Belgicko a jeho knižnice

Federálna štruktúra Belgicka
------------------------------------------------
Belgicko je bohato diverzifikované svojou históriou, jazykom a kultúrou. Bolo založené roku 1830 ako vysoko centralizovaný štát, federálne štruktúry boli postupne vytvorené od polovice roku 1970. V rámci Belgicka boli vytvorené tri komunity a tri regióny. Federálny štát má niektoré také inštitúcie, ako Kráľovská knižnica, štátne archívy a, samozrejme, niektoré federálne ministerstvá, napríklad justície a vedeckej politiky. Každá komunita má svoj vlastný zákon o verejných knižniciach, t. j. flámsky hovoriaca (60 % populácie), francúzsky (40 %) a nemecky hovoriaca (asi 60 000 obyvateľov). Prenos európskych direktív do belgického práva je federálna záležitosť, ale komunity musia vo vyhradených otázkach konzultovať (verejné výpožičné právo, autorské právo a súvisiace práva; copyrightový spor sa viedol hlavne na regionálnej úrovni). Verejné kompetencie na poli výskumu a vývoja patria federálnemu štátu a federálnym inštitúciám. Každá autorita (federácia, región a komunita) je zodpovedná za výskum patriaci do jej hlavnej kompetencie. V dôsledku toho sa regióny starajú hlavne o podporu priemyselného a technologického výskumu a komunity, o podporu základného a univerzitného výskumu. Federálne autority sú zodpovedné za federálne vedecké a kultúrne inštitúcie, výskum vesmíru, nukleárny výskum, výmenu dát sietí medzi vedeckými inštitúciami na národnej a medzinárodnej úrovni a za belgickú participáciu subjektov v aktivitách medzinárodného výskumu. Dobrým príkladom tejto interakcie je otázka cien kníh. Príslušný návrh federálneho ministerstva hospodárstva bol prijatý a ceny kníh budú regulované od roku 2003. Kráľovská knižnica
--------------------------------
Kráľovská knižnica Belgicka (www.kbr.be) patrí pod federálne ministerstvo pre vedecký výskum okrem deviatich iných inštitúcií vrátane Hlavného štátneho archívu, Kráľovského múzea krásnych umení a Kráľovského múzea umenia a histórie. Hlavnou úlohou Kráľovskej knižnice je spravovať povinný výtlačok v Belgicku. Od roku 1966 musí byť jedna kópia každej publikácie od belgického autora alebo vydavateľa so zahraničným nakladateľom deponovaná v Kráľovskej knižnici. Kráľovská knižnica manažuje aj najstaršie dedičstvo krajiny: rukopisy, antické tlačené materiály, publikácie 19. storočia, mapy, hudobniny, drevoryty, rytiny, mince a medaily. Je tiež dôležitou vedeckou knižnicou.

Nedávne štúdie ukázali, že čitatelia Kráľovskej knižnice sú orientovaní hlavne na humanitné vedy, a to rozhodlo na konci roku 2000 vynakladať rozsiahlejšiu časť akvizičného rozpočtu na takúto literatúru. Napriek tomu bude pokračovať budovanie dôležitej zbierky obsiahlych vedeckých referenčných prác. Kráľovská knižnica v súlade so špecifickou povahou jej zbierok venuje veľa pozornosti konzervácii a reštaurovaniu, politike ochrany vrátane mikrofilmovania a v menšom rozsahu digitalizačným projektom. Kráľovská knižnica veľmi dlho vyvíjala automatizovaný katalóg. Teraz bol odštartovaný program pre retrokonverziu. Katalóg belgických kníh publikovaných od roku 1875 možno vyhľadať na internete; od polovice roku 2002 bude databáza zahŕňať aj zahraničné tituly publikované od roku 1930. Tento program sa bude v nadchádzajúcich rokoch rozširovať. Automatizovaný katalóg je základňou extenzívneho systému elektronických služieb, kde kráľovská knižnica dodáva svojim používateľom, v rámci limitov daných legislatívou o copyrighte, online plnotextové dokumenty. Početné projekty odštartované na tomto poli oprávňujú Kráľovskú knižnicu zaujať najdôležitejšie referenčné miesto pre belgické informácie v elektronickej ére. FLÁMSKO
-----------------
Verejné knižnice
V roku 1998 bola publikovaná kniha Výstavba knižníc vo Flámsku: 20 rokov budovania verejných knižníc (1978 – 1997). Míľnikom pre sektor verejných knižníc vo Flámsku bol Dekrét o verejnej knižnici z roku 1978. Temer všetky z 308 flámskych obcí majú dobre vybavenú knižnicu s profesionálnym personálom a základným fondom kníh, časopisov a magazínov. Asi v stovke knižníc je prístupný aj audiovizuálny materiál. Vyššie úrady ako provinčná vláda a Flámske spoločenstvo pozorne zvažujú príspevky na financovanie týchto knižníc. Flámske spoločenstvo subvencovalo výstavbu a zariadenie verejných knižníc až do polovice roka 1994 a teraz hradí 43 mil. eur mzdových nákladov pre viac ako 2 500 pracovníkov. Provinčná vláda subvencuje časť prevádzkových nákladov. Príspevok miestnych orgánov predstavuje približne 60,4 % celkových nákladov. Vypožičiavanie kníh je bezplatné. V mnohých mestách/obciach deti do 14 rokov neplatia členské poplatky. Vypožičiavatelia obyčajne platia poplatok za CD; platí sa za fotokópie a oneskorene vrátené knižničné jednotky. Od roku 1997 boli všetky verejné knižnice pripojené na internet virtuálnou súkromnou sieťou (www.bib.vlaanderen.be). BIBNET poskytuje webguide službu sprievodca webom: prístup k početným webovým stránkam v nemeckom jazyku, adresy a otváracie hodiny knižníc a prístup do Flámskeho súborného katalógu verejných knižníc.

Samozrejme, BIBNET zabezpečuje tiež priamy prístup do globálneho internetu. Vo väčšine miest/obcí je používanie internetu bezplatné. Knižnice majú úžitok zo zmluvy s národným telekomunikačným providerom Belgacom, ktorý poskytuje ISDN pripojenie jedného miesta za stály ročný poplatok 250 eur. Flámska populácia sa zdá byť so svojimi verejnými knižnicami neobyčajne spokojná. Nový dekrét o verejnej knižnici sa pripravuje na rok 2002. S príchodom informačnej spoločnosti, zvyšovaním voľného času, rozvojom celoživotného vzdelávania, kultúrnej výchovy a zmysluplnej rekreácie zostáva naďalej dôležitý. Jednotlivé knižnice sa musia prispôsobiť požiadavke zabezpečenia všetkých informačných potrieb svojich používateľov. Dôležitá je preto spolupráca medzi verejnými knižnicami a sieťová súčinnosť s ostatnými knižnicami a dokumentačnými centrami. Nový zákon bude zaväzovať obce/mestá, aby zriaďovali so svojimi susedmi ”spoločné podniky” knižničných služieb. Bude sa to robiť v kooperácii s nedávno vytvoreným Národným centrom pre verejné knižnice (VCOB, www.vcob.be). Bude zvýraznená aj kooperácia medzi verejnými knižnicami a inými miestnymi kultúrnymi aktérmi. Ministerstvo oznámilo, že bude pre verejné knižnice, kultúrne strediská a miestne dedičstvo publikovať osobitný predpis. Vedecké a školské knižnice
---------------------------------------------
Vo Flámsku je mnoho rozmanitých vedeckých a školských knižníc, od rozsiahlych ústredných knižníc na univerzitách po knižnice na nových polytechnikách a vysokých školách a one-person obsluhy v malých inštitúciách a organizáciách. Špecifické predpisy alebo subvencie pre tieto typy knižníc neexistujú. Všetky chvatne prechádzajú k elektronickým informáciám. Mnoho rokov zostanú hybridnými knižnicami s konvenčnou literatúrou a informáciami na papieri (knihy, časopisy, magazíny) a elektronickými informáciami (hlavne bibliografie a informačné práce, ale tiež elektronické časopisy, magazíny a knihy). Jedna z veľkých výziev nadchádzajúcich rokov je výzva na sprístupnenie elektronických vedeckých a všeobecných informácií priamo používateľovi na stôl. V snahe dosiahnuť tento cieľ Flámske spoločenstvo financovalo centrálnu akvizíciu a prístup do vedeckých databáz (do sumy 2 mil. eur) a vývoj služby elektronického dodávania dokumentov. Flámska rada vedeckých knižníc manažuje projekt Elektron, ktorý podporuje univerzitné a vysokoškolské knižnice a niektoré výskumné inštitúcie financované Flámskym spoločenstvom. Flámskym vedeckým knižniciam sa dostalo uznanie v medzinárodnom svete knižníc.

Katolícka univerzita v Leuven vytvorila automatizovaný systém DOBIS-LIBIS (teraz nasledovaný AMICUS-om); Univerzita v Bruseli, ako prvá vo svete, zaviedla knižničný systém (VUBIS) na minipočítači. Univerzitná knižnica v Gente vykonala priekopnícku prácu na zdomácnení rozhrania medzi databázami a katalógovými informáciami (SilverPlatter a SFX). Univerzita z Antverpách a Limburgské univerzitné centrum sústredili sily na projekt Anet, ktorý patrí do 3. rámcového programu Európskej komisie. Výskumná spolupráca cez belgické a čiastočne aj cez flámske kanály vyústila do:
Belgického súborného katalógu monografií (www.libis.kuleuven.ac.be/libis/ccb),
Belgického katalógu periodík ANTILOPE (www.ua.ac.be/man/antilope),
elektronickej služby dodávania dokumentov VIRLIB (www.ua.ac.be/virlib/index.html). Novým trendom je vytváranie sietí medzi knižnicami a dokumentačnými centrami, ktoré pracujú v rovnakom predmetnom poli, napr. životné prostredie (Felnet), doprava (Sadover), relácia sever – juh (Cocos-net) atď. VALÓNSKO
------------------
Kooperácia medzi knižnicami sa v posledných niekoľkých rokoch upevnila. Centrum pre verejné čítanie (CLPCF) je verejná organizácia francúzskej komunity, zameraná na otázky koordinácie, podporu, vydavateľskú činnosť, bibliografiu, katalogizáciu, profesionálny výcvik atď. V posledných piatich rokoch CLPCF organizovala Dni nových technológií; v roku 2001 bola akcia zameraná na ”knižnice v poznatkovej spoločnosti”. V Bruseli – hlavnom regióne – bola založená Ústredná agentúra pre koordináciu verejného čítania. Špeciálne koordinačné subjekty pre univerzitné knižnice boli zriadené v každom spoločenstve. Vo francúzskom spoločenstve bol zriadený okrem Francúzskej medziuniverzitnej rady stály výbor pre knižnice CIUF. Jednou z jeho iniciatív je vytvorenie združenia SASUF na zastupovanie vedeckých autorov pri Reprobel – jedinom belgickom subjekte pre otázky autorského práva. Konferencia knihovníkov univerzít, vrátane knihovníkov Kráľovskej knižnice, slúži ako Národné knižničné fórum. ”Pracovná skupina knižníc” Belnetu (Belgická vedecká sieť) reprezentuje knižnice a dokumentačné centrá (vrátane Kráľovskej knižnice a univerzitných knižníc), ktoré poskytujú elektronické informačné služby prostredníctvom siete. Všetky podporujú mnoho kooperačných projektov, napr. súborné katalógy, ILL systémy atď. a iné partnerstvá. Niektoré knižnice zahrnuli do implementácie kooperatívnych telematických projektov v rámci verejne financovaných programov na federálnej i komunitnej úrovni, napr. ULB (Brusel) v projekte VIRLIB (pozri vyššie) a UCL (Louvain-la-Neuve) do projektu EDLE (http://leon.muse.ucl.ac.be/Eole).

ULG (Liege) má multidisciplinárne vedecké laboratórium LENTIC (www.egss.ulg.ac.be/lentic/e8ac.htm). Zameriava sa na ekonomické, organizačné a strategické aspekty inovačných procesov so špeciálnym dôrazom na informačné a komunikačné technológie. Často je prizývaný k riešeniu externých požiadaviek na tomto poli. Jeho tím pozostáva zo 14 výskumníkov z rôznych disciplín, ako ekonómia, sociológia, psychológia a manažment. Zdôrazňuje sa tiež úloha profesijných knižničných asociácií v stimulovaní kooperácie medzi všetkými knižničnými sektormi. Pre dokumentaristov existuje na štyroch univerzitách a 12 školách polytechnickej úrovne špeciálne doplnkové vzdelávanie v dennom alebo večernom štúdiu, končiace diplomami z knihovníctva. Profesijné knižničné asociácie
--------------------------------------------------
Knihovníci majú mnoho profesijných organizácií na federálnej úrovni i na úrovni spoločenstiev. Národná asociácia, Belgická asociácia pre dokumentáciu (ABD/BVD, www.synec-doc. be/abd-bvd) zjednocuje špecialistov aktívnych v knižniciach a dokumentačných centrách. Výročné zhromaždenie Inforum, na ktorom sa diskutuje o záležitostiach spoločných záujmov, priťahuje viac ako 200 účastníkov. Vo Flámsku existuje Flámska asociácia knižníc, archívov a dokumentačných centier (VVBAD, www.vvbad.be), ktorá je miestom stretávania sa knižničných a archívnych odborníkov. Flámska rada vedeckých knižníc (VOWB, www.libis.kuleuven.ac.be/vowb/ index_engels.html) koordinuje prácu vedeckých knižníc vo Flámsku prostredníctvom štúdií a projektov. Vo Valónsku sa APBD (www.apbd.citeweb.net) zameriava na okruh francúzsky hovoriacich verejných knižníc. Vo Valónsku existuje tiež FIBBC (Federácia interdiecéznych knihovníkov katolíckych knižníc). Pozri tiež:
-----------------
Belgium Online Library Directory – http://bold.belnet.be
National Focal Point for the European Libraries Programme – http://belspo.be/euro/ nfp.htm
Belgickí informační špecialisti sú veľmi rôznorodí (história, jazyk, kultúra, zdroje inšpirácie). Ich skúsenosti a pôsobenie sa presadzujú cez prítomnosť európskych inštitúcií v Bruseli. Vždy sa snažia rešpektovať motto: ”V jednote je sila.”.