ROZLOHA: Celková výmera územia Ružomberka je127368547m2.Týchto 127368547m2 sa rozdeľuje na poľnohospodársku pôdu a nepoľnohospodársku pôdu.Poľnohospodárska
pôda má rozlohu 37358016m2,ktorá sa rozdeľuje na ornú pôdu so 4490404m2,záhradu so
1284714m2 a na trvalý trávnatý porast so 31582898m2.Tak isto jako sa delí PH pôda,delí sa
aj nepoľnohospodárska pôda.Nepoľnohospodárska pôda má rozlohu 90010531m2.Táto
rozloha sa delí na lesný pozemok so 79055635m2,vodnú plochu so 1243213m2,zastavanú
plochu a nádvorie so 7678325m2 a na 2033006m2 ostatnej plochy.

HISTÓRIA:Historické osudy Ružomberka a jeho okolia možno sledovať od roku 1233,
keď kráľ ONDREJ II.daroval zo svojej kráľovskej zeme Hudkontovi za verné služby tri
poplužia zeme,ktoré ležali pri ústí rieky REVÚCA.V období 13.storočia sa v priestore
Ružomberka utvorili také podmienky,za ktorých sa tu jestvujúce sídelné formy mohli
spojiť a utvoriť mestskú komunitu.Základným predpokladom rozvoja mesta bola jeho poloha
na križovatke obchodných ciest.
Novým impulzom rozvoja bol príchod nemeckých kolonistov,ktorí sa usadili pri staršej slovenskej osade Revúca a založili si novú osadu s názvom Resenberg,situovanú na plošine severne od dnešnej Kalvárie.
Mestské výsady dostal Ružomberok v roku 1318.Mestu ich udelil magister rytier Donč,zvolenský župan.Práva Ružomberčanov podľa tejto listiny boli:voľba richtára,voľba farára,slobodné užívanie mestského chotára a neplatenie poplatkov ružomberských mešťanov.
14.novembra 1340 dostalo mesto od kráľa Karola Róberta kráľovskú listinu s novými mestskými výsadami.Boli v nich zahrnuté práva na slobodnú voľbu richtára,oslobodenie od súdnej právomoci župana,právo na voľný rybolov v riečke Revúca a slobodné dolovanie zlata,striebra a medi.
Do mestského chotára boli začlenené obce Biely Potok,Ludrová,Černová i osada Vlkolínec.
I napriek tomu,že sa mesto snažilo využiť získané privilégia,vývoj sa narušil,keď v deväťdesiatych rokoch 14.