Storočia upadlo do feudálnej závislosti od Likavského panstva.
Závislosť sa začala prejavovať porušovaním mestských výsad,svojvoľným odoberaním pôdy,
zvyšovaním poplatkov.Tento stav trval až do roku 1848.
Opačný efekt pre mesto malo udelenie práva na dva výročné jarmoky(v nedeľu před sviatkom
Nanebovstúpenia Pána a na Ondreja),ako i právo konať týždenné trhyvo štvrtok.Kráľ Ferdinand III.rozšíril toto právo o daľšie dva výročné trhy,ktoré sa konali po sviatku Troch kráľov a na Michala.
V Ružomberku je veľa historických pamiatok.Zachovali sa tu architektonicke pamiatky azda zo všetkých historických medzníkov vývoja mesta.Námestie Andreja Hlinku patrí medzi najstaršie pamiatky mesta. Na námestí možno vidieť rímskokatolícky kostol sv. Ondreja,
mestskú radnicu v novorenesančnom slohu z 19.storočia,mauzóleum Andreja Hlinku,
mariánsky stĺp z roku 1858,kláštorný kostol sv. Kríža postavený v empírovom slohu v roku 1806,kláštor sv. Kríža postavený v novobarokovom štýle v roku 1730,ružomberské piaristické gymnázium z roku 1729 a známe schodištia,ktoré spájajú námestie s dolným mestom.
Evanjelický kostol postavený na Dončovej ulici z roku 1923.
Liptovské múzeum postavené v roku 1935 na námestí Štefana Hýroša.V múzeu sú umiestnené stále expozície geológie,paleontológie a botaniky,zoológie a archeológie,národopisu,expozícia
živote a diele Msgr.Andreja Hlinku a výroby papiera na Slovensku.V Liptovskom múzeu sa pravidelne konajú i výstavy umeleckých fotografií FOTOFÓRUM a STROM.
Galéria Ľudovíta Fullu,v ktorej je umiestnené celoživotné dielo majstra Fullu.
Kalvária so štrnástimi zastaveniami,vybudovaná v roku 1858.
Budova železničnej stanice z roku 1871.V tomto roku prešiel cez mesto i prvý vlak.
Kostol Ružencovej Panny Márie a pamätník černovských martýrov v Černovej.Tieto pamätné miesta pripomínajú boj Slovákov proti maďarskému útlaku v UHORSKU. KULTÚRA: Kultúrny život v predchádzajúcich desaťročiach vychádzal predovšetkým z domácich tradícii, ale bol ovplyvňovaný aj prostredníctvom kňazov a reholí.Rozvoj kultúry
a spoločenského života sa začal hlavne v tretej tretine 19.storočia. V meste vznikali spolky,
doménou bolo ochotnícke divadlo.Prvé ochotnícke divadlo sa hralo v r.1968 v dome
P.Makovického.Významnými kultúrnymi spolkami boli:Katolícky kruh a Občianska beseda.
Ružomberok bol agílny aj v ďaľších oblastiach kultúry.V r. 1912 tu pôsobilo stále kino APOLLO. Neskôr sa objavila aj fotografia. Predstavovali ju slovenskí a českí nadšenci:
S.J.Hegedus,J.Náhlik,L.Kožehuba,J.Labaj,M. a F.