Základná charakteristika

Najväčší zo siedmich iónskych ostrovov. Nachádza sa v blízkosti albánskeho a gréckeho pobrežia. Patria k nemu ešte ostrovy: Othoni, Erikousa, Mathraki, Paxos a Antipaxos. Najvýchodnejší z gréckych ostrovov.



Rozloha: 596 km2

Najväčšia dĺžka: 70 km

Najväčšia šírka: 35 km

Hlavné mesto: Kerkyra (Korfu)

Počet obyvateľov: 108 000

Vzdialenosť od Trnavy: 1 500 km

Najvyšší bod: Pantokrátor
(906 m n.m.)

Úradný jazyk: Gréčtina

Mena: euro






Klimatické podmienky v období turistickej sezóny:

máj jún júl august september október
Teplota vzduchu 24°C 28°C 31°C 32°C 28°C 23°C
Teplota vody 20°C 23°C 24°C 25°C 24°C 21°C
Nočná teplota 18°C 19°C 20°C 20°C 19°C 15°C
Dĺžka sln. svitu 9 h 11 h 12 h 12 h 11 h 9 h

Z histórie ostrova:

Počas mnohých storočí sa názov ostrova menil. Volali ho Drepani, Makris (grécky výraz pre dlhý a úzky útvar), Scheria a Corcyra. Súčastný názov je odvodený od dvoch veží v Starej pevnosti ktorá bola vybudovaná za obdobia vlády Benátčanov, ako domov pre všetkých obyvateľov mesta Korfu (Kerkyry).


Prvými gréckymi obyvateľmi ostrova Korfu boli Eritreici. V roku 734 p.n.l. boli vysťahovaný Korinťanmi. Boli to práve oni, ktorí v roku 744 p.n.l. založili hlavné mesto ostrova Korfu (Kerkyru). Na ostrove rozvíjali svoju vládu, kultúru a loďstvo. Ostrov ovládali do 4. storočia p.n.l. V roku 299 p.n.l. padol ostrov do rúk Rimanom a po zániku Rímskej ríše stal sa súčasťou Byzancie. Pretože, ostrov bol veľmi dôležitý vzhľadom na jeho geografickú polohu, vystriedalo sa na ňom veľa národov, ktoré ho ovládali. V 445 n.l. Góti, v 560 Saracéni, v 1032 Normani a od 1214 Benátčania. Za vlády Benátčanov bolo vysadené veľké množstvo olivovníkov, ktoré sú dnes jeho neodmysliteľnou súčasťou. Počas tureckých útokov v 1537 a1571, bolo ohradené hlavné mesto hradbami a vybudovaná Nová pevnosť. Po Benátčanoch ostrov patril Francúzku. Po Napoleonovej porážke ostrov patril Britskému impérium. A od roku 1864 Grécku, ktorého súčasťou je dodnes.


Pamiatky a múzeá:



Achillion: Tento zámok sa nachádza približne 10 km od mesta Korfu. Bol budovaný od roku 1890 do roku 1892 pre rakúsku cisárovnú Alžbetu, ktorá bola prezývaná Sisi. Cisárovná Alžbeta pochádzala z bočnej línie rodu Wittelsbachovcov. Narodila sa 24.12. 1837 v Mníchove.