Ružobmerok

ROZLOHA: Celková výmera územia Ružomberka je127368547m2.Týchto 127368547m2 sa rozdeľuje na poľnohospodársku pôdu a nepoľnohospodársku pôdu.Poľnohospodárska
pôda má rozlohu 37358016m2,ktorá sa rozdeľuje na ornú pôdu so 4490404m2,záhradu so
1284714m2 a na trvalý trávnatý porast so 31582898m2.Tak isto jako sa delí PH pôda,delí sa
aj nepoľnohospodárska pôda.Nepoľnohospodárska pôda má rozlohu 90010531m2.Táto
rozloha sa delí na lesný pozemok so 79055635m2,vodnú plochu so 1243213m2,zastavanú
plochu a nádvorie so 7678325m2 a na 2033006m2 ostatnej plochy.

HISTÓRIA:Historické osudy Ružomberka a jeho okolia možno sledovať od roku 1233,
keď kráľ ONDREJ II.daroval zo svojej kráľovskej zeme Hudkontovi za verné služby tri
poplužia zeme,ktoré ležali pri ústí rieky REVÚCA.V období 13.storočia sa v priestore
Ružomberka utvorili také podmienky,za ktorých sa tu jestvujúce sídelné formy mohli
spojiť a utvoriť mestskú komunitu.Základným predpokladom rozvoja mesta bola jeho poloha
na križovatke obchodných ciest.
Novým impulzom rozvoja bol príchod nemeckých kolonistov,ktorí sa usadili pri staršej slovenskej osade Revúca a založili si novú osadu s názvom Resenberg,situovanú na plošine severne od dnešnej Kalvárie.
Mestské výsady dostal Ružomberok v roku 1318.Mestu ich udelil magister rytier Donč,zvolenský župan.Práva Ružomberčanov podľa tejto listiny boli:voľba richtára,voľba farára,slobodné užívanie mestského chotára a neplatenie poplatkov ružomberských mešťanov.
14.novembra 1340 dostalo mesto od kráľa Karola Róberta kráľovskú listinu s novými mestskými výsadami.Boli v nich zahrnuté práva na slobodnú voľbu richtára,oslobodenie od súdnej právomoci župana,právo na voľný rybolov v riečke Revúca a slobodné dolovanie zlata,striebra a medi.
Do mestského chotára boli začlenené obce Biely Potok,Ludrová,Černová i osada Vlkolínec.
I napriek tomu,že sa mesto snažilo využiť získané privilégia,vývoj sa narušil,keď v deväťdesiatych rokoch 14.

Storočia upadlo do feudálnej závislosti od Likavského panstva.
Závislosť sa začala prejavovať porušovaním mestských výsad,svojvoľným odoberaním pôdy,
zvyšovaním poplatkov.Tento stav trval až do roku 1848.
Opačný efekt pre mesto malo udelenie práva na dva výročné jarmoky(v nedeľu před sviatkom
Nanebovstúpenia Pána a na Ondreja),ako i právo konať týždenné trhyvo štvrtok.Kráľ Ferdinand III.rozšíril toto právo o daľšie dva výročné trhy,ktoré sa konali po sviatku Troch kráľov a na Michala.
V Ružomberku je veľa historických pamiatok.Zachovali sa tu architektonicke pamiatky azda zo všetkých historických medzníkov vývoja mesta.Námestie Andreja Hlinku patrí medzi najstaršie pamiatky mesta. Na námestí možno vidieť rímskokatolícky kostol sv. Ondreja,
mestskú radnicu v novorenesančnom slohu z 19.storočia,mauzóleum Andreja Hlinku,
mariánsky stĺp z roku 1858,kláštorný kostol sv. Kríža postavený v empírovom slohu v roku 1806,kláštor sv. Kríža postavený v novobarokovom štýle v roku 1730,ružomberské piaristické gymnázium z roku 1729 a známe schodištia,ktoré spájajú námestie s dolným mestom.
Evanjelický kostol postavený na Dončovej ulici z roku 1923.
Liptovské múzeum postavené v roku 1935 na námestí Štefana Hýroša.V múzeu sú umiestnené stále expozície geológie,paleontológie a botaniky,zoológie a archeológie,národopisu,expozícia
živote a diele Msgr.Andreja Hlinku a výroby papiera na Slovensku.V Liptovskom múzeu sa pravidelne konajú i výstavy umeleckých fotografií FOTOFÓRUM a STROM.
Galéria Ľudovíta Fullu,v ktorej je umiestnené celoživotné dielo majstra Fullu.
Kalvária so štrnástimi zastaveniami,vybudovaná v roku 1858.
Budova železničnej stanice z roku 1871.V tomto roku prešiel cez mesto i prvý vlak.
Kostol Ružencovej Panny Márie a pamätník černovských martýrov v Černovej.Tieto pamätné miesta pripomínajú boj Slovákov proti maďarskému útlaku v UHORSKU. KULTÚRA: Kultúrny život v predchádzajúcich desaťročiach vychádzal predovšetkým z domácich tradícii, ale bol ovplyvňovaný aj prostredníctvom kňazov a reholí.Rozvoj kultúry
a spoločenského života sa začal hlavne v tretej tretine 19.storočia. V meste vznikali spolky,
doménou bolo ochotnícke divadlo.Prvé ochotnícke divadlo sa hralo v r.1968 v dome
P.Makovického.Významnými kultúrnymi spolkami boli:Katolícky kruh a Občianska beseda.
Ružomberok bol agílny aj v ďaľších oblastiach kultúry.V r. 1912 tu pôsobilo stále kino APOLLO. Neskôr sa objavila aj fotografia. Predstavovali ju slovenskí a českí nadšenci:
S.J.Hegedus,J.Náhlik,L.Kožehuba,J.Labaj,M. a F.

Hodoš,J.Synovec,J.Jeníček,K.Kálay,
L.Króner,...Bohaté fotografické podhubie výrazne ovplyvnilo i následníkov, ktrí sa popri fotografovaní rozhodli podujať na organizáciu medzinárodného salónu umeleckej fotografie
FOTOFÓRUM a neskoršie aj na medzinárodnú výstavu ekologickej fotografie STROM .
Významnou udalosťou bolo vzniknutie Liptovského múzea,ktoré založili bratia Kurtiovci.
V tridsiatych rokoch bola postavená budova súčasného múzea.
Ružomberok patrí aj k významným výtvarným centám.V meste sa narodili alebo pôsobili mnohí
významní slovenskí i českí výtvarní umelci.Ako sú: Ľudovít Fulla,Róbert Dúbravec,Fedor Klimáček,Elemír Winkler-Koszhégy,František Janček,Alexander a František Belopotockovci,
Martin Benka,Ambróz Akidos,Ján Hála,Jozef Hanula,Alojz Felegi,Karol Polónyi,Vladimír Maisner,Gyula Járossy,Ladislav Kubačka, Eduard Mudrončík,Florián Milan,Viktor Mydlo,
František Jiroutek,Jozef Kuska,Karol Miloslav Lehotský.V súčasnosti náš život obohacujú
mladší umelci Ján Kudlička,Pavol Rusko,Milan Gromnica,Marcel Dúbravec,Ján Havrila, Emília
Holá,Peter Mlynárik...
Žilo tu ešte mnoho iných významných kultúrnych osobností:Ján Bohúň,Anton Prídavok,Alojz Pavčo,Leo Kenstenberg,Frída Bachletová,Jozef a Richard Chládekovci,Mikuláš a Pavol Stanovci,Jozef Félix,Artúr Gross,Adolf a Pavol Oberschallovci,Alexander Križka,Martin Húska,Jozef Czupra,Vavrínec Korecz,Karol a Silvester Krčméryovci,Oľga Houdková,Anna
Pivková,Jozef Májek,Štefan Mišík,Ladislav Moyš,Bohumil Haluzický,Samuel Mikovíni,Ján
Čaják,Rudolf Bachlet,Michal Bajor,Jozef Hušek,Ladislav Blaskovics,Ervín Eisler,Štefan Felegi,Ján Ferenčík,Peter Róchus Galan,Kamil Gross,Marián Ivankovič,Móric Samuel Jurecký,
Šimon Jurovský,Samuel Chalupka,Koloman Belopotocký,Maroš Madačov,Libor Matoška,
Karol Murgaš,Štefan Náhalka,Ambro Pietor,Gustáv Plavec,Jozef Klinovský,Peter Kompiš,
Jozef Kútnik-Šmálov...
POVRCH:Sídelné jadro sa nachádza v západnej časti Liptovskej kotliny,ktorú zo západu
lemuje V.Fatra,z juhu N.Tatry a zo severu Chočské vrchy.Najvyšším bodom územia je Veľká
Chochuľa v N.Tatrách,ktorá je vysoká 1753 m.n.m. a najnižším bodom je výtok Váhu v
katastri obce Stankovany so 430 m.n.m..
Liptovská kotlina patrí k centrálnym karpatským vnútorným kotlinám.Na geologickej stavbe okresu sa podieľajú horniny krištalinika,mezozoika,paleogénu a kvarteru.V zmysle základného členenia Západných Karpát sú v záujmovom území zastúpené geologické jednotky:
-jadrové pohoria a veporské pásmo
-vnútrokarpatský paleogén
-kvartérne sedimenty
Údolnú nivu Lipt.kotliny tvoria fluviálno-nivné sedimenty a fluviálne terasové sedimenty nerozlíšené,proluviálne sedimenty nerozlíšené a nesúvisle plytké stráňové a podstráňové
sedimenty(elúvia-delúviá) na flyšoidných sedimentoch s prevahou ílovcov, sľieňovcov a bridlíc.
Údolnú nivu Revúcej a časti severných svahov Chočských vrchov tvoria plošinové a stráňové
sedimenty polygénneho pôvodu(hlinité,hlinito-ílovité až hlinito-skeletnaté).
Územné časti horstiev tvoria nesúvislé plytké stráňové a podstráňové sedimenty a to prevažne na masívnych karbonatických horninách s intenzívnymi krasovými procesmi a na litologických
menlivých karbonatických až nekarbonatických komplexoch hornín s lokálnym výskytom krasových procesov.
PODNEBIE:Len dno kotliny patrí do mierne teplej klimatickej oblasti,hornatá časť okresu leží v chladnej klimatickej oblasti.
Priemerné mesačné teploty v Ružomberku:
Mesiac: január február marec apríl máj jún júl august september október november december
Teplota: -4.8 -3 1.4 6.9 12.2 15.7 17.2 16.5 12.7 7.4 2.8 -1.4
Priemerná teplota za rok je 7
Primerné mesačné zrážky v Ružomberku:
Mesiac : január február marec apríl máj jún júl august september október november december
Zrážky : 39 42 40 17 69 90 97 77 62 55 51 42
Za jeden rok spadne v Ružomberku 711mm zrážok.
Vzhľadom na polohu a veľkú výškovú členitosť je klíma regiónu veľmi rôznorodá. Najteplejšou časťou je je Liptovská kotlina v okolí rieky Váh, ktorá patrí do mierne teplej klimatickej oblasti a najchladnejšou časťou sú vrcholové časti pohorí.Počet letných dní je 30. Najteplejším mesiacom je júl a najchladnejším január. Kotlinová poloha ovplyvňuje ročný chod zrážok,lebo Liptovská kotlina leží v zrážkovom tieni Veľkej Fatry a Chočský vrchov.Najväčšie množstvo zrážok spadne prevažne v júli, najmenšie vo februári.

Priemerný počet dní so zrážkami sa v údolí Váhu pohybuje okolo 110,smerom k horám až na 116 dní.Snehová pokrývka v Liptovskej kotline trvá priemerne 130 dní , pohoriach dosahuje i 160 dní. Ročné priemery oblačnosti sa v kotline pohybujú v rozmedzí 63 - 65 %. Najvyššia oblačnosť je v zimných mesiacoch, naopak najnižšia v septembri. Na území regiónu prevládajú západné vetry, v severných častiach severné vetry. PODY:Najväčšie plochy v okrese pokrýva rendzina na karbonátový horninách. Veľké plochy v pohoriach i v kotline zaberá hnedá lesná pôda -kambizem,ktorú vo vyšších polohorách nahrádza podzol. V Liptovskej kotline sa vyskytujú aj ilimerizované pôdy luvizeme
a pozdĺž riek nivné pôdy fluvizeme.
POĽNOHOSPODÁRSTVO:Poľnohospodárska pôda je sústredena v kotline,pričom asi polovicu osevnej plochy zaberajú zrniny,značnú časť zemiaky a krmoviny.
Živočíšna výroba sa zaoberá chovom hovädzieho dobytka,oviec,ošípaných a hydiny.
LESNÉ HOSPODÁRSTVO:
Lesný pôdny fond je obdarený nasledovne:
• 26 000 ha - SEL š.p. Lesný závod Ružomberok
• 10 334 ha - Urbárske spoločenstvá
• 6 884 ha - Mestské lesy a.s. Ružomberok
• 359 ha - komposesoráty
• 248 ha - súkromné spoločenstvá
• 98 ha - súkromníci
Využitie: 1. ťažba dreva - obnovná 4350m3
- výchovná 645m3
2. zabezpečuje ochranu
3. vodné zdroje

OCHRANA PRÍRODY:Okolie Ružomberka je charakteristicke prekrásnou prírodnou scenériou. Návštevníci okolie mesta charakterizovali ako jedinečné, najkrajšie v štáte.Faktom je, že priamo z mesta sú na dosah NízkeTatry,Veľká Fatra a Chočské vrchy.
Prvé z pohorí, ktoré zasahujú priamo do mesta sú Nízke Tatry.Sú charakteristické známimi prírodnými výtvormi a kótmi.V roku 1987 boli vyhlásené za národný park-NAPANT s rozlohou 81095 ha a ochranné pásmo s rozlohou 123 990 ha.Územie národného parku, ležiace juhovýchodne od mesta sa vyznačuje rozmanitosťou fyzickogeografických pomerov, výskytom mnohých endemických a reliktných druhov fauny a flóry, hodnotnými krasovými výtvormi, minerálnymi prameňami a nedotknutými ekosystémami.
Nachádzajú sa tu jazerá ľadovcového pôvodu, z ktorých je najznámejšie Vrbické pleso a krasové doliny .Nízke Tatry sa rozdeľujú na Ďumbierske Tatry a Kráľovohorské Tatry. Najvyšší vrch je Ďumbier s výškou 2034 m.n.m..Veľké je bohatstvo flóry a fauny.Z kveteny je potrebné spomenúť aspoň niektoré endemity, napríklad zvonček karpatský, soldanelka karpatská, klinček lesklý.Lesné spoločenstvo zaberá až 67% živočichov.

Zo živočíchov sa tu nachádza kamzík vrchovský tatranský,svišť vrchovský,orol skalný,medveď hnedý,rys ostrovid, vlk obyčajný,...
Ďaľším z pohorí, ktoré zasahujú do územia mesta je Veľká Fatra.Veľká Fatra je pre Ružomberok najcharakteristickejším pohorím. Za chránenú oblasť bola V.Fatra vyhlásená v r.1973, pričom vlastné územie CHKO s rozlohou 60610 ha ako aj ochranné pásmo s rozlohou 20500 ha priamo zasahuje do katastra mesta. Územie má horský až vysokohorský s prítomnosťou teplomilných elementov flóry a fauny, s geologickou prevahou vápencov dolomitou, s bohatstvom morfologických a reliéfových zvláštností, s rozsiahlymi lesnými komplexami, hôľnymi plochami.Osobitný tu je výskyt tisa obyčajného.Z endemitov sa tu vyskytuje cyklamén fatranský a z chránených druhov veternica narcisokvetá a zo vzácnych druhov medvedica lekárska, rosička okrúhlolistá, rosička anglická, vachta trojlistá a plesnivec alpínsky. Zo vzácnych druhov živočíchov tu žije medveď hnedý, vlk obyčajný, bocian čierny, rys ostrovid ale aj kamzík vrchovský-alpského pôvodu.
Severne od Ružomberka ležia Chočské vrchy. Pre svoju geologickú a morfologickú ojedinelosť,zriedkavý výskyt fauny a flóry boli vyhlásené za ŠPR Choč. Na rozhraní Liptova a Oravy je dominantou Veľký Choč. Je to jedno z najbohatších chránených území s rozlohou 1428,05 ha. V lesných ekosystémoch rastú bučiny a smrečiny s jedľou, javorom a jarabinou v najvyšších polohách s kosodrevinou.
Z kveteny spomeniem aspoň dryádku osemlupienkovú. Zo vzácnych druhov živočichov tu nájdeme medveda hnedého, vlka obyčajného, mačku divú, rysa ostrovida, hlucháňa obyčajného.Chočské vrchy majú byť perspektívne zaradené do národného parku.
FLÓRA:Má veľkú pestrosť, závisí od výškovej zónácie a troficko-hydrický podmienok stanovišťa. V Liptovskej kotline chráneným biotopom sú močiarne spoločenstvá. Vyskytujú sa tu vzácne, chránené a ohrozené druhy, ako sú kľukva močiarna, tučnica obyčajná, rosička okrúhlolistá, ostrica sivastá, vachta trojlistá, žltohlav európsky, vŕba plazivá rozmaríno listá a ďaľšie. V kategórii vlhkomilných druhov sa vyskytuje kosatec sibírsky, všivec lesný, mečík obyčajný, morica pílkatá...
Liptovská kotlina podľa vertikálnej zónacie zasahuje do 4. a 5. vegetačného stupňa. Stromovú vegetáciu v údolí riek a potokov tvoria lúžne lesy podhorské a horské, v ktorých prevláda jeľša sivá a lepkavá, krovité vŕby s vtrúseným smrekom, jaseňom a javorom.Lesné remídze v kotline tvoria zväčša ihličnaté dreviny s brezou,dubom ,bukom a javorom horským.
Rastlinstvo N.Tatier je ovplyvňované vertikálnou zónaciou a stanovišťom prevažne 6. a 7. vegetačného stupňa. Vyskytuje sa aj jedľovo-bukový a kosodrevinový stupeň. Smrečiny absolútne prevládajú.

Medzi vzácne rastliny patrí marulka alpínska, poniklec slovenský, plešivec karpatský .. V subalpínskom pásme sa vyskytujú spoločenstvá ostrevky vápnomilnej a ostrice vždyzelenej tatranskej. Endemitom je večernica slovenská.
Rastlinné spoločenstvo V.Fatry je montánneho typu. V najvyššie položených častiach sa vyskytujú alpínske druhy - iskerník alpínsky...V subalpínskom pásme pochybok mliečny, ostrica pevná .. Endemickými druhmi su kurička Kitaibelova, horčík Wittmanov ...
K chráneným druhom patrí poniklec slovenský, klinček lesklý .. Charakteristickými druhmi sú marinka psia, gulička srdcovitá, marinka Neilrreichová, deväťtorník skalný, cesnak hadí ...
Tis tu má najväčšie rozšírenie na slovensku.

Fauna:
Fauna N.Tatier: bezstavovce-bohatý výskyt chrobákov, hmyzu, kôrovcov, mäkkýšov
obojživelníky-salamandra škvrnitá, mlok vrchovský, mlok karpatský
plazy-vretenica obyčajná, jašterica živorodá
vtáky-tetrov obyčajný,hlucháň obyčajný, ďubník trojprstý, orešnica perlavá,
murárik červenokrídly, vrchárka červenkastá, drozd kolohrivý ...
cicavce- piskor vrchovský, myšavka vrchovská, hraboš močiarny, hraboš
snežný, netopiere, svišť vrchovský,kamzík vrchovský tatranský,
medveď,vlk, kuny,lasica,jelenia zver.
Fauna V.Fatry:bezstavovce-hmyz, motýle, chhrobáky, mäkkýše
obojživeľníky-mlok vrchovský, mlok karpatský, salamandra škvrnitá
vtáky-hlucháň,tetrov,jariabka, spevavé vtáctvo, netopiere
cicavce-medveď,rys, kuna lesná, kamzík fatranský, plch hôrny, plšík lieskový,
jelenia zver-menej srnčia
Fauna Chočských vrchov:Poskytuje dobré podmienky na širokú škálu zoocenóz. Vyskytujú sa
tu druhy viažúce sa na lesné a skalnaté spoločenstvá a v menšom rozsahu aj na kosodrevinu. Najrozšírenejšie sú jelene, srny, diviaky, lokálne aj medvede, hlucháň obyčajný, jariabok hôrny, holub hrivnák, orol krikľavý, výr skalný, kuvičok vrabčí, žlna sivá, v skalách hniezdia kavka obyčajná, orešnica perlavá, sojka obyčajná, strakoš obyčajný, murárik červenokrídly, drozd kolohrivý, králik zlatohlavý, ľabťuška vrchovská, z plazov jašterica múrová a živorodá, vretenica obyčajná..

Fauna v kotline: ryby-kaprovité a lososovité, v potokoch pstruch, lipeň a hlavátka obyčajná
vtáky-hniezdiče sú spevavce, bocian biely, kačica divá, jastrab veľký, pustovka obyčajná, jarabica poľná, cíbik chochlatý, hrdlička poľná, sova obyčajná ...
Kotlina je územím odpočinku pri migrácii.
chránené druhy:tetrov obyčajný, ropucha, prepelica poľná, mlok alpský a karpatský , rosnička stromová, orol krikľavý, kúdeľníčka lúžna, rybárik obyčajný ...
Medzi ostatné druhy patria zajac poľný, líška, srnčia zver, kuny a iné.







POLOHA:Poloha Ružomberka je vzhľadom na umiestnenie v štáte je výhodná, lebo nemá okrajovú polohu. Zároveň tým však stráca výhodu susediť s hospodársky rozvinutejšími štátmi. Město Ružomberok leží na sútoku Váhu a Revúcej , na mieste stretu Liptovskej kotlinny s Chočskými vrchmi, V.Fatrou a N.Tatrami.Okres Ružomberok je regiónom Dolného Liptova, ktorý patrí k severne položeným regiónom Slovenska. Pohoria akoby tu tvorili prirodzenú hradbu , oddeľujúcu Liptov od Turca, Oravy a Horehronia. Na juhu sú to N.Tatry, na západe V.Fatra a na severe Chočské vrchy.
Nadmorská výška:
• najnižšia-kultúrny dom-Černová-468,5610m.n.m.
• najvyššia-kostolík na Kalvárii-596,319m.n.m.
• stredná-budova MsÚ-496,382m.n.m.
Zemepisná dĺžka:
Zemepisná šírka:

DOPRAVA: Cesty v Ružomberku sú I,III triedy. Ružomberok je križovatka ciest, prechádzajú ním hlavné ťahy zo severu na juh( medzinárodná cesta E 77, 1/59 Krakow-Trstená-D.Kubín-Ružomberok-Banská Bystrica-Budapešt) a z východu na západ (medzinárodná cesta E 50, 1/18 Žilina-Ružomberok-Poprad-Košice-Užhorod).Ružomberok má 59 autobusov , z ktorých väčšina je v chatrnom stave. Premáva tu 10 liniek , ktoré spájajú okolité sídla zo stredom mesta.Z toho 8 liniek je celosezónych a 2 polsezónne. V Ružomberku je 73 zastávok MHD.Dĺžka miestnych komunikácii je 128 km z toho je 127 km bezprašných. Je tu 15 mostov a dĺžka chodníkov je 54.5 km.

PRIEMYSEL:Mesto sa hlavne vďaka významnej križovatke, na ktorej leží vyvíjalo v prirodzene obchodno-trhovo-remeselnícke centrum. K tradičnej poľnohospodárskej, ovčiarskej, drevárskej a trhovo-obchodnej tradícii sa pridružilo remeselníctvo,ktoré sa neskôr združilo do početných cechov s mnohými remeselníckymi dielňami. Z nich sa potom začali vytvárať menšie podniky, z ktorých sa v poslednej tretine 19.storočia, aj vďaka vybudovaniu Košicko-Bohumínskej železnice začal rodiť významný slovenský priemysel.Konkrétne išlo o rozvoj papierníckeho, celulózového, textilného priemyslu, ďalej o spracovanie dreva, ale aj o tehelne, bryndziarne i zápalkárne. S rozvojom priemyslu v meste vznikli slovenské peňažné ústavy. V poslednej tretine 19. a prvej polovici 20.storočia Ružomberok sa stal významným finančným a priemyselným centrom Slovenska a strediskom významných slovenských podnikateľských snách. Pred prvou svetovou vojnou bol Ružomberok , čo do počtu obyvateľov a priemyslu najväčším mestom na Slovensku. Na tradíciu výroby papiera nadviazala v roku 1883 založená továreň na drevovinu a lepenku v Bielom Potoku.

Z týchto tradícii došlo i k došlo i k vzniku nového závodu SÓLO a na začiatku tohto storočia k ďaľšiemu závodu, ktorý časom získal meno SUPRA. V západnej časti města začal koncom 19. storočia vyrastať ďaľší veľký priemyselný kolos-rybárpoľská textilka. Už čoskoro po svojom vzniku sa stala najväčšou v Uhorsku, pričom zásluhou svojej modernosti sa úspešne presadzovala na európskych trhoch. Postupom rokov pribúdali nové výrobné dielne nielen v Ružomberku, ale zásluhou podniku aj v iných slovenských regiónoch. Koncom 70.a začiatkom 80.rokov tvorili bavlnárske závody rozsiahli kombinát, do ktorého okrem ružomberského závodu patrili aj ďaľšie v Kútoch, Vysokej nad Moravou, Trenčíne a Leviciach. Z ďaľších podnikov mesta treba uviesť továreň na zápalkové drevká, z ktorej vznikla zápalkáreň. V roku 1871 bola založená známa Ružomberská teheľňa. Potravinársky priemysel bol vo svetovom meradle reprezentovaný bryndziarňou P.Makovického.

ŠKOLSTVO:Predpokladom rozvoja obchodu a priemyslu bolo aj kvalitné školstvo. Prvou založenou školou vyššieho typu bola evanjelická latinská šlachtická škola. Jej vznik je zahalený nejasnosťami. Táto škola patrila medzi prvé takéto školy na Slovensku. Spájajú sa s ňou mená významných osobností tej doby- O.Jakobei,O.Cenglerius, atď. Druhou významnou školou bolo katolícke gymnázium založené rehoľou piaristov v roku 1729 ,pričom zakladaciu listinu schválil cisár karol VI. V tom čase bolo ružomberské piaristické gymnázium jedinou školou tohto typu pre Liptov, Oravu, Turiec a severnú časť Trenčianskej stolice. Školu navštevovalo množstvo významných osobností:A.Bernolák, A.hlinka, V.Šrobár, Ľ.Fulla ...
V súčasnosti okrem základného školstva v Ružomberku pôsobí učňovské(SOU papierenské, SOU textilné a SOU poľnohospodárske) stredné všeobecné(Gymnázium a Gymnázium sv. Andreja) stredné odborné( SPŠ strojnícka,SPŠ textilná a papiernícka, Obchodná akadémia, stredná zdravotná škola M.T.Schererovej, Dievčenská odborná škola) ,ale aj vysoké školstvo
( Fakulta riadenia a informatiky VŠDS Žilina,katedra úžitkového umenia II a Pedagogický inštitút sv. Ondreja).

OBYVATEĽSTVO: Osídlenie okresu je veľmi nerovnomerné. Absolútna väčšina obyvateľstva sa skoncentrovala do úzkej doliny Váhu na severe, pričom rozsiahle horské oblasti V.Fatry v strede a na juhu sú takmer bez sídel. Vývoj počtu obyvateľstva okresu za posledných 150 rokov sa vyznačuje pomerne prudkým a pravidelným rastom. Najviac obyvateľov je rímskokatolíckeho vyznania - 77,5% , evanjelického je 3,6 % a 18,9 % tvorí ostatné náboženstvá.

Predproduktívny vek tvorí 24,6 % obyvateľstva, produktívny 56,6 % a poproduktívny 18,8 %.V Ružomberskom okrese je 30,3 % ľudí , ktorí majú len základné vzdelanie, učnovské má 20,6 %, stredné odborné majú 2 % , stredné všeobecné s maturitou 2,9 % , stredné odborné s maturitou 15 % a vysokoškolské vzdelanie má 4,1%. V roku 1996 sa narodilo 352 a zomrelo 228 ľudí, prirodzený prírastok bol 124 ľudí. 44 ľudí pribudlo aj saldo migráciou. Za rok 1996 teda pribudlo 168ľudí.Hustota zaľudnenia je 241 obyvateľov na km2. Počet obyvateľov na začiatku r.1997 bol 30832 z toho 48,21% mužov a 51,79 % žien.

Národnostné zloženie:
SLOV. ČESKÁ MORAVSKA SLIEZSKA MADARSKA ROMSKA POLSKA RUSINSKA UKRAJINSKA NEMECKA OSTATNE
28762 313 34 4 49 180 14 7 5 4 44

Miera nezamestnanosti v Ružomberku je 11,98 %.Najväčšia miera nezamestnanosti je v Komjatnej - 20,61% a najmenšia v Kalamenoch - 5,85%.Priemerná miera nezamestnanosti je 10,58%.

VODSTVO:Dolný Liptov patrí do povodia Váhu. Významejšie potoky ktoré, sa vlievajú do Váhu sú Sliačanka, Štiavničanka a Ľubochnianka. Prietok Váhu v Ľubochni býva na jar okolo 67,6 m3.s-1 a na zimu okolo 19,4 m3 .s-1. Revúcu priberá priberá Váh z ľavej strany. Prietok Revúcej v Ružomberku je 5m3 .s-1. Zo stojacích vôd prirodzeného charakteru treba spomenúť jazero Blatná , ktoré vzniklo zrútením skál a prehradením Ľubochnianky.Z ÚVN sú to tajch v Turíckej doline, vodárenské nádrže Čutkovo, Hrabovo, rybníky v Lipt. Michale a rybník Sliačik. Je tu aj bohatý výskyt minerálnych prameňov v Korytnici, Ludrovej, Sliači, Štiavnici...
SÍDLA:Do okolitých sídel patrí Hrboltová,Černova, Biely Potok a Vlkolínec.


Vlkolínec: Počet obyvateľov 28.Nadmorská výška 718m.n.m..Prvá písomná zmienka je z roku 1461.Obec je zapísaná do zoznamu UNESCO v kolumbijskej Cartagene.
História: Vybudovali ho pravdepodobne obyvatelia Bieleho Potoka jako osadu pre drevorubačov, alebo uhliarov lebo pre poľnohospodárstvo tu neboli dobré podmienky.
Historické pamiatky: Predstavuje zachovalý celok pôvodných ľudových stavieb.Dodnes sa zachovalo 45 objektov ľudovej architektúry.
Napríklad:-drevená zvonica(1770)
-murovaný kostolík Navštívenia Panny Márie(1875)
-zrubová studňa(1860)
- roľnícky dom s expozíciou pôvodného bývania

ZDRAVOTNÍCTVO:V meste sa nachádzajú dve nemocnice. Sú to Ústredná vojenská nemocnica a Nemocnica s poliklinikou.Počet lôžok v týchto nemocniciach spolu s pôrodnicami je 770 lôžok. V blízkosti Ružomberka sa nachádza aj 1 liečebny ústav a dve kúpele. V endokrinologickom ústave v Ľubochni sa môže liečiť 197 ľudí na choroby štítnej žlazy,obličiek .. V kúpeľoch Lúčky sa liečia ženské choroby a v korytnických kúpeľoch sa liečia choroby tráviaceho systému.

V týchto dvoch kupeľoch je spolu 545 lôžok.Na jedného doktora pripádá 276.4 človeka.

CESTOVNÝ RUCH:Návštevníci prichádzajú do mesta pre blízky SKIPARK, termálne kúpalisko Bešeňová, VN Liptovska Mara,historické a kultúrne pamiatky,turistiku, ...
SKIPARK: Skipark je rozložený nad mestom Ružomberok na úbočiach V.Fatry. Stredisko ponúka v zimnej sezóne na mechsnicky zasnežených svahoch Malina Brda a Hrabova výborné lyžiarske podmienky pre náročných aj menej skúsených lyžiarov. Návštevníkom je k dispozícii 6 lyžiarskych vlekov, 1 kabínková lanová dráha, skiservis, požičovňa lyžiarskej výstroje, hotely, turistické chaty, penzióny, bufety. Letná sezóna je určená pre turistiku.Kapacita osôb vo všetkých vlekoch na hodinu je 3470 osôb.
Termálne kúpalisko Bešeňová:Je situované 12 km od Ružomberka. Kúpalisko vzniklo na báze horúcich prameňov liečivých vôd vyvierajúcich z hĺbky 1987m s teplotou 62. Voda v bazénoch má blahodárne účinky na ľudský organizmus (horné cesty dýchacie,pohybové a urologické ústrojenstvo, kozmetické účinky ). Okrem kúpania je tu možnosť masáží, tobogán, plážový volejbal.

SLUŽBY:
Ubytovacie zariadenia:-Hotel Alžbetka (14 lôžok)
-Hotel Slowaps (60 lôžok)
-Penzión Tenisbar (30 lôžok)
-Májekova chata(59 lôžok)
-Penzión Jánošikova Krčma (20 lôžok)

Stravovacie zariadenia: - Reštaurácia Biely dom-50 stoličiek
- Nová Ruža-40 stoličiek
- Pizzeria Bella-30 stoličiek
- Cafeteria - bistro - 30 stoličiek
- Hubertus - poľovnícka reštaurácia

Cestovné kancelárie: -Lipttour -Explus international
-Satur - Greentour
Preklad a tlmočník:-Ing.Jozef Rizman
-Lenka Gajdošová
- Mária Čerňanská
- Katarína Sýkorová
- PeaDr.J.Scheerová

Banky a Bankomaty:-Slovenská sporiteľňa
- Všeobecná úverová banka
- Investičná a rozvojová banka
- Istrobanka
- Agrobanka
Bankomaty patria Slovenskej sporiteľni, Všeobecnej úverovej banke a Investičnej a rozvojovej banke.

Poisťovne:-Slovenská poisťovňa
- Kooperatíva
- Allianz
- Komunálna poisťovňa

Benzínové čerpadlá:-Benzinol
- Slovnaft
- Shell
- OMV

Autoopravovne a servis:-Autouniverzál-predaj,servis,pneuservis,leasing...
-Automont - oprava, servis, odťahová služba
- Motoservis SaF- oprava motoriek
- Servis hydrauliky
- Autoservis Mataj.