Anglicko

Prírodné podmienky

Poloha: Leží na ostrove Veľká Británia v západnej Európe. Z východu ho obmýva Severné more; z juhu je to Keltské more; zo západu Írske more. Od Francúzska ho oddeľuje prielyv La Manche. Na západe susedí s Welsom. Od Írska ležiaceho na západ ho oddeľuje Írske more. Na severe susedí so Škótskom; neďaleko tejto hranice sa rozprestiera Hadriánov val Rozprestiera sa približne medzi 50 až 56°severnej zemepisnej šírky a 6°západnej zemepisnej dĺžky a 2°východnej zemepisnej dĺžky.

Rozloha: Rozloha samotného Anglicka je približne 130 439 km2.

Povrch: Pobrežie Anglicka nie je príliš členité; členia ho fjordy a zálivy, jeho južná časť je nížinná – nemá však povahu ozajstnej roviny, pretože je rozčlenená nízkymi pásmami pahorkatín tvorených pieskovcami, vápencami a kriedami. Najznámejšie pahorkatiny sú Kotswoldská pahorkatina (Cotswold Hills, 326 m) – medzi Bristolom a Cheltenhamom a Šilternská planina (Chiltern Hills). Pekné a často navštevované pohorie Dartmoor je na západnom výbežku Anglicka (Cornwallský polostrov) zhodne s grófstvami Cornwall a Devon, kde skalnaté výbežky tvoria malebné útesy. Osou Anglicka prechádzajú Penninské vrchy, ku ktorým sa pripájajú kotliny, zarovnané tabule a roviny. V Penninských vrchoch sa nachádza národný Yorkshirský park. Na severe krajiny, neďaleko Hadriánovho valu sa rozprestierajú Kumbrické vrchy s najvyšším bodom Anglicka, Scafel Pike (978 m); neďaleko sa nachádza národný park Lake District.

Podnebie: Anglicko sa nachádza v miernom podnebnom pásme. Podnebie je oceánske s pomerne malými teplotnými rozdielmi medzi jednotlivými obdobiami. Najsuchšou oblasťou zeme je londýnska panva. Celkovo spôsobuje poloha v pásme západných vetrov veľké množstvo zrážok a veľmi premenlivé počasie. Vplyv Golfského prúdu sa prejavuje len zriedkavým výskytom mrazov a snehu mimo horských oblastí. Preto teplota vody v mori neklesá ani v zime pod úroveň 4°C.m Priemerná ročná teplota v západných oblastiach Británie sa pohybuje od +8°C na Hebridách do +11°C na juhozápadnom výbežku Anglicka. Najjužnejšie položený ostrov Wight dosahuje priemerné mesačné teploty od +5°C v zimných mesiacoch do +16°C v letných mesiacoch. V lete môže teplota príležitostne vystúpiť na +27 až +30°C a v zime môže poklesnúť na –7 až –12°C. Priemerný ročný úhrn zrážok je 1 016 mm. Najdaždivejším miestom Británie a Európy je Lake District s priemerom zrážok 6 500 mm. Najmenej zrážok spadne okolo zálivu The Wash, asi 500 mm za rok.

Za najdaždivejšie mesiace sa považujú október, november a december a najsuchšie je obdobie od apríla do júla.
Slnečný svit sa znižuje od juhu k severu. V mesiacoch keď sú dni najdlhšie (od mája do júla) – slnečné žiarenie trvá 8 hodín na ostrove Wight. Celý ostrov je vystavený veľkým vetrom, ktoré dosahujú v Škótsku niekedy rýchlosť až 170 km/h. Kvôli vysokej vlhkosti vzduchu dochádza často k tvorbe hmly. Hlavne Londýn je vďaka svojej polohe známy tzv. "čiernou" hmlou, ktorá vedie spolu so znečisteným vzduchom a chýbajúcej cirkulácii vzduchu k tvorbe smogu. Hmly sa prevažne objavujú v zimných obdobiach.

Vodstvo:
Veľké množstvo zrážok dalo počať množstvu krátkych a vodnatých riek. Rozvodia sú oddelené nízkymi horskými pásmi, takže jednotlivé rieky bolo možné bez väčších problémov spojiť kanálmi, čím vznikol základ pre riečnu dopravu.
Najvýznamnejšou riekou je Temža, dlhá 323 km a splavná v dĺžke 280 km, ktorá ústi do Severného mora. Na druhom mieste čo do veľkosti je rieka Severn dlhá 300 km a splavná v dĺžke 280 km a ústi do Bristolského zálivu. Tretia je rieka Trent, ktorá je dlhá 298 km a splavná v dĺžke 188 km. Veľká rieka je aj Mersey, ktorá ústi do Severného mora (90 km, splavná 53 km) a rieka Clyde ústiaca do zálivu Clyde (157 km, splavná 20 km).
Doba ľadová zanechala po sebe na britských ostrovoch veľké množstvo jazier, ale v samotnom Anglicku sa žiadne väčšie nenachádza.

Obyvateľstvo:
Počet obyvateľov samotného Anglicka je približne 49 miliónov. Zo všetkých oblasti Veľkej Británie je práve Anglicko najhustejšie zaľudnené, približne 376 obyv./ˇkm2. Približne 80% všetkého obyvateľstva tvoria Angličania. Sú koncentrovaní predovšetkým v Anglicku. Ľudia z povojnovej Európy a tiež v čase vojny imigrovali do Británie, dúfajúc v politický azyl. Boli to hlavne Židia, Rusi a Poliaci. Obyvatelia Commnowealthu mali až do roku 1962 do Británie voľný prístup. Pred 2. svetovou vojnou sem prichádzali hlavne ľudia z Austrálie, Nového Zélandu a Kanady.
Štruktúra imigrantov sa zmenila v 50-tych rokoch. Dnes 2 milióny Britov sú ľudia zo Západnej Indie alebo Ázijci a viac ako 50 % z nich sa v Británii narodilo. Noví imigranti sú koncentrovaní hlavne vo veľkých mestách. Príkladom je Londýn, kde sa vyčlenili jednotlivé štvrte, napríklad Brixton – černošská štvrť na juhu Londýna, Southhall – indická štvrť v juhovýchodnom Londýne, alebo čínska štvrť priamo v centre.
Úradným jazykom je angličtina.

Rasové a národnostné zloženie: Angličania 80%, Škóti 9%, Íri 3,5%, Welsania 3,5%, Indovia 1%, iní 3%.
Náboženstvo: anglikánske 57%, rímskokatolícke 13%, presbyteriánske 7%, metodistické 4%, iné kresťanské 6%, bez vierovyznania 9%, iné 4%. Sídla: Hlavné mesto: Londýn 6 680 000 (s aglomeráciami 9 656 000 obyv.), 1 580 km2
Iné významnejšie sídla: Birminghm (2 667 000 obyv.), Manchester (2 587 000 obyv.), Leeds (2 063 000 obyv.), Liverpool (1 511 000 obyv.), (počty obyvateľov v aglomarácií).
Londýn: nachádza sa v juhovýchodnom Anglicku, pozdĺž oboch brehov rieky Temža, 75 km nad jej ústím. Jadrom mesta je The City, kde v 1. stor. p. n. l. stála osada zvaná Llyn-din. Potom ako si ju podrobili Rimania premenovali ju na Londínium. V r. 1066 sa Londýn stal sídlom Williama Dobyvateľa, ktorý tam dal postaviť zámok Tower, jednu z najznámejších pamiatok Londýna.
Londýnske City je strediskom medzinárodného obchodu, finančných operácií a bánk, poisťovní, búrz, sídli tu tiež BBC. Do tejto časti spadá tiež celý rad historických a kultúrnych pamiatok ako napr. Londýnska veža (Tower of London), katedrála Sv. Pavla (St. Paul´s cathedral), Mansion House – sídlo londýnskeho starostu a ďalšie.
Westminster patrí tiež k veľmi známym častiam Londýna. Jeho dominantou sú Parlamentné domy s Big Benom, Westminsterská katedrála, Buckinghamský palác, Whitehall, Downing street 10 – sídlo britského predsedu vlády. The West End je územie centrálneho Londýna, na sever od Oxford streed – nákupného centra Londýna, Regent street. Nachádzajú sa tam strediská zábavy ako Piccadilly Circus – kde sa nachádzajú dve najväčšie kiná Británie: Odeon a Empire, koncentrácia divadiel, diskotéky, živá hudba, potulní umelci bavia okoloidúcich svojimi kúskami. Odtiaľ sa dá popri radoch početných obchodov a krámikov prejsť za 10 minút na Leicesterské námestie a odtiaľ za ďalších 10 minút na Trafalgárske námestie. Tam stoja obrovské fontány, pomník admirála Nelsona a monumentálne sochy levov. Turisti zo všetkých kútov sveta tu oddychujú a opájajú sa atmosférou Londýna.
Baker street je známa predovšetkým múzeum voskových figurín, jednou z najnavštevovanejších atrakcií Londýna.
Za pekného počasia je hodné prejsť sa po rozsiahlych parkoch, z ktorých najznámejšie sú: Hyde park, Green park a St. James park.
Veľký význam pre život veľkomesta má doprava. Hádam najjednoduchšie je dopravovať sa metrom, ktoré má 9 dráh: Bakerloo line, Central line, Circle line, District line, Jubilee line, Metropolitan line, Northern line, Piccadily line a Victoria line. Spoje sú veľmi frekventované a v centrálnych častiach sa nečaká na metro viac ako 3-5 minút.

Účelne spája všetky kúty Londýna a odľahčuje pozemné cesty.
V Londýne sa nachádza množstvo stredných škôl a univerzít, knižníc, múzeí, divadiel, kín, koncertných sál a množstvo pamätihodností a každý návštevník si tu môže nájsť svoje.
Významné veľkomestá:
Birmingham je 2. najväčšie mesto s viac ako 1 500 000 obyvateľmi. Je to významné priemyselné, obchodné a dopravné stredisko. Leží uprostred Čierneho kraja (Black Country), nazvaného podľa veľmi znečistenej priemyselnej oblasti, v metropolitnom grófstve West Midlands, asi 180 km severozápadne od Londýna. V meste a jeho okolí sú umiestnené automobilky: Triumph, Jaguar, Daimler, Austin, MG, Rover a závody najväčších elektrotechnických firiem Británie. Mesto je tiež známe výrobou najobľúbenejšej anglickej čokolády Cadbury.
Leeds sa nachádza v grófstve západný Yorkshire, možno tu nájsť obrovské oceliarske závody.
Sheffield mesto ocele a zbrojárskeho priemyslu v grófstve West Midlands.
Liverpool sa podobne ako Sheffield nachádza vo West Midlands, patrí k najväčším britským prístavom na rieke Mersey, je charakteristické lodiarskym, strojárskym a elektrotechnickým priemyslom.
Manchester situovaný vo West Midlands, najväčšie stredisko textilného priemyslu, rozvinuté strojárstvo, elektrotechnika a farmácia.

Urbanizácia: približne 90%

Hospodárstvo:

Nerastné bohatstvo: Ťaží sa hlavne ropa a zemný plyn, ktorých ložiská sa nachádzajú v Severnom mori, uhlie, železná ruda, cín, hliník, meď, olovo a zinok.
Veľká Británia nie je veľmi bohatá na pramene liečivých minerálnych vôd. Najznámejšie kúpele sú kúpele Bath (liečia sa tu choroby pohybového ústrojenstva)

Priemysel: Anglicko bolo prvou krajinou na svete, v ktorej prebehla priemyselná revolúcia. Priemysel je významnou základňou zahraničného obchodu, pretože viac ako 80% britského vývozu tvoria priemyselné výrobky alebo polotovary. Medzi najdôležitejšie patrí spracovateľský priemysel, hlavne spracovanie uhlia a ropy, ťaženej v Severnom mori, tiež chemický priemysel a petrochémia. Významnú úlohu zohráva strojársky a kovospracujúci priemysel. Británia je jedným z najdôležitejších výrobcov ocele a popredné postavenie zaberá tiež vo výrobe dopravných prostriedkov. Známe sú automobilky: Rover, Daimler, Jaguar, Vauxhall. Vo veľkých prístavoch (Liverpool, Glassgow a Belfast) sa nachádzajú obrovské lodenice, v ktorých sa vyrábajú až 4% svetovej tonážnej stavby lodí. Británia je tiež charakteristická výrobou bojových stíhačiek, riadených striel, vrtuľníkov a súčastí lietadiel. Významnú úlohu zohráva tiež produkcia poľnohospodárskych strojov, priemyselných motorov, vedeckých prístrojov a hodín. Široko rozvinutá je tiež báza elektrotechnického a elektronického priemyslu, výroba počítačov, telefónnych aparátov, mikroelektronika.

Textilný priemysel súvisí s tradičnou výrobou vlny a syntetických vlákien, hlavne v Manchestri, Edinburgu a Belfaste. Dôležitú úlohu v zložení priemyslu zohráva aj chemický priemysel, vo veľkej miere koncentrovaný v Manchestri – organická chémia, farmácia, plastické hmoty. Poľnohospodárstvo: (2% obyvateľstva); Z celkovej rozlohy 24 miliónov ha sa na poľnohospodárske účely využíva 19 miliónov hektárov. Tri pätiny závodov sa venujú výrobe mlieka a chovu hovädzieho dobytka, jedna šestina je špecializovaná na pestovanie obilia a ďalších plodín, zbytok sa zaoberá chovom prasiat, hydiny, oviec, moriek a pestovaním zeleniny a ovocia. Obilnicou Anglicka sú grófstva na juhovýchode krajiny: Kent, East Anglia, Lincolnshire, Humberside. Pestujú sa tu jablká, hrušky, slivky, jahody, papriky, paradajky, uhorky, chmeľ a v neposlednom rade obilie a zemiaky. Produkcia mlieka sa sústreďuje na západe Anglicka.
Rybárstvo v poslednom čase stráca na svojom pôvodnom význame.

Fauna: Fauna na Britských ostrovoch je v podstate podobná faune v severozápadnej Európe, s tým rozdielom, že sa tu vyskytuje menší počet druhov. Niektoré z väčších cicavcov, ako vlk, medveď, diviak a sob, boli vyhubené, alebo vyhynuli. Jeleň je chránený pre športové účely, vyskytuje sa v Škótskej vysočine a v grófstve Devon a Sommerset. Srnčia zver a daniely žijú prevažne v oboroch a v prírodných parkoch. Vo vidieckych oblastiach sa možno stretnúť s líškou. Z menších živočíchov sú zastúpené myši, hraboše, ježkovia, zajace, králiky, lasice a hranostaje. Na Britských ostrovoch bolo zaznamenaných 460 druhov vtákov. Široko rozšírené sú holuby (hlavne vo veľkomestách), sýkorky a vrabce. Z veľkých vtákov sa tu možno stretnúť s morským orlom a holubom korunáčom. Veľmi rozšírené je vodné vtáctvo, hlavne pri pobreží. Divé husi a kačice sú postupnou kultiváciou slatín zatláčané do prírodných rezervácií. V Británii sa loví okolo 30 druhov sladkovodných rýb. Široko rozšírený je losos, pstruh, šťuka, belica a plotica. Kapor, lieň a belica sú vysadzované osobitne pre športové rybárstvo.
Plazov a obojživelníkov je tu veľmi málo. Vyskytujú sa tu len tri druhy jašteríc a obojživelníky sú zastúpené tromi druhmi mlokov a piatimi druhmi žiab. Bolo tu popísaných 21 000 druhov hmyzu, medzi najväčšie druhy patria motýle a roháče. Flóra: Miernemu podnebiu a rôznym pôdnym typom zodpovedá pomerne rôznorodá vegetácia. Británia patrí do pásma listnatých stromov, medzi ktorými prevládajú duby. Z pôvodných veľkých lesných plôch sa však zachovala len nepatrná časť.

Okrem dubov sa často vysádzajú jasene, javory, hraby a v suchších oblastiach buky, vo vyšších polohách a na piesočnatých pôdach sa dubové lesy miešajú s borovicovými. S postupnou kultiváciou pôdy bola väčšina lesných porastov zlikvidovaná, takže dnes pokrývajú sotva 8% povrchu Británie. Najhustejšie zalesnené je severné a východné Škótsko a hranica Walesu a Anglicka. Zbytok krajiny má prevažne parkový ráz. Odlesňovanie viedlo v mnohých oblastiach ku vzniku veľkých močiarov. V miestach s nadbytočnou vlhkosťou sa vytvorili slatiny a rašeliniská zarastené papraďou. Väčšinu povrchu však tvorí orná pôda a lúky porastené trávami.
Takmer subtropická vegetácia sa vyskytuje na juhozápadnom pobreží Anglicka, v Cornwalle, na ostrovoch Scilly a Wight, kde rast
ú: myrta, agáva, fuchsia a magnólia.

Služby: sú na veľmi vysokej úrovni, čo sa týka cestovného ruchu, ubytovania, reštaurácií, obchodov, nemocníc, letísk a pod..

Doprava : železnice tvoria spojnice medzi jednotlivými oblaťami v celkovej dĺžke 17 651 km, používajú sa vo väčšine na nákladnú prepravu. Cestnú sieť tvorí asi 388 831 km ciest, lodná doprava je možná riekami (najmä počas prílivu) asi 3200 km. Potrubná preprava – surová ropa 933 km, petrolej 2993 km, a zemný plyn 12800 km. Najvýznamnejšie prístavy sú: Aberdeen, Belfast, Bristol, Cardiff, Grangemouth, Hull, Leith, Liverpool, London, Manchester, Sullom Voe, Tees a Tyne. Kráľovské loďstvo tvorí 150 lodí z celkových 2 719 891 lodí. Británia má 387 letísk.

Politický systém: Kráľovná: Navonok má veľmi veľa funkcií – je hlavou štátu, najvyšším súdnym orgánom, vrchným veliteľom ozbrojených síl a hlavou anglikánskej cirkvi – ale v skutočnosti sú jej právomoci dosť obmedzené. Jedná vždy podľa doporučení vlády, ktoré nemôže ignorovať. Má skôr reprezentačnú úlohu ako konajúcu – vykonáva rôzne ceremoniálne funkcie, prijíma štátne návštevy, veľvyslancov .....
Parlament: Je najvyšší zákonodarný orgán Spojeného kráľovstva. Má dve komory: Snemovňa lordov a Dolná snemovňa. Funkčné obdobie parlamentu je 5 rokov. Snemovňa lordov sa skladá z lordov duchovných (Lords spiritual) a z lordov svetských (Lords temporal). Do prvej skupiny patria biskupi z Canterbury a Yorku a 24 biskupov anglikánskej cirkvi. Do druhej skupiny patria dediční lordi a doživotní lordi, ktorí vykonávajú predovšetkým súdne funkcie. Zasadania snemovne lordov sa prakticky nikdy nezúčastnia všetci, pretože spolu ich je okolo 1 200. Dolná snemovňa je tvorená 635 poslancami, zvolenými vo všeobecných voľbách, pričom 516 poslancov zastupuje Anglicko, 71 Škótsko, 36 Wales a 12 Severné Írsko.

Jej hlavnou úlohou je prejednávať a schvaľovať zákony regulujúce život v krajine, vytvárať zákonodarné predpoklady fungovania štátu. Členstvo – EU, OSN, NATO, WTO, UFTAA, WATA, ISTA, IHA, IYHF, FITEC, ICAO, IATA, FICC, AIEST

Kultúrno-poznávací turizmus: Z Británie pochádza a pôsobí značný počet svetovo známych a slávnych pop-skupín, ako napríklad: Eurytmic, Rolling Stones, Spice Girls, Pulp, Blur, Oasis, Sex Pistols, David Bowie. Každý mesiac sa v Londýne organizuje aj niekoľko známych medzinárodných koncertov vážnej, ale aj populárnej hudby. Veľmi známy je festival populárnej hudby Glastounburry, ktorý sa koná každoročne v júli a láka fanúšikov populárnej rokovej hudby a piva z celého sveta. V Aglicku sa nachádza tiež najväčší otvorený areál pre koncerty a festivaly a otvorené diskotéky – Wembley Arena v Londýne. Často sa tu koná premiéra filmov hollywoodskej produkcie v Európe, ktorej sa zúčastňujú samotné hollywoodské hviezdy. Vo väčších mestách sa nachádzajú kongresové paláce a priestory pre kongresový turizmus.
· prehliadky múzeí, kultúrnych a historických pamiatok
Veľká Británia disponuje obrovským kultúrno-historickým potenciálom, nachádza sa tu až 18 pamiatok, ktoré boli zapísané do zoznamu UNESCA. Silne koncentrované pamiatky sú najmä v týchto mestách:
Londýn – budovy parlamentu, Westminsterské opátstvo, Westminsterská katedrála, Katedrála sv. Pavla, hrad Tower a Tower Bridge, Buckhinghamský palác, Kleopatrina ihla (obelisk pochádzajúci z Egypta) a tak ďalej. Z múzeí: Britské múzeum najväčšie svojho druhu na svete so zbierkami egyptského, asýrskeho a gréckeho, orientálneho umenia a kultúry, Viktóriino a Albertovo múzeum, Prírodovedecké múzeum, Múzeum numizmatiky, Múzeum dopravy, Múzeum voskových figurín, .. Z galérií: Tate Gallery so zbierkami flámskych, talianskych a holandských maliarov, Kráľovská galéria portréto a mnohé iné. Oxford a Cambridge – dve najstaršie univerzitné mestá v Británii s komplexom stredovekých budov, množstvom kostolov a vysokých škôl.
Edinburgh – Edinburghský hrad a románska kaplnka, Škótske národné múzeum, Kláštor Hollyroad, Škótska národná galéria, ktorá patrí k najvýznamnejším galériám Európy, Škótska národná galéria portrétov a Národné múzeum starožitností.
York – Gotická katedrála Minster, gotické kostoly sv. Michala a sv.

Trojice, Brána Monkbar (najväčšia mestská brána v Británii), Clifford´s Tower (pozostatky hradu z Yorku), Yorkshirské prírodovedné múzeum.
Bath - zachovalé pozostatky rímskych kúpeľov, historické centrum mesta, zámok Prior Park, Múzeum odevov, Kráľovské divadlo.
Stonehenge – prehistorická stavba, pochádzajúca z rokov 2700 – 2500 p.n.l. v tvare kruhu zo 60-tich modrých čadičových kameňov. Predpokladá sa, že stavbu zhotovili Druidi
Stradford upon Avon – rodisko Williama Shakespeara s pozostatkami jeho domu.
Windsor – už viac ako 900 rokov letné sídlo kráľovskej rodiny.
Medzi ďalšie vyhľadávané strediská kultúrno-historických pamiatok patria: Winchester, Canterbury, Bristol, Cardiff, Colchester. · prehliadky prírodných parkov so safari a arboret
Veľká Británia má aj podmienky súvisiace s návštevou chránených parkov a ZOO. Medzi najvýznamnejšie chránené celky vo Veľkej Británii patria:
Cairngorms – horská skupina v oblasti Grampian so skalnými žulovými vrchmi, jazerami a zbytkami pôvodných lesov. Dartmoor – žulová oblasť v oblasti grófstva Devon v juhozápadnom výbežku Anglicka s rašeliniskami a vresoviskami, ktoré sa striedajú so skalnými útvarmi. Lake District – veľký národný park v severozápadnej časti Anglicka s hlbokými údoliami, množstvom jazier, medzi ktorými sú bažiny a rašeliniská a zbytky pôvodných porastov.
Peak District – v južnej časti Pennin, s vresmi, rašeliniskami a bažinami. Okrem toho sa v tejto časti tvorenej vápencami nachádza aj množstvo ohromujúcich krasových útvarov. Snowdonia – národný park na území Walesu v okolí hory Snowdon s rašeliniskami, machovými porastami a zbytkami ľadovcovej činnosti
Nachádza sa tu tiež množstvo arboret a zoologických záhrad.
· vedecko-informačný turizmus
Veľkú Britániu možno jednoznačne zaradiť medzi krajiny so širokou vedeckou základňou a anglický jazyk je vo svete známy ako jazyk vedcov. Preto sa tu každoročne koná množstvo kongresov, konferencií, sympózií, veľtrhov, výstav, komerčných prezentácií, ako aj workshopov a mestá s koncentrovaným kongresovým turizmom majú vybudované špeciálne festivalové haly a kongresové paláce s príslušným vybavením.
Vďaka vyššie uvedeným podmienkam a vďaka širokej vedeckej základni je Británia aj častým centrom pracovných ciest zo zahraničia. · športovo-turistický turizmus
Británia má vhodné podmienky pre vodácky turizmus, ako morský, tak aj riečny a jazerný. Vodáctvo patrí k tradičným anglickým športom a je veľmi rozšírené medzi univerzitnými mestami. Uskutočňuje sa jednak na riekach, ale aj na umelo vybudovaných kanáloch pri Oxforde alebo Cambridge. Pešia turistika – vhodné podmienky sú v Británii hlavne v chránených parkoch, ktoré majú špeciálne vyznačené chodníky. Mimoriadne atraktívne túry sú v Škótskej vysočine s organizovanými výstupmi na Ben Nevis a na iné škótske vrchy.

Mototuristiky – Británia má tiež vhodné podmienky pre mototuristiku a pre cykloturistiku. Podporuje ich dobre prebudovaná cestná sieť a chodníky pre cyklistov, s častými zastávkami na oddych, pri mototuristike s početnými odpočívadlami, pri ktorých sa nachádzajú motoresty.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Anglicko (územie/časť Veľkej Británie)