Z týchto tradícii došlo i k došlo i k vzniku nového závodu SÓLO a na začiatku tohto storočia k ďaľšiemu závodu, ktorý časom získal meno SUPRA. V západnej časti města začal koncom 19. storočia vyrastať ďaľší veľký priemyselný kolos-rybárpoľská textilka. Už čoskoro po svojom vzniku sa stala najväčšou v Uhorsku, pričom zásluhou svojej modernosti sa úspešne presadzovala na európskych trhoch. Postupom rokov pribúdali nové výrobné dielne nielen v Ružomberku, ale zásluhou podniku aj v iných slovenských regiónoch. Koncom 70.a začiatkom 80.rokov tvorili bavlnárske závody rozsiahli kombinát, do ktorého okrem ružomberského závodu patrili aj ďaľšie v Kútoch, Vysokej nad Moravou, Trenčíne a Leviciach. Z ďaľších podnikov mesta treba uviesť továreň na zápalkové drevká, z ktorej vznikla zápalkáreň. V roku 1871 bola založená známa Ružomberská teheľňa. Potravinársky priemysel bol vo svetovom meradle reprezentovaný bryndziarňou P.Makovického.

ŠKOLSTVO:Predpokladom rozvoja obchodu a priemyslu bolo aj kvalitné školstvo. Prvou založenou školou vyššieho typu bola evanjelická latinská šlachtická škola. Jej vznik je zahalený nejasnosťami. Táto škola patrila medzi prvé takéto školy na Slovensku. Spájajú sa s ňou mená významných osobností tej doby- O.Jakobei,O.Cenglerius, atď. Druhou významnou školou bolo katolícke gymnázium založené rehoľou piaristov v roku 1729 ,pričom zakladaciu listinu schválil cisár karol VI. V tom čase bolo ružomberské piaristické gymnázium jedinou školou tohto typu pre Liptov, Oravu, Turiec a severnú časť Trenčianskej stolice. Školu navštevovalo množstvo významných osobností:A.Bernolák, A.hlinka, V.Šrobár, Ľ.Fulla ...
V súčasnosti okrem základného školstva v Ružomberku pôsobí učňovské(SOU papierenské, SOU textilné a SOU poľnohospodárske) stredné všeobecné(Gymnázium a Gymnázium sv. Andreja) stredné odborné( SPŠ strojnícka,SPŠ textilná a papiernícka, Obchodná akadémia, stredná zdravotná škola M.T.Schererovej, Dievčenská odborná škola) ,ale aj vysoké školstvo
( Fakulta riadenia a informatiky VŠDS Žilina,katedra úžitkového umenia II a Pedagogický inštitút sv. Ondreja).

OBYVATEĽSTVO: Osídlenie okresu je veľmi nerovnomerné. Absolútna väčšina obyvateľstva sa skoncentrovala do úzkej doliny Váhu na severe, pričom rozsiahle horské oblasti V.Fatry v strede a na juhu sú takmer bez sídel. Vývoj počtu obyvateľstva okresu za posledných 150 rokov sa vyznačuje pomerne prudkým a pravidelným rastom. Najviac obyvateľov je rímskokatolíckeho vyznania - 77,5% , evanjelického je 3,6 % a 18,9 % tvorí ostatné náboženstvá.