SNR o štátnej ochrane prírody) schválená takto:
1.) veľkoplošné chránené územia (VCHÚ)
a.) národné parky (NP)
b.) chránené krajinné oblasti (CHKO)
2.) maloplošné chránené územia (MCHÚ)
a.) štátne prírodné rezervácie (ŠPR)
b.) chránené náleziská (CHN)
c.) chránené druhy živočíchov, rastlín, nerastov a skamenelín
d.) chránené parky a záhrady (CHP, CHZ)
e.) chránené študijné plochy (CHŠP)
f.) chránené prírodné výtvory (CHPV)
g.) chránené prírodné pamiatky (CHPP)

V susedstve chránených území sa vymedzujú ochranné pásma (OPA) tam, kde ochranu ohrozuje prienik intenzívnej ľudskej aktivity, ktorá by mohla narušiť prírodné podmienky chráneného územia a zmariť cieľ ochrany (najmä pri NP, väčšiny CHKO a časti MCHÚ).
BOBOR VODNÝ
Castor fiber Linneaus, 1758


Rad: Rodentia
Čeľaď: Castoridae
Poznávacie znaky: Najväčší európsky hlodavec, pripomínajúci veľkú ondatru (hmotnosť 11,3 25 kg, dĺžka tela 670 – 1000 mm, dĺžka chvosta 280 – 370 mm, dĺžka ucha 35 mm). Zafarbenie varíruje od svetlohnedej po tmavohnedú na chrbtovej strane, brucho má zemitohnedé, okolie úst sivohnedé. Typické sú mohutné rezáky hrdzavopomarančovej farby, plávacie blany na zadných nohách, najmä však široký zaokrúhlený, vodorovne ploský svalnatý chvost, pokrytý akoby rybacími šupinami. Rozštiepené nechty na druhom a treťom prste zadných nôh slúžia pri ošetrovaní srsti. Nosové aj ušné otvory môže zavrieť. Ekológia a biotop: Obýva brehy tečúcich a stojatých vôd vo svetlých lesoch. Živí sa rastlinnou Potravou, prevažne kôrou stromov, ktoré obhrýza nad zemou dokola, až sa zvalia (týmto typickým obhryzom drevín sa prezrádza). Žije v rodinách alebo kolóniách v podzemných dierach, ktoré si hrabe v brehoch vôd s východmi pod hladinou. Z kmeňov stromov, konárov bylín, blata a pod. si buduje úkryt (bobrí hrad), niekedy stavia hrádze. Stavbou tela, charakterom srsti, ktorej výmena prebieha po celý rok, je dobre prispôsobený na život vo vode. Je veľmi plachý, aktívny po zotmení. Pári sa začiatkom jari. 105 – 107 dní po oplodnení má samica v apríli až v máji 2 – 5 mláďat. Dospieva vo veku 3 – 4 rokov. Dožíva sa 15 – 20 rokov. Výskyt a stav u nás: O výskyte bobrov u nás v minulosti svedčí mnoho miestnych názvov. Pre cennú kožušinu, tuk a dobré mäso ich u nás vyhubili už v druhej polovici minulého storočia. Posledného bobra zabili na Žitnom ostrove roku 1858. Bobry pozorovali, či chytili v tom čase pri Zlatnej na Ostrove (na Dunaji pri Bratislave). V posledných rokoch sú údaje a doklad o výskyte bobra na Záhorí a v rybničnej oblasti pri Morave, ale aj z východného Slovenska. Ochrana: Výskyt bobra na Slovensku v posledných rokoch vyvoláva naliehavú potrebu zaradiť aj tohto živočícha, pôvodného člena našej fauny, do zoznamu chránených živočíchov. Na miestach jeho možného výskytu rybníky, močiare, či toky v oblasti Záhoria a pod., treba likvidovať túlavé psy, chrániť ho pred pytliakmi, dodržiavať zákaz lovu ondatier odstrelom a používania želiez, nenastavovať rybárske siete na noc a pod. Trvalé osadenie bobra u nás prirodzenou cestou by dokázalo náš správny vzťah k ochrane prírody. Postih: Doposiaľ neurčený. LEŽIAK OBYČAJNÝ
Barhinus oedicnemus (Linnaeus, 1758)


Rad: Charadriiformes
Čeľaď: Burhinidae
Poznávacie znaky: Vták veľkosti holuba na vyšších nohách (dĺžka tela je asi 240 mm, chvosta 126mm). Hnedosfarbený s tmavými pozdĺžnymi škvrnami najmä na vrchnej časti.