Juhoslovenská kotlina

Juhoslovenská kotlina je nejteplejšia časť Južnej oblasti stredného Slovenska. Zo západu ju ohraničujú sopečné pohoria, zo severu Slovenské rudohorie so Slovenským krasom. Južnú a východnú hranicu kotliny tvorí štátna hranica s Maďarskou republikou. Táto južná hranica prebieha prevažne nížinou. Výnimku tvorí iba sopečná Cerova vrchovina pri Fiľakove. Povrch kotliny je pahorkatý a väčšinou odlesnený. Stupeň odlesnenia nie je však taký vysoký ako v Podunajskej a Východoslovenskej nížine. Lesíky a remízky spestrujú vzhľad poľnohospodárskej krajiny. Juhoslovenská kotlina má príjemné podnebné podmienky, patrí do teplej oblasti. V kotline je však nedostatok vody. Najväčšie rieky Slaná, Rimava a Ipeľ nemajú dostatok vody a v celej kotline je len niekoľko menších vodných nádrží. V južných častiach kotliny žije národnostne zmiešané obyvateľstvo (Slováci, Maďari, Rómovia). Od sídla k sídlu sa mení ich podiel na počte obyvateľov v obci. V podhorí Slovenského rudohoria a Krupinskej planiny sa výrazne zvyšuje podiel Slovákov. Hoci oblasť je takmer uprostred Slovenska, najkvalitnejšie spojenie v menej členitom teréne medzi Bratislavou a Košicami neprebieha Juhoslovenskou kotlinou. V súčastnosti je to jedna z najmenej rozvinutých častí Slovenska s vysokou nezamestnanosťou obyvateľov. Predpoklady kotliny sú však dobré (podnebie,
poloha) a v budúcnosti sa môže stať jednou z rýchlo sa rozvíjajúcich oblastí nášho štátu. Najvýznamnejšie hospodárske stredisko s najväčším počtom obyvateľov v kotline je mesto Lučenec. Nachádza sa takmer v strede kotliny. V meste je výroba textilu, strojov a nábytku. Mäsokombinát spracúva produkty živočíšnej výroby z okolia. Tehelňa a ketramické závody zásobujú oblasť stavebným materiálom. Severne od Lučenca je významná sklárska oblasť Slovenska. Najvýznamnejšie
závody so sklárskou tradíciou sú v Poltári a Zlatne. V okolí Veľkého Krtíša (Pôtor, Modrý Kameň) je miesto výskytu hnedého uhlia. Ťažba je však v súčastnosti nákladná (bane ešte dodávaju uhlie pre elektrárne na Hornej Nitre). Má sa po roku 2002 utlmiť. Následkom ťažby na mnohých miestach poklesla cesta medzi Veľkým Krtíšom a Lučencom. V báníckom meste Veľký Krtíš je strojárska a textilná výroba. Neďaleko Veľkého Krtíša je mestečko Modrý Kameň, ktoré bolo pred 2. svetovou vojnou významnejšie ako Veľký Krtíš. Teraz patrí medzi najmenšie mestá Slovenska. Teplé východné stráne kotliny v zázemí Veľkého Krtíša, ktoré tvorí Krupinská planina, sa využívajú na pestovanie viniča.

Tunajšia vinohradníka oblasť sa stáva čoraz známejšou. Najvýznamnejšie stredisko východnej časti kotliny je Rimavská Sobota. Mesto je známe svojou potravinárskou (cukrovar, pivovar, mäsokombinát, pekáreň) a strojárskou výrobou. Vo východnom cípe Juhoslovenskej kotliny sa nachádza mestečko Tornaľa. V jej okolí sa pestuje na teplých terasách Slanej tabak. Neďaleko Cerovej vrchoviny je mesto Fiľakovo. Má závody na smaltovanie železa a ocele a výrobu elektrických sporákov a kachieľ. Významným zdrojom príjmov oblasti je poľnohospodárstvo (obilniny, cukrová repa, tabak, vinič), chov ošípaných, hydiny, a hovädzieho dobytka. V kotline vyviera mnoho minerálnych a termálnych prameňov. Najznámejšie kúpele sú v Číži. Turisti zo širokého okolia poznajú kúpaliská v Dolnej Strehovej a Tornali. Na mnohých miestach využívajú minerálne vody miestni obyvatelia ako pitnú vodu. Chýba jej hospodárske využitie. V Juhoslovenskej kotline by zlepšenie dopravy prispelo k rozvoju celej oblasti. Prepojenie medzi mestami Veľký Krtíš, Lučenec, Rimavská Sobota a Tornaľa je veľmi nekvalitné. Železnica vedie rôznymi okľukami a je pomalá. (V minulosti hlavné smery viedli do Budapešti, poludníkovým smerom).