Hlavné mesto Ukrajiny je Kyjev. Cez mesto Kyjev preteká rieka Dneper vteká do Čierneho mora. Pár míľ od rieky Dneper je rieka Dnester, ktorá tiež vteká do Čierneho mora. Rieka Dnester je splavná. Pár km od rieky Dnester je rieka Prut ktorá sa vlieva do Čierneho mora. Ukrajina má rozlohu 603 700 km. Má 51 838 000 obyvateľov. Ukrajina má čiernu zem- černozem. Živočíšna výroba : hovädzí dobytok, kozy, kone, prasatá. Rastlinná výroba : zemiaky, ľan, cukrová repa. Je tam veľmi dobrá orná pôda. Je tam dostatok listnatých a ihličnatých lesov. V meste Kyjev je ročne 400-600 mil. navštevovateľov, leto je hlavné zrážkové obdobie. Ťažba uhlia 100-200 mil.m3 Na Ukrajine sa vyrába najviac energie v tepelných elektrárňach. Na Ukrajine je hlavná priemyselná oblasť na juhu. Je tam významný prístav Odesa. Pri hlavnom meste je vodná elektráreň. Cez Ukrajinu ide ropovod, plynovod. Železná ruda, všetky farebné kovy, ortuť, čierne uhlie to všetko nájdeme v priemyselnej oblasti. Mestá v Ukrajine: Kiev, Har’kov, Dnepropetrovsk, Odessa, Doneck, Zaporožie, lvov, kryvyj Rog. Ukrajinu obklopujú tieto štáty Poľsko, Bielorusko, Rusko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko a Moldavsko. Najväčšiu hranicu má s Ruskom. Väčšinu krajiny zaberajú stepi. Dejiny

Predpokladá sa, že pravlasťou Slovanov je S predhorie Karpát na Ukrajine, odkiaľ V Slovania putovali v 1. tis. pred n. l. smerom k údoliu Dnepra. Na krymskom pobreží asi od 7. storočia pred n. l. prekvitali grécke kolónie. Kyjevská Rus - štátny útvar s centrom v Kyjeve - bola spoločnou predchodkyňou Ruska i Ukrajiny. Vyvíjala sa od 9. st. obchodnej ceste spájajúce Baltské more s Čiernym. Jej prví panovníci boli vikingského pôvodu, hoci veľkú časť obyvateľstva tvorili V Slovania. R.998 veľkoknieža Vladimír I. Sviatoslavič zaviedol na Rusi pravoslávne kresťanstvo. Kyjev neskôr upadal a po nájazde Tatárov (1239-1240), keď Zlatá horda ovládla väčšinu ukrajinských území, bol zničený, ale v Haliči na Z a vo vladimirskej oblasti na SZ sa zakladali nové vplyvné strediská. Tie sa dostali v 14 st. pod cudziu nadvládu, keď Poľsko a Litva rozširovali územie na J a na V hranicu stepí. Poľský vplyv na Ukrajine rástol najmä po formálnom zjednotení Poľska a Litvy (1569), ale poľskí statkári a správni úradníci boli medzi Ukrajincami, ktorí sa stali nevoľníkmi, veľmi neobľúbený. V 16. storočí Poľsko podporovalo vznik autonómnych kozáckych kolónii, ktoré mali slúžiť ako nárazník proti nájazdom Tatárov.