto zmeny. Človek tieto rozľahlé územia čiastočne zúrodnil (pestuje na nich pšenicu) a premenil na pasienky.
Savany:
Medzi vlhkým rovníkovým dažďovým lesom a horúcimi suchými púšťami sa nachádza pásmo saván, medzi ktoré patrí napríklad africká savana. Má horúce podnebie, ale počas roka sa tu strieda suchá teplá zima s teplým vlhkým letom. Na savanách rastie predovšetkým vysoká tráva, nižšie stromové a kríkové porasty, čo veľmi vyhovuje tunajším.