Fauna v kotline: ryby-kaprovité a lososovité, v potokoch pstruch, lipeň a hlavátka obyčajná
vtáky-hniezdiče sú spevavce, bocian biely, kačica divá, jastrab veľký, pustovka obyčajná, jarabica poľná, cíbik chochlatý, hrdlička poľná, sova obyčajná ...
Kotlina je územím odpočinku pri migrácii.
chránené druhy:tetrov obyčajný, ropucha, prepelica poľná, mlok alpský a karpatský , rosnička stromová, orol krikľavý, kúdeľníčka lúžna, rybárik obyčajný ...
Medzi ostatné druhy patria zajac poľný, líška, srnčia zver, kuny a iné.







POLOHA:Poloha Ružomberka je vzhľadom na umiestnenie v štáte je výhodná, lebo nemá okrajovú polohu. Zároveň tým však stráca výhodu susediť s hospodársky rozvinutejšími štátmi. Město Ružomberok leží na sútoku Váhu a Revúcej , na mieste stretu Liptovskej kotlinny s Chočskými vrchmi, V.Fatrou a N.Tatrami.Okres Ružomberok je regiónom Dolného Liptova, ktorý patrí k severne položeným regiónom Slovenska. Pohoria akoby tu tvorili prirodzenú hradbu , oddeľujúcu Liptov od Turca, Oravy a Horehronia. Na juhu sú to N.Tatry, na západe V.Fatra a na severe Chočské vrchy.
Nadmorská výška:
• najnižšia-kultúrny dom-Černová-468,5610m.n.m.
• najvyššia-kostolík na Kalvárii-596,319m.n.m.
• stredná-budova MsÚ-496,382m.n.m.
Zemepisná dĺžka:
Zemepisná šírka:

DOPRAVA: Cesty v Ružomberku sú I,III triedy. Ružomberok je križovatka ciest, prechádzajú ním hlavné ťahy zo severu na juh( medzinárodná cesta E 77, 1/59 Krakow-Trstená-D.Kubín-Ružomberok-Banská Bystrica-Budapešt) a z východu na západ (medzinárodná cesta E 50, 1/18 Žilina-Ružomberok-Poprad-Košice-Užhorod).Ružomberok má 59 autobusov , z ktorých väčšina je v chatrnom stave. Premáva tu 10 liniek , ktoré spájajú okolité sídla zo stredom mesta.Z toho 8 liniek je celosezónych a 2 polsezónne. V Ružomberku je 73 zastávok MHD.Dĺžka miestnych komunikácii je 128 km z toho je 127 km bezprašných. Je tu 15 mostov a dĺžka chodníkov je 54.5 km.

PRIEMYSEL:Mesto sa hlavne vďaka významnej križovatke, na ktorej leží vyvíjalo v prirodzene obchodno-trhovo-remeselnícke centrum. K tradičnej poľnohospodárskej, ovčiarskej, drevárskej a trhovo-obchodnej tradícii sa pridružilo remeselníctvo,ktoré sa neskôr združilo do početných cechov s mnohými remeselníckymi dielňami. Z nich sa potom začali vytvárať menšie podniky, z ktorých sa v poslednej tretine 19.storočia, aj vďaka vybudovaniu Košicko-Bohumínskej železnice začal rodiť významný slovenský priemysel.Konkrétne išlo o rozvoj papierníckeho, celulózového, textilného priemyslu, ďalej o spracovanie dreva, ale aj o tehelne, bryndziarne i zápalkárne. S rozvojom priemyslu v meste vznikli slovenské peňažné ústavy. V poslednej tretine 19. a prvej polovici 20.storočia Ružomberok sa stal významným finančným a priemyselným centrom Slovenska a strediskom významných slovenských podnikateľských snách. Pred prvou svetovou vojnou bol Ružomberok , čo do počtu obyvateľov a priemyslu najväčším mestom na Slovensku. Na tradíciu výroby papiera nadviazala v roku 1883 založená továreň na drevovinu a lepenku v Bielom Potoku.