Základná charakteristika:



Hlavné mesto: Rijád

Rozloha: 2,149,690 km2

Počet obyvateľov: 17.880.000


Oficiálny názov: Kráľovstvo Saudská Arábia



Typ vlády: monarchia

Úradný jazyk: arabský

Mena: Saudský rial

Gramotnosť : celkovo 63%
ženy 50%
muži 72%

Priemerná dĺžka života: celkovo 70%
ženy 71%
muži 68%

Náboženstvo: Sunitský moslimovia 85%
Šítsky moslimovia 15%

Hustota zaľudnenia: 8 obyvateľov na km2


Obyvateľstvo: 90% Arabi, 10% iní

Člen medzinárodných organizácií:
ABEDA (Arabský menový fond), AfDB (Africká rozvojová banka), AFESD (Arabský fond pre hospodársky a sociálny rozvoj), AL (Liga Arabských štátov), AMF (Arabský menový fond), FAO (Org. OSN pre výživu a poľnohospodárstvo), GCC (Rada pre spoluprácu krajín Zálivu), IBRD (Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj), ICAO (Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo), IDB (Islamská rozvojová banka), UN (Spojené národy), IFRCS (Medzinárodná organizácia červeného kríža a červeného polmesiaca), ILO (Medzinárodná organizácia práce), IMF (Medzinárodný menový fond), IMO (Medzinárodná námorná organizácia), INTELSAT, INTERPOL, IOC (Medzinárodný olympijský výbor), OPEC, OIC (Organizácia islamskej konferencie), UNESCO, UNIDO, UPU (Svetová poštová únia), WHO (Svetová zdravotnícka org.)


História:

Kráľovstvo vzniklo v roku 1932, kedy Abdul Aziz ibn Saud zjednotil Hidžáz a Nedžd a vyhlásil sa panovníka. Názov krajiny je odvodený od zakladateľa krajiny, čiže Saudská Arábia. V roku 1933 bola objavená ropa a začalo sa s jej ťažbou. V 1938 sa zistilo, že krajina má najväčšie zásoby ropy na svete a až po Druhej svetovej vojne krajina začala bohatnúť a rýchlo sa rozvíjať. Keď v roku 1953 zomrel kráľom sa stal jeho syn Saud, ktorý bol neskôr zvrhnutý v roku 1964 svojím bratom Faisalom. Po tom čo ho v 1975 zavraždil jeho synovec, na trón nastúpil Faisalov nevlastný brat Khalid. Po Khalidovej smrti sa stal v roku 1982 kráľom jeho nevlastný brat Fahd ktorý je vládcom v krajine dodnes.


Prírodné podmienky:

Povrch:



Saudská Arábia leží na Arabskom polostrove medzi Perzským zálivom a Červeným morom. Pobrežie Červeného mora lemuje na pevnine úzka pobrežná nížina Tiháma. Z nej sa príkro dvíhajú do nadmorských výšok 1500-3000 m pohoria budované starými horninami, pokryté mladými bazaltovými príkrovmi. V pohorí Asír sa dvíha najvyšší vrch Jabal Abu Hassan (3133 m n.