Zo živočíchov sa tu nachádza kamzík vrchovský tatranský,svišť vrchovský,orol skalný,medveď hnedý,rys ostrovid, vlk obyčajný,...
Ďaľším z pohorí, ktoré zasahujú do územia mesta je Veľká Fatra.Veľká Fatra je pre Ružomberok najcharakteristickejším pohorím. Za chránenú oblasť bola V.Fatra vyhlásená v r.1973, pričom vlastné územie CHKO s rozlohou 60610 ha ako aj ochranné pásmo s rozlohou 20500 ha priamo zasahuje do katastra mesta. Územie má horský až vysokohorský s prítomnosťou teplomilných elementov flóry a fauny, s geologickou prevahou vápencov dolomitou, s bohatstvom morfologických a reliéfových zvláštností, s rozsiahlymi lesnými komplexami, hôľnymi plochami.Osobitný tu je výskyt tisa obyčajného.Z endemitov sa tu vyskytuje cyklamén fatranský a z chránených druhov veternica narcisokvetá a zo vzácnych druhov medvedica lekárska, rosička okrúhlolistá, rosička anglická, vachta trojlistá a plesnivec alpínsky. Zo vzácnych druhov živočíchov tu žije medveď hnedý, vlk obyčajný, bocian čierny, rys ostrovid ale aj kamzík vrchovský-alpského pôvodu.
Severne od Ružomberka ležia Chočské vrchy. Pre svoju geologickú a morfologickú ojedinelosť,zriedkavý výskyt fauny a flóry boli vyhlásené za ŠPR Choč. Na rozhraní Liptova a Oravy je dominantou Veľký Choč. Je to jedno z najbohatších chránených území s rozlohou 1428,05 ha. V lesných ekosystémoch rastú bučiny a smrečiny s jedľou, javorom a jarabinou v najvyšších polohách s kosodrevinou.
Z kveteny spomeniem aspoň dryádku osemlupienkovú. Zo vzácnych druhov živočichov tu nájdeme medveda hnedého, vlka obyčajného, mačku divú, rysa ostrovida, hlucháňa obyčajného.Chočské vrchy majú byť perspektívne zaradené do národného parku.
FLÓRA:Má veľkú pestrosť, závisí od výškovej zónácie a troficko-hydrický podmienok stanovišťa. V Liptovskej kotline chráneným biotopom sú močiarne spoločenstvá. Vyskytujú sa tu vzácne, chránené a ohrozené druhy, ako sú kľukva močiarna, tučnica obyčajná, rosička okrúhlolistá, ostrica sivastá, vachta trojlistá, žltohlav európsky, vŕba plazivá rozmaríno listá a ďaľšie. V kategórii vlhkomilných druhov sa vyskytuje kosatec sibírsky, všivec lesný, mečík obyčajný, morica pílkatá...
Liptovská kotlina podľa vertikálnej zónacie zasahuje do 4. a 5. vegetačného stupňa. Stromovú vegetáciu v údolí riek a potokov tvoria lúžne lesy podhorské a horské, v ktorých prevláda jeľša sivá a lepkavá, krovité vŕby s vtrúseným smrekom, jaseňom a javorom.Lesné remídze v kotline tvoria zväčša ihličnaté dreviny s brezou,dubom ,bukom a javorom horským.
Rastlinstvo N.Tatier je ovplyvňované vertikálnou zónaciou a stanovišťom prevažne 6. a 7. vegetačného stupňa. Vyskytuje sa aj jedľovo-bukový a kosodrevinový stupeň. Smrečiny absolútne prevládajú.