Tonga

Základná charakteristika:




Rozloha: 750km2

Počet obyvateľou: 98000

Hlavné mesto: Nuku´alofa



Oficiálny názov: Kráľovstvo Tonga



Typ vlády: konštitučná monarchia

Úradný jazyk: Tongančina, Angličtina

Mena: 1 pa´anga = 100 sentinov

Náboženstvo: kresťanské

Gramotnosť: v roku 1976 - 100%

Priemerný vek: celkovo - 68 rokov
ženy - 71 rokov
muži - 66 rokov

Hrubý domáci produkt: 200 mil. USD

Hustota zaľudnenia: 131 obyvateľov na km2

Úmrtnosť: 20 zomrelých na 1000 .... narodených

Obyvateľstvo: 98% tongančania, 2% iní

Člen medzinárodných organizácii:

ACP (spoločenstvo afrických, karibských a tichomorských štátov),AsDB (asian development bank), C (commonwealth), FAO(organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo), IBRD (Medzinárodná banka pre výživu a rozvoj), ICAO (Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo), ICFTU (Medzinárodná organizácia pre voľný obchod), ICRM (Medzinárodná organizácia červeného kríža a červeného polmesiaca), IMF (Medzinárodný menový fond), INTELSAT (Medzinárodná telekomunikačná a satelitná organizácia), INTERPOL (Medzinárodná organizácia kriminálnej polície), IOC (Medzinárodný olympijský výbor), ITU (Medzinárodná telekomunikačná únia), UNCTAD (organizácia OSN pre obchod a rozvoj), UNESCO (Organizácia OSN pre výchovu, vedu a kultúru), UNIDO (Organizácia OSN pre priemyselný rozvoj), UPU (Svetová poštová únia), WHO (Svetová zdravotnícka organizácia)

História:

Prvými Európanmi, ktorí navštívili súostrovie, boli Holanďania v roku 1616. V roku 1773 sem z Veľkej Británie priplával James Cook a ostrovom dal názov Priateľské ostrovy. V roku 1780 vypukla občianska vojna, ktorá sa skončila v roku 1849, kedy sa spojili všetky ostrovy do jedného kráľovstva náčelníkom Taufa´ahau Tupoum. Tupou bol náčelníkov na ostrovoch patriacich do ostrovnej skupiny Ha´apai, v roku 1831 prestúpil na kresťanstvo a premenoval sa na Georga (Juraja) IV., podľa anglického kráľa. V roku 1845 sa vyhlásil a korunoval za kráľa Georga Tupou I. a tým založil kráľovskú dynastiu, ktorá vládne v krajine dodnes. Po jeho smrti nastúpil na trón jeho syn George Tupou II v roku 1893. Počas jeho vlády bola so Spojeným Kráľovstvom uzavretá zmluva o priateľstve a v roku 1900 sa stala krajina britskou kolóniou. Od roku 1918 do roku 1965 vládla kráľovná Salote Tupou III., ktorá bola matkou súčastného kráľa Taufa´ahau Tupoa IV. Od 4.

júna 1970 krajina získala nezávislosť od Británie, aj keď stále zostáva súčasťou Commonwealthu.



Prírodné podmienky:

Geologická stavba:



Súostrovie Tonga sa skladá z 150 ostrovčekov, ktoré tvoria tri hlavné skupiny: Tongatapu na severe, Ha´apai v strede a Vava´u na juhu. Kým ostrovné skupiny Tongatapu a Ha´apai pozostávajú z koralových ostrovov s nízkou nadmorskou výškou, ostrovy patriace do skupiny Vava´u sú sopečného pôvodu a veľmi hornaté, pričom niektoré zo sopiek sú stále aktívne. Klimatické podmienky:

Priemerná ročná teplota na Tonge je 24°C a naprší viac ako 1,095 mm.


Jazyk:

Oficiálnymi jazykmi na sú Tongančina a Angličtina. Vládne dokumenty sú písané v oboch jazykoch. Kým Tongančina sa využíva v normálnej hovorovej reči, Angličtina sa používa v písomnom styku a vyučuje sa ako druhý jazyk na školách. Do roku 1897 existovala iba fonetická forma Tongančiny. Preto sa prijala písomná forma pozostávajúca z 15 písmen latinskej abecedy, ktorá obsahuje písmená a, e, f, h, i, k, l, m, n, o, p, s, t, u, v.


Obyvateľstvo:




Približne 98% obyvateľstva sú Tongančania polynézkeho pôvodu. Asi 2/3 ľudí žije na najväčšom ostrove Tongatapu. Okrem Tongančanov tu žije ešte malá skupina prisťahovalcov z iných častí Tichého oceánu a niekoľko stoviek Európanov.

Náboženstvo:

Kráľovská rodina , aristokracia a približne 30 % obyvateľstva patrí a metodistickej cirkvi, ktorá je oficiálna cirkev krajiny, pričom hlavou cirkvi je kráľ. Ďalšími cirkvami v krajine je Rímskokatolícka cirkev, Mormóni a Nezávislá Tonganská cirkev. Podľa kráľovského nariadenia v nedeľu musia byľ všetky obchody, podniky, banky atď. s výnimkou nemocníc a záchranárskych služieb zatvorené.

Šport a voľný čas:

Tongančania sú veľmi športovo založený ľudia. Väčšina dedín medzi sebou súťaží v rugby, krikete, volejbale, basketbale a tenise. Dievčatá hrajú pozemný hokej. Vo väčších dedinách ľudia radi chodia do kina a tancujú na tradičnú polynézku hudbu. Veľmi obľúbené sú pikniky na pláži, kedy sa zíde celá rodina. Najväčšou záľubou mužov je stavanie člnov, kanoí a vyrábanie rôznych umeleckých diel z dreva. Ženy zasa s obľubou pletú košíky, rohože, vyrábajú bábiky a kvetinové náhrdeľníky
Národný tanec Tongančanov sa volá Lakalaka. Tanečníci sa pomocou rúk, nôh a rozličnými pohybmi tela snažia vyrozprávať tradičné príbehy, staré niekoľko storočí. Stravovacie návyky:

Tongančania obyčajne jedia dve jedlá denne, ktoré môžu pozostávať z batatov, sladkých zemiakov, tarových listov, kassavy, rýb alebo bravčového mäsa. Najobľúbenejším jedlom je Lu pulu, čo sú upečené tarové listy plnené kokosovým krémom a hovädzím mäsom. Každé jedlo sa skladá z dvoch chodov.

Predjedla, čo môže byť kuracie alebo bravčové mäso, príležitostne pečené prasa, a hlavného jedla, ktoré pozostáva z rýb ako napríklad žralok, tuniak alebo rôzne dary mora. Veľmi obľúbené je ovocie a zelenina. Napríklad mango, papája, melón, citróny, pomaranče, mandarínky, banány, avokádo, kokosové orechy, paradajky, mrkva, kapusta, atď.
Rodiny spolu jedia tak často, ako je to možné. V minulosti ľudia jedli rukami. Dnes sa s obľubou používa nožík a vidlička. Počas jedenia sa nerozpráva. Pokiaľ prídu hostia, najprv sa najedia oni, a až potom osoby, ktoré jedlo pripravovali. Deti jedia oddelene. Státie počas jedenia a pitia je neprípustné.

Spoločenský život:

Ľudia sa obyčajne zdravia podaním ruky alebo pozdravom. Muži si podávajú ruky až po niekoľkých stretnutiach. Počas dňa sa zdravia pozdravom Malo e lelei čo sa dá preložiť ako dobrý deň. Využívajú sa aj frázy ako Malo e lelei ki he pongipongi a Malo e tau mo eni. Večer sa pri stretnutí používa Malo e lelei ki he efiafi ni. Keď chcú privítať hostí použijú pozdrav Talitali fiefia. Keď sa niekto pýta Fefe hake? myslí tým, ako sa druhá osoba má. Slušný človek odpovie, že sa má dobre, Sai pe, malo. Pri odchode sa používajú pozdravy ´Alu a alebo Nofa a. Keď sa ľudia stretávajú prvý krát, oslovujú sa pán - Tangata´eiki, pani - Fine´eiki a slečna Ta´ahine. Návštevy sa obyčajne konajú počas víkendu. Vždy musia byť vopred ohlásené, aby hosťujúca rodina mala čas upratať dom. Návštevníci sa pred vstupom do domu vyzujú a sadnú si na najlepšie sedadlá v dome. Počas návštevy sa deti v dome nezdržujú. Ako občerstvenie sa ponúka voda, kokosové mlieko, otai (ovocná šťava), alebo minerálka.
Na privítanie sa hosťom vždy dávajú dary. Dary sa nikdy neotvárajú pre človekom od ktorého dar pochádza. Neprípustné je aby bola obdarovaná hosťujúca rodina od návštevníkov. Pri špeciálnych príležitostiach ako sú svadby alebo pohreby sa návštevníkov dávajú kvetinové vence. Pokiaľ je pozvaný človek z vysokej spoločnosti, alebo človek, ktorého si veľmi vážia, dostáva pri odchode ovocie, alebo remeselné výrobky.


Hospodárstvo:



Najdôležitejšou zložkou hospodárstva je poľnohospodárstvo a rybolov. Ich produkty tvoria väčšinu vyvážaného tovaru do zahraničia ako ovocné šťavy, vanilka, kokosový olej a kokosovú dužinu a ryby. Vyváža sa najmä do USA, Japonska, Austrálie a na Nový Zéland. V poľnohospodárstve je zamestnaných približne 70% obyvateľstva. Pestuje sa najmä kakao, vanilka, káva, čierne korenie, ďumbier, banány a kokosové orechy. Ďalším dôležitým odvetvím hospodárstva je turistický ruch a ťažba morskej soli.

Do krajiny sa najmä z Japonska , USA, Austrálie a Nového Zélandu dovážajú stroje, dopravné prostriedky, palivá a chemikálie.


Doprava:
Niektorí Tongančania vlastnia a používajú vlastné autá. Na ostrovoch taktiež funguje verejná autobusová doprava a jazdia trojkolesové taxíky. Na dopravu medzi ostrovmi sa využívajú trajekty a lietadlá, ktoré lietajú iba na tri hlavné ostrovy. Väčšina Tongančanou počúva denné vysielanie v jedinom rádiu v krajine, alebo pozerajú vysielanie jedinej štátnej televízie alebo televízií z Austrálie a Nového Zélandu. Telefónne spojenie v krajine je obmedzené.



Zdravotníctvo:

Zdravotníctvo je bezplatné pre všetkých obyvateľov krajiny. Platené sú iba súkromné nemocnice. Na každom hlavnom ostrove je niekoľko nemocníc. Najmodernejšia nemocnica, ktorá ako jediná poskytuje kompletné služby je na ostrove Nuku´alofa. Väčšina lekárov študovala v zahraničí. Dôležitú úlohu v primárnej zdravotnej starostlivosti tvoria tradiční ľudoví liečitelia.

Školstvo:

V krajine je zavedená bezplatná 8 ročná školská dochádzka pre deti od 6 do 14 rokov. Približne ľ stredoškolákov navštevuje cirkevné školy. Zvyšná 1/3 navštevuje odborné školy s technickým zameraním. Na každej škole sa nosia školské uniformy. Na Tonge sú dve univerzity Ateniská univerzita a Univerzita Južného Pacifiku.


Vláda:

Na Tonge existuje dedičná konštitučná monarchia. Tongančania si kráľovskú rodinu veľmi vážia a uctievajú ju. Hlavou štátu je kráľ Taufa´ahau Tupou IV. , pričom vládnu moc má v rukách ministerský predseda. Parlament je tvorený skupinou ministrov, ktorí sú volený všetkými gramotnými obyvateľmi krajiny, s vekom nad 21 rokov a skupinou správcov ostrovov, ktorých dosadil do vlády kráľ, ktorý predsedá parlamentu. Sviatky:



Oficiálnymi sviatkami na Tonge je Nový rok (1. január), Veľká noc (od Veľkého Piatku do veľkonočného pondelku), Anzakov deň (25. apríl), Narodeniny korunného princa (4. máj), Deň oslobodenia (4. jún), Narodeniny kráľa Taufa´ahau Tupoa IV. (4. júl), Deň ústavy (4. november), Deň kráľa Georga Tupoa I. (4. december) a Vianoce (24. decembra).
Všetky úrady a podniky sú od pondelka do piatku otvorené od 8:00 do 16:30 a v sobotu do 12:00. Počas sviatkov a v nedeľu sa nepracuje.