Fyzicko – Geografická Sféra

POLOHA Najmenším a najredšie zaľudneným kontinentom na zemi je Austrália. Svojou polohou je odľahlá od ostatných svetadielov: 13 000 kilometrov od Južnej Ameriky a 350 kilometrov od Ázie. Leží na južnej pologuli, medzi 118° až 153° východnej zemepisnej dĺžky a 10° až 39° východnej zemepisnej šírky. Najsevernejším bodom pevniny je Yorkský mys (10°41 juž. šírky), najjužnejším bodom South East Point (39°07 juž. šírky), najvýchodnejším Byronov mys (153°39 vých. dĺžky) a najzápadnejším Príkry mys (113°09 vých. dĺžky). Austrálsky ostrovný kontinent omývajú vody Indického oceánu ( na severe Arafurské a Timorské more, na juhu Veľký austrálsky záliv ), Tasmanovho a Korálového mora Tichého oceánu. Jeho pevninská časť je takmer taká veľká ako Spojené štáty bez Aljašky. Jej meno pochádza z latinského "australis", t. j. "južná"( Terra australis incognita ). Prvým objaviteľom zeme bol holandský moreplavec W. Janzs, ktorý v roku 1606 pristál na západe Yorkského poloostrova. V štyridsiatych rokoch 17. storočia Abel Tasman objavil Tasmániu, Nový Zéland (1642), ostrovy Tonga, Fidži a Bismarckovo súostrovie. Anglický moreplavec James Cook dokázal v roku 1769 ostrovnú polohu Nového Zélandu a objavil v roku 1770 východné pobrežie Austrálie, ktoré nazval Nový Južný Wales, a tým dal podnet k anglickej kolonizácii. Od tejto chvíle sa stala súčasťou obrovskej koloniálnej ríše Anglicka. ROZLOHA Austrália má rozlohu 7 682 300 km2. Z tejto rozlohy tvorí poľnohospodárska pôda 61,4 %, lesy 13,8 %, vodstvo 0,9 % a ostatné 23,9 %. Šírka pevniny dosahuje 3200 kilometrov a dĺžka pevniny 4100 kilometrov. Najväčšími polostrovmi sú Arnhemská zem s rozlohou 243 000 km2 a Yorkským polostrovom, ktorý meria 210 000 km2. Najväčším ostrovom je Tasmánia (67 800 km2). Je federáciou šiestich štátov, dvoch pevninských teritórií a teritória Koralových ostrovov.