Hodoš,J.Synovec,J.Jeníček,K.Kálay,
L.Króner,...Bohaté fotografické podhubie výrazne ovplyvnilo i následníkov, ktrí sa popri fotografovaní rozhodli podujať na organizáciu medzinárodného salónu umeleckej fotografie
FOTOFÓRUM a neskoršie aj na medzinárodnú výstavu ekologickej fotografie STROM .
Významnou udalosťou bolo vzniknutie Liptovského múzea,ktoré založili bratia Kurtiovci.
V tridsiatych rokoch bola postavená budova súčasného múzea.
Ružomberok patrí aj k významným výtvarným centám.V meste sa narodili alebo pôsobili mnohí
významní slovenskí i českí výtvarní umelci.Ako sú: Ľudovít Fulla,Róbert Dúbravec,Fedor Klimáček,Elemír Winkler-Koszhégy,František Janček,Alexander a František Belopotockovci,
Martin Benka,Ambróz Akidos,Ján Hála,Jozef Hanula,Alojz Felegi,Karol Polónyi,Vladimír Maisner,Gyula Járossy,Ladislav Kubačka, Eduard Mudrončík,Florián Milan,Viktor Mydlo,
František Jiroutek,Jozef Kuska,Karol Miloslav Lehotský.V súčasnosti náš život obohacujú
mladší umelci Ján Kudlička,Pavol Rusko,Milan Gromnica,Marcel Dúbravec,Ján Havrila, Emília
Holá,Peter Mlynárik...
Žilo tu ešte mnoho iných významných kultúrnych osobností:Ján Bohúň,Anton Prídavok,Alojz Pavčo,Leo Kenstenberg,Frída Bachletová,Jozef a Richard Chládekovci,Mikuláš a Pavol Stanovci,Jozef Félix,Artúr Gross,Adolf a Pavol Oberschallovci,Alexander Križka,Martin Húska,Jozef Czupra,Vavrínec Korecz,Karol a Silvester Krčméryovci,Oľga Houdková,Anna
Pivková,Jozef Májek,Štefan Mišík,Ladislav Moyš,Bohumil Haluzický,Samuel Mikovíni,Ján
Čaják,Rudolf Bachlet,Michal Bajor,Jozef Hušek,Ladislav Blaskovics,Ervín Eisler,Štefan Felegi,Ján Ferenčík,Peter Róchus Galan,Kamil Gross,Marián Ivankovič,Móric Samuel Jurecký,
Šimon Jurovský,Samuel Chalupka,Koloman Belopotocký,Maroš Madačov,Libor Matoška,
Karol Murgaš,Štefan Náhalka,Ambro Pietor,Gustáv Plavec,Jozef Klinovský,Peter Kompiš,
Jozef Kútnik-Šmálov...
POVRCH:Sídelné jadro sa nachádza v západnej časti Liptovskej kotliny,ktorú zo západu
lemuje V.Fatra,z juhu N.Tatry a zo severu Chočské vrchy.Najvyšším bodom územia je Veľká
Chochuľa v N.Tatrách,ktorá je vysoká 1753 m.n.m. a najnižším bodom je výtok Váhu v
katastri obce Stankovany so 430 m.n.m..
Liptovská kotlina patrí k centrálnym karpatským vnútorným kotlinám.Na geologickej stavbe okresu sa podieľajú horniny krištalinika,mezozoika,paleogénu a kvarteru.V zmysle základného členenia Západných Karpát sú v záujmovom území zastúpené geologické jednotky:
-jadrové pohoria a veporské pásmo
-vnútrokarpatský paleogén
-kvartérne sedimenty
Údolnú nivu Lipt.kotliny tvoria fluviálno-nivné sedimenty a fluviálne terasové sedimenty nerozlíšené,proluviálne sedimenty nerozlíšené a nesúvisle plytké stráňové a podstráňové
sedimenty(elúvia-delúviá) na flyšoidných sedimentoch s prevahou ílovcov, sľieňovcov a bridlíc.
Údolnú nivu Revúcej a časti severných svahov Chočských vrchov tvoria plošinové a stráňové
sedimenty polygénneho pôvodu(hlinité,hlinito-ílovité až hlinito-skeletnaté).
Územné časti horstiev tvoria nesúvislé plytké stráňové a podstráňové sedimenty a to prevažne na masívnych karbonatických horninách s intenzívnymi krasovými procesmi a na litologických
menlivých karbonatických až nekarbonatických komplexoch hornín s lokálnym výskytom krasových procesov.
PODNEBIE:Len dno kotliny patrí do mierne teplej klimatickej oblasti,hornatá časť okresu leží v chladnej klimatickej oblasti.
Priemerné mesačné teploty v Ružomberku:
Mesiac: január február marec apríl máj jún júl august september október november december
Teplota: -4.8 -3 1.4 6.9 12.2 15.7 17.2 16.5 12.7 7.4 2.8 -1.4
Priemerná teplota za rok je 7
Primerné mesačné zrážky v Ružomberku:
Mesiac : január február marec apríl máj jún júl august september október november december
Zrážky : 39 42 40 17 69 90 97 77 62 55 51 42
Za jeden rok spadne v Ružomberku 711mm zrážok.
Vzhľadom na polohu a veľkú výškovú členitosť je klíma regiónu veľmi rôznorodá. Najteplejšou časťou je je Liptovská kotlina v okolí rieky Váh, ktorá patrí do mierne teplej klimatickej oblasti a najchladnejšou časťou sú vrcholové časti pohorí.Počet letných dní je 30. Najteplejším mesiacom je júl a najchladnejším január. Kotlinová poloha ovplyvňuje ročný chod zrážok,lebo Liptovská kotlina leží v zrážkovom tieni Veľkej Fatry a Chočský vrchov.Najväčšie množstvo zrážok spadne prevažne v júli, najmenšie vo februári.