Ochrana krajiny a prírody

Príroda a jej časti v rámci krajiny predstavujú pre život nesmierne dôležitú, až existenčnú zložku životného prostredia. Človek veľmi silno pozmenil pôvodný charakter krajiny. Najmä posledná etapa rýchleho spriemyselňovania Slovenska a s ním spojená často nevhodná lokalizácia boli hazardom, na ktorý jeho obyvatelia ešte dnes tvrdo doplácajú. Cieľom ochrany krajiny a prírody je chrániť prírodu pre optimálne využitie krajiny. Prírodu a krajinu treba chrániť nielen z hľadiska súčasných životných potrieb, ale aj pre potrebu zachovať pre budúce pokolenie zdravú krajinu, jej prírodné osobitosti ako kultúrne dedičstvo, a zároveň aj ako študijné objekty, aby na nich bolo možné študovať krajinu na úrovni poznatkov v ktoromkoľvek čase v budúcnosti. Snahou ochranárov je udržať najzachovanejšie územia, zachrániť ohrozené druhy rastlín a živočíchov a na základe vedecky podložených krajinných analýz sledovať na vybratých územiach reťazovú reakciu spôsobenú zásahom človeka do krajiny a jej konečný efekt.
K 1. januáru 2000 bolo na Slovensku 23 veľkoplošných chránených území (7 národných parkov a 16 chránených krajinných oblastí) a 1043 maloplošných chránených území. Z toho počtu má viacero chránených území európsky, prípadne celosvetový význam, čoho dokladom je zápis príslušných dokumentov do významných organizácií. Ochrana územia má na území dnešného Slovenska dávnu tradíciu. Prvý zaznamenaný dokument s charakterom ochrany prírody pochádza z rokov 1234 a 1250. Týkal sa ochrany zubrov hrivnatých a národnej prírodnej rezervácie Budínsky prales. Prvým chráneným územím je Kvetnica v národnej prírodnej rezervácii Velichá dolina (od roku 1876). Prvá chránená krajinná oblasť bola chránená krajinná oblasť Slovenský raj z roku 1964 (od roku 1988 je národným parkom) a prvý národný park je TANAP (Tatranský národný park) z roku 1948.

Kategorizácia chránených častí prírody:

Kategorizácia chránených častí prírody bola zákonom SNR (č.1/ 1955 Zb.

SNR o štátnej ochrane prírody) schválená takto:
1.) veľkoplošné chránené územia (VCHÚ)
a.) národné parky (NP)
b.) chránené krajinné oblasti (CHKO)
2.) maloplošné chránené územia (MCHÚ)
a.) štátne prírodné rezervácie (ŠPR)
b.) chránené náleziská (CHN)
c.) chránené druhy živočíchov, rastlín, nerastov a skamenelín
d.) chránené parky a záhrady (CHP, CHZ)
e.) chránené študijné plochy (CHŠP)
f.) chránené prírodné výtvory (CHPV)
g.) chránené prírodné pamiatky (CHPP)

V susedstve chránených území sa vymedzujú ochranné pásma (OPA) tam, kde ochranu ohrozuje prienik intenzívnej ľudskej aktivity, ktorá by mohla narušiť prírodné podmienky chráneného územia a zmariť cieľ ochrany (najmä pri NP, väčšiny CHKO a časti MCHÚ).
BOBOR VODNÝ
Castor fiber Linneaus, 1758

Rad: Rodentia
Čeľaď: Castoridae
Poznávacie znaky: Najväčší európsky hlodavec, pripomínajúci veľkú ondatru (hmotnosť 11,3 25 kg, dĺžka tela 670 – 1000 mm, dĺžka chvosta 280 – 370 mm, dĺžka ucha 35 mm). Zafarbenie varíruje od svetlohnedej po tmavohnedú na chrbtovej strane, brucho má zemitohnedé, okolie úst sivohnedé. Typické sú mohutné rezáky hrdzavopomarančovej farby, plávacie blany na zadných nohách, najmä však široký zaokrúhlený, vodorovne ploský svalnatý chvost, pokrytý akoby rybacími šupinami. Rozštiepené nechty na druhom a treťom prste zadných nôh slúžia pri ošetrovaní srsti. Nosové aj ušné otvory môže zavrieť. Ekológia a biotop: Obýva brehy tečúcich a stojatých vôd vo svetlých lesoch. Živí sa rastlinnou Potravou, prevažne kôrou stromov, ktoré obhrýza nad zemou dokola, až sa zvalia (týmto typickým obhryzom drevín sa prezrádza). Žije v rodinách alebo kolóniách v podzemných dierach, ktoré si hrabe v brehoch vôd s východmi pod hladinou. Z kmeňov stromov, konárov bylín, blata a pod. si buduje úkryt (bobrí hrad), niekedy stavia hrádze. Stavbou tela, charakterom srsti, ktorej výmena prebieha po celý rok, je dobre prispôsobený na život vo vode. Je veľmi plachý, aktívny po zotmení. Pári sa začiatkom jari. 105 – 107 dní po oplodnení má samica v apríli až v máji 2 – 5 mláďat. Dospieva vo veku 3 – 4 rokov. Dožíva sa 15 – 20 rokov. Výskyt a stav u nás: O výskyte bobrov u nás v minulosti svedčí mnoho miestnych názvov. Pre cennú kožušinu, tuk a dobré mäso ich u nás vyhubili už v druhej polovici minulého storočia. Posledného bobra zabili na Žitnom ostrove roku 1858. Bobry pozorovali, či chytili v tom čase pri Zlatnej na Ostrove (na Dunaji pri Bratislave). V posledných rokoch sú údaje a doklad o výskyte bobra na Záhorí a v rybničnej oblasti pri Morave, ale aj z východného Slovenska. Ochrana: Výskyt bobra na Slovensku v posledných rokoch vyvoláva naliehavú potrebu zaradiť aj tohto živočícha, pôvodného člena našej fauny, do zoznamu chránených živočíchov. Na miestach jeho možného výskytu rybníky, močiare, či toky v oblasti Záhoria a pod., treba likvidovať túlavé psy, chrániť ho pred pytliakmi, dodržiavať zákaz lovu ondatier odstrelom a používania želiez, nenastavovať rybárske siete na noc a pod. Trvalé osadenie bobra u nás prirodzenou cestou by dokázalo náš správny vzťah k ochrane prírody. Postih: Doposiaľ neurčený. LEŽIAK OBYČAJNÝ
Barhinus oedicnemus (Linnaeus, 1758)

Rad: Charadriiformes
Čeľaď: Burhinidae
Poznávacie znaky: Vták veľkosti holuba na vyšších nohách (dĺžka tela je asi 240 mm, chvosta 126mm). Hnedosfarbený s tmavými pozdĺžnymi škvrnami najmä na vrchnej časti.

Zospodu je bledý, pieskovej farby, na prsiach hnedoškvrnitý, cez krídla prechádzajú 2 priečne pásy. Veľké oči a nohy sú žlté, zobák pri koreni žltý, na konci čierny. Veľká hlava. Mláďatá v páperí sú pieskovohnedé s tmavšou hnedou kresbou na celom tele. Lietajúce mláďatá sa podobajú starým vtákom. V nebezpečenstve sa pričupí na zem. Ozýva sa najmä večer a v noci.
Ekológia a biotop: Sťahovavý vták. Prilieta v marci a odlieta v októbri. Obýva nížiny, kultúrne polia, ďateliniská a štrkové ostrovy a brehy riek. Vyžaduje širšie otvorené priestranstvá s nižšou vegetáciou. Vo vyšších polohách sa zjavuje iba pri ťahu. Hniezdi na holej zemi, na štrku prípadne si hniezdo slabo vystiela korienkami, steblami tráv a pod. Hniezdo tvorí plytká priehlbinka na menej frekventovaných miestach s nižšou vegetáciou. Samička znáša 2, zriedkavo 3 vajcia veľkosti 47-62 x 36-42 mm. Sedí na nich 25-26 dní. Vajcia majú pieskovosivý podklad s tmavšími hnedými olejovými škvrnami. Na výchove sa zúčastňujú obidvaja rodičia. Mláďatá ihneď po vyliahnutí opúšťajú hniezdo, takže už na druhý deň ich nájdeme vzdialené aj niekoľko desiatok metrov. Živí sa hmyzom, mäkkýšmi, červami i drobnými stavovcami, sú to najmä obojživelníky, plazy a pod. Výskyt a stav u nás: Na Slovensku hniezdi na poliach a na štrkovitých brehoch Váhu, na Žitnom ostrove, na Záhorí, v okolí Senného apod., najmä na suchších priestranstvách stepného charakteru a inde. Celkove vzácny druh.
Ochrana: Je na úbytku, pretože v nížinách stráca vhodné životné prostredie najmä reguláciou riek. Keďže žije pomerne skrytým nočným životom, uniká pozornosti. Riečne ostrovy alebo štrkoviskové úseky na brehoch niektorých riek treba chrániť najmä pred pastvou dobytka a zamedziť do nich vstup. Postih: 2500-10000 Sk

CHOCHOLAČKA SIVÁ
Aythya ferina (Linnaeus, 1758)

Rad: Anaseriformes
Čeľaď: Anatidae
Poznávacie znaky: O málo menšia než kačica divá (dĺžka tela je 440 mm, krídla 212 mm, chvosta 69 mm). Samček je na hlave a krku hnedý, hrdlo a hrvoľ má čierne, chrbát, boky a brucho sú bielosivasté, chvostové krovky čierne, zobák čiernosivý, na konci sivý. Nohy má tmavosivé. Samička je vcelku tmavohnedá, cez oko a na brade sa tiahne bledý
Pásik, hlava, hrvoľ a hrdlo sú tmavohnedé, chrbát a boky bledšie, sivohnedé, zobák má tmavý, na konci s modrou páskou, okraje krídel sú bledšie. Samček v letnom šate je matnejší. Mláďatá sa podobajú samičke, ale majú menej výrazné zafarbenie. Je potápavou kačicou. Pre samčeka je typická gaštanovo sfarbená hlava a čierne prsia.
Ekológia a biotop: Hniezdič.

Na jar prilieta v marci a v apríli a odlieta v septembri až v novembri. Obýva plytšie rybníky, močiare, veľké i menšie jazerá, mŕtve ramená s pobrežnou vegetáciou, vodným rastlinstvom a voľnou hladinou vody. V máji až júni znáša 6-12 zelenosivých vajec veľkosti 56-69x39-47 mm. Hniezdo ako u ostatných kačíc býva blízko vody, na pobreží i na ostrovčekoch a pod. Na hniezde sedí samička 23-26 dní. Vystiela ho jemným páperím, ktoré je spočiatku černasté, neskôr hnedasté so svetlou škvrnou v strede. Hniezdo má masívne v priemere 39 cm. Živí sa živočíšnou i rastlinnou potravou (časti rastlín a pod.), za ktorou sa potápa.
Výskyt a stav u nás: Hniezdi na juhozápadnom Slovensku na rybníkoch a jazerách v oblasti Záhoria a Podunajskej nížiny. Miestami je hojná. Z potápavých kačíc sa zdá najhojnejším druhom.
Ochrana: Chránená je najmä v jarných mesiacoch a v čase hniezdenia. V čase lovu kačíc sa často stáva obeťou mylného odstrelu.
Postih: 1200-4800 Sk. Chránená krajinná oblasť Záhorie

Chránená krajinná oblasť Záhorie bola zriadená Vyhláškou bývalého MK SSR č. 220/1988 Zb. zo dňa 9. novembra 1988 v znení Zákona NR SR č. 287/1994 Z. z.
Chránená krajinná oblasť Záhorie je prvou vyhlásenou nížinnou chránenou krajinnou oblasťou na Slovensku. Pozostáva z dvoch častí - severovýchodnej a západnej. Severovýchodná časť je ovplyvnená veternými procesmi súvisiacimi s prenosom piesku. Reliéf tvoria presypové valy, vetrom zvlnené pokrovy, bachrany, oblé presypy a duny polmesiačikovitého tvaru. Záhorská nížina vďaka svojmu umiestneniu križuje horské celky na trase sever - juh, čím tvorí dôležitú migračnú trasu pre sezónne ťahy vtákov. Súčasný teplotný kontrast medzi studenými medzi dunovými zníženinami a vyhriatymi pieskovými nánosmi podmieňuje bohatú druhovú pestrosť rastlín, kde sa striedajú druhy horské, pozostatky z chladnejších období, s druhmi typickými pre teplé a suché stanovištia. Živočíchy sú zastúpené hlavne druhmi viažúcimi sa na teplé a suché stanovištia, ako sú mravcolevy a dudky. Borovicové porasty s bohatstvom hmyzích predátorov sú potravnou základňou pre lelka, škovránika stromového a netopiere. Západná časť CHKO predstavuje krajinu modelovanú činnosťou veľkej rieky s riečnymi terasami a širokou riečnou nivou. Zaplavované nivné lúky so zachovalou bohatou kvetenou nemajú v súčasnosti svojou rozsiahlosťou na Slovensku obdobu. Lúky sú harmonicky rozprestreté v susedstve s lužnými lesmi, ktoré sú drevinovým zložením blízke pôvodným lesom.

Členité hranice lesov s lúkami sú husto pretkané sieťou starých ramien, riečnych jazier a sezónnych mokradí. Tieto tri hlavné prvky krajinnej štruktúry spolu vytvárajú pestré a pravidelnými záplavami aj dynamické prostredie a vhodné životné podmienky pre veľkú škálu rastlinných a živočíšnych druhov. Rozsiahle mokré kosné lúky so zachovalou prirodzenou skladbou trávnatých porastov na nive Moravy sú popri značnom ekonomickom prínose jedinečnou ukážkou krajiny lužných lesov a lúk, ktorá na Slovensku už nemá v súčasnosti obdobu. Toto územie s početnými mŕtvymi riečnymi ramenami tvorí jedinečné prostredie a zónu ticha pre mnohé vzácne a chránené druhy živočíchov, ako sú bocian čierny, bocian biely, čajka smejivá, volavka popolavá, kačica divá, labute, trsteniariky a ďalšie. Z rastlinstva veľmi pôsobivo vyznieva niekoľko štvorcových kilometrov veľký koberec plamienka celistvolistého. Zo živočíchov sú najcharakteristickejšie skupiny viažúce sa na vodu, ako reliktné kôrovce, mäkkýše, ryby, obojživelníky a množstvo druhov vodného vtáctva. V poslednom období udáva nový charakteristický ráz brehovým lužným lesom aj navrátivší sa bobor.

Chránené územie: CHKO Záhorie
Geomorfologický celok: Borská nížina
Okresy: Bratislava, Malacky
Východisko - prístup: severná strana hradu Devín, alebo z obce Vysoká pri Morave, NCH je prístupný iba počas nevybreženia rieky Moravy
Zaujímavosti NCH: lužné lesy, riečne terasy rieky Moravy s lokálnymi ostrovmi viatych pieskov i menších dún, mŕtve ramená, aluviálne lúky so zachovalou prirodzenou skladbou trávnych porastov, biotop vodného vtáctva (volavka popolavá, čajka smejivá, bučiak obyčajný), veľkomoravské hradiská.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk