Medzi posledné patrili zemetrasenia v roku 1978 v oblasti Solúna v Tessálii, v roku 1981 v oblasti Atén a Korintu, v roku 1986 na polostrove Peloponéz a v roku 1999 pozdĺž pobrežia Egejského mora v oblasti Olympu.
Peloponézsky polostrov k pevnine pútala len úzka Korintská šija, ktorú v roku 1893 prestrihol Korintský prieplav. Tento kanál dlhý 6345 m, široký 24,6 m a hlboký 7 m značne skrátil cestu zo západného Grécka do východného.

Hospodárstvo
Gréci nepatria medzi najbohatšie národy súčasnej Európy. Rovnaký podiel tvoria roľníci a robotníci a tí, čo pracujú v nevýrobných odvetviach, ako sú služby, veda, kultúra či doprava. Takmer jedna tretina ľudí pracuje v Aténach a okolí. V hlavnom meste a jeho predmestiach žije asi tolko ľudí ako na celom Slovensku. Ostatné mestá nie sú také veľké, a často neležia tesne pri pobreží, ale niekoľko km od neho, pretože v čase keď vznikali, boli pobrežia močaristé. Najväčšie mesto severného Grécka je Solún, najväčším mestom Peloponézu je Patras.
Gréci nevlastnia náleziská surovín, väčší význam majú iba bauxit a mramor. Rozvinutý je hlavne textilný a potravinársky priemysel. Tretina pôdy sa musí zavlažovať, pretože zväčša prší len v zime. Na severe sa pestuje obilie, v strede olivy (v produkcií olív je Grécko na 3. mieste v Európe) a pestuje sa tam i tabak. Na juhu prevláda vinič a citrusy. Na gréckych stoloch nesmie chýbať zelenina, olivy, hrozno, syr, mäso, najmä z rýb, ale i dobré víno.
Grécko nie je síce priemyselnou veľmocou, ale zato námornou. Má množstvo rybárskych člnov a lodí a aj veľkú obchodnú flotilu, ktorú tvorí 2700 lodí, čo znamená 4. miesto na svete. Prístavy sú hlavne v Pireu, čo je predmestie Atén, v Patre, Soluni, Volose a v Iraklione na Kréte. Želežničná doprava je oveľa slabšie rozvinutá. Grécko pre svoju potrebu musí doviezť viac tovaru, ako dokáže vyviezť. Straty sa snaží nahrádzať príjmami z cestovného ruchu.