Je rovnako významný, ako tokijský autosalón.

NÁBOŽENSTVO:


šintoizmus, budhizmus, v menšej miere aj kresťanstvo a náboženské sekty (najznámejšia je sekta Óm šinrikjó)

ŠKOLSTVO:
V Tokiu je 310 materských škôl, 160 gymnázii a 50 univerzít.

EKOLOGICKÉ PROBLÉMY:
So zväčšovaním Tokia a rastom životnej úrovne sa neustále zväčšuje aj množstvo odpadu. Za deň prekračuje odpad 12 000 ton odpadu, čo je za rok priemerne 4 380 000 ton. Asi tretina z denného odpadu sa spaľuje, zvyšok sa odváža na smetisko alebo sa sypy do mora 20 - 30 míl od pobrežia. Ďaľším problémom je znečisťovanie ovzdušia veľkým množstvom automobilov a primyselných závodov.




OSOBNOSTI KTORÉ PÔSOBILI V TOKIU:
SPISOVATELIA:
Džuničiró Tanizaki: diela: Kľúč, Jemné snehové vločky, Sanširo ...
Seikiči Fudžimori: diela: Watanabe Kazan, Smutná láska ...
Takidži Kobajaši: diela: Kanikósen (Lovci krabov) ...
atď.

MALIARI:
Masai Jošida, Kaii Higašijama, Kijoši Saitó, Kacušika Hokusai atď.

ARCHITEKTI:
Kenzó Tange: navrhol olympískeho štadióna v Tokiu ...
Kendži Maekawu : autor tokijského kultúrneho centra ...
atď
ZAUJÍMAVOSTI:
Tokijské metro prepraví 40- 50 miliónov cestujúcich denne.
Tokio bolo 3. miestom na svete, kde bola vystavovaná Mona Líza.
Tokio je sídlom 1. Medzinárodnej univerzity UNESCA.
Denná spotreba vody v Tokiu je 10 000 000 m3







TOKIO

HISTÓRIA

Podľa povestí na mieste dnešného Tokia vznikla asi 110 rokov pred n.l. rybárska osada Edo. Sláva Eda sa začala až v čase vladnutia feudálnej moci šogunátu. Jedným z prvých guvernátorov v Ede bol Yesugu Sadamasa. Keďže v tom čase prebiehali medzi jednotlivými klanmi boj o moc poveril Sadamasa Óta Dokana, aby bránil jemu predelené územie. Dokan sa rozhodol vybudovať v Ede pevnosť. Dokončil ju 8. Apríla 1457 a tento dátum sa pokladá za deň vzniku dnešného Tókia.
V roku 1600 sa stal hlavným šogúnom Lejasu Tokugana. V roku 1603 presťahoval všetku svoju vládu do Eda. Tým sa začalo slávne historické obdobie hospodárskeho a spločenského vzostupu Eda. Rastúcu prosperitu Eda nezastavila ani absolútna izolácia Japonska od ostatného sveta, ktorú vzhlásil šogún v roku 1639. Roku 1657 zničil požiar celú polovicu rýchlo sa vzmáhajúceho mesta. Asi v štyridsiatich rokoch 18, storočia sa začínal v Ede sústreďovať kultúrny a vedecký život. V roku 1868 bolo Edo premenované na Tokio a stalo sa hlavným mestom Japonska. Tokio chcelo dohnať vyspelé hlavné mestá, a tak začalo zavádzať svetové technické novinky, modernizovať bankovníctvo, obchod, dopravu, priemysel i celý spoločnský život.