Svojím významom aj dnes Košice presahujú krajské hranice.

Vývoj počtu obyvateľov Košíc
Mesto/rok: 1896 1900 1921 1950 1970 1995
Košice: 30 802 47 178 60 266 71 831 144 445 240 915

Kultúra a rekreácia
Košice sú obchodným, politickým i kultúrnym centrom celého kraja. Nachádzajú sa v nich
významné celoštátne a krajské úrady a inštitúcie, z ktorých najvýznamnejší je Ústavný súd Slovenskej republiky. Je tu Technická univerzita, Univerzita veterinárneho lekárstva, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Ekonomická univerzita – Podnikovohospodárska fakulta, Vysoká vojenská letecká škola generála M.R. Štefánika a Vysoká škola poľnohospodárska. Z kultúrnych ustanovizní sú v Košiciach divadlá (Divadlo Janka Borodáča, Thália, Štúdio Smer, Bábkové divadlo), knižnice (knižnica Jana Bocatia, Vedecká knižnica), múzeá (Východoslovenské múzeum), galérie, filharmónia, televízne a rozhlasové štúdia, súkromné rádiá (TOP Rádio, KIKS Rádio), kiná (Družba, Úsmev, Capitol, Tatra, Impulz, Veritas), Zoologická záhrada (Kavečany), lyžiarske strediská (Jahodná, Kavečany, Červený Breh), Rekreačné strediská (Alpinka, Anička, Bankov, Kavečany-vyhliadková veža, mestské hradby,
bobová dráha), kúpaliská (kúpalisko Triton, Červená hviezda, Mestská plaváreň, krytá plaváreň, Košická Belá), vodné nádrže (Bukovec, Ružín, Jazero, Čaňa, Geča, Kechnec).

Hospodárstvo
Košice sú hospodárskym centrom východnej časti republiky. Sú tu mohutné závody : VSŽ (Východoslovenské železiarne – U.S.Steel), ktoré produkujú železo, oceľ a široký sortiment oceliarskych výrobkov. Popri tomto priemyselnom gigante sú na území Košíc ešte ďalšie závody so strojárskou a kovospracujúcou výrobou, napr. firma VARIAKOV, a.s. – spracúva plechy a vyrába hydraulické hadice, AKRA, a.s. – vyrába oceľové konštrukcie, CASSPOS,a.s. vyrába potravinárske stroje, ARTEP, a.s. – vyrába priemyselnú elektroniku a elektrické pohony. Košice majú aj dobré podmienky na poľnohospodársku výrobu. Darí sa tu najmä pšenici a jačmeňu.

Architektonické pamiatky
Najvýznamnejšou historickou pamiatkou, dominantou a pýchou mesta je Dóm sv. Alžbety. Najkrajší gotický chrám na Slovensku bol spolu s Urbanovou vežou a kaplnkou sv. Michala vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Jeho stavba sa začala okolo r. 1380, prebiehala v niekoľkých etapách a nikdy nebola úplne dokončená. Dóm odolal požiarom v r. 1556 a 1775, zemetraseniu v r. 1834, povodni v r. 1845 a víchrici v r. 1875. Z pôvodného zámeru postaviť päťloďovú baziliku, vznikol päťloďový kostol s krížnou loďou. Dóm meria v pozdĺžnej osi 60,5 m, v priečnej osi 39,5 m. Hlavná loď má rozpon 9,75 m. Nad krížením dómskych lodí sa nachádza drevená vežička, oplechovaná medeným plechom, nazývaná sanktus. Severná veža dómu s rokokovým zastrešením z r.