Austrálsky zväz sa skladá zo 6 štátov: Západná Austrália - najväčší štát, Južná Austrália - štvrtý najľudnatejší štát, Queensland - druhý najväčší štát, Nový Južný Wales - najproduktívnejší štát, Victoria -druhý najmenší štát, Tasmania - najmenší štát Austrálie.
A z 2 teritórií: Severné teritórium a Teritórium austrálskeho hlavného mesta Canbera

História: Názov Austrália pochádza z latinského slova "Australis" - južná zem, vtedy nazývaný Terra Australis. Austrália bola objavená ako posledný zo svetadielov a to na začiatku 17. storočia. Na začiatku 18. storočia Európa celkom stratila záujem o Austráliu. A tak až vďaka Cookovej plavbe začal brať svet existenciu Austrálie na vedomie. Z pôvodných 260 jazykov domorodcov sa zachovalo len veľmi málo. Úradný jazyk je angličtina. Prírodné podmienky
Podnebie: Austrália leží v troch podnebných pásmach, v rovníkovom s variáciou tropického vlhkého podnebia na Yorskom poloostrove, v tropickom suchom a v subtropickom pásme (juhozápad, juhovýchod Austrálie a Tasmánia). výrazné suché ročné obdobia, V zime, 2 až 3 mesiace, pokrýva sneh iba najvýššie vrcholky Austrálskych Álp a pohoria Tasmánie. Na ostatnom území je sneh neznámy. Najteplejšie mesiace sú január a február. Na severozápadnom a východnom pobreží sa občas vyskytujú záplavy a tajfúny.

Poloha : Kontinent Austrália leží na južnej pologuli, na severe susedí s Papuou - Novou Guineou a Indonéziou, na juhu s Antarktídou, na juhovýchode s Novým Zélandom. Omývajú ho vody Tichého oceánu Indického oceánu. Pobrežie je členité. zálivy sa striedajú s poloostrovmi a menšími výbežkami. Pri pobreží sa nachádza veľa ostrovov a atolov.

Povrch: Austrália je najrovinatejší a najsuchší a najmenší svetadiel. Takmer tretinu územia zaberajú púšte a ostatné oblasti sú tiež dosť suché. Veľká západoaustrálska plošina sa zdvíha od západného pobrežia a potom mierne klesá smerom k vnútrozemiu. Medzi jej okrajom a Musgravovým pohorím sa týči obrovský skalný monolit - Ayersova skala - domorodci ju volajú Uluru. Stredoaustrálsku panvu tvoria 3 artézske (často slané) od seba oddelené panvy. Sú to zásobarne podpovrchovej vody s napätou hladinou. Najväčšia je Eyersova panva odvodňovaná do Eyerovho jazera. Najmenšou artézkou panvou je Murrayova, pretekajú ňou 2 najdlhšie a najvýznamnejšie rieky - Murray s prítokom Darling (3124 km).
Ďalej na východ sa povrch zdvíha do Veľkého predelového pohoria a potom klesá do pobrežných nížin.
Pohoria sa tiahnu rovnobežne s pobrežím od Queenslandu po Viktóriu a znova sa objavujú na Tasmánii. Austrálske Alpy sú najvyššou časťou - na severovýchode, presahujú výšku 2000 m. Najvyšším vrchom je Mount Kosciusko - 2228 m.n.m. Na západ od Sydney sa nachádzajú navštevované Modré Hory (Blue Mountains).
Rovnobežne s pobrežím Queenslandu až k Novej Guiney siaha 2300 km dlhá Veľká útesová bariera (Great Barrier Reef). Zaberá plochu asi 200 000 km² a je tu asi 700, väčšinou neobývaných ostrovov.