Veľkolepé námestie ( 340 m dlhé, až 240m široké ) rozhodujúcom spôsobom zvišuje dojem z najgrandióznejšieho chrámu kresťanstva. Ovál námstia je odklopený štyrmi polkruhovými kolonádami s 284 dórskymi stĺpmi a 88 piliermi, na ich balustráde stojí 140 kolosálných sôch svätcov. V strede elipsovitého námestia stojí obelisk, zhotovený v Egypte v časoch cisára Caligulu a dopravený do Ríma; obelisk vysoký 25,5 m stál do 1586 v jednom z cirkusov. Po oboch stranách má dva krásne, 14 m vysoké vodomety z r. 1613 a 1675.
Na západe sa k oválnemu námestiu pripája priestranstvo pred chránom s veľkým schodišťom. Na jeho južnej strane je Vatikánska informačná kancelária a poštový úrad.
Južne sa nimi stojí veľká audienčná sieň, ktorú v r. 1964 – 1971 vybudoval P.L. Nervi. Od chrámu sv. Petra naľavo je Arco delle Campane, hlavný vchod pre návštevníkov Vatikánskeho mesta.
Na západnej strane námestia Sv. Petra stojí na mieste starokresťanskej baziliky chrám sv. Petra. Starý kostol dal postaviť na žiadosť pápeža Silvestra I. (314 – 336) cisár Konštantín Veľký na hrobom apoštola Petra a r. 326 bol vysvätený. Bola to päťloďová bazilika so stĺpovou predsieňou, mnohokrát rozširovaná a obstavaná kaplnkami a kláštormi. Pred jej hlavným oltárom prijal Karol Veľký na Vianoce r. 800 rímsku cisdársku korunu z rúk Leva III., po ňom tu boli korunovaní ešte mnohí cisári. Keďže starý kostol bol veľmi zanedbaný, zbúrali ho a r. 1506 za pápeža Júliusa II. Začali výstvbu nového kostola podľa plánov Bramanteho, ktorý navrhol pre nový kostol tvar rovnoramenného gréckeho kríža s centrálnou kopulou.
Sixtína kaplnka: Michalengelovo Stvorenie Adama
Po smrti Bramanteho (1514) vedli stavbu Raffael (1515 – 1520), Antonio da Sangallo (1520 – 1546) a iní majstri, napokon od r. 1547 Michelangelo, ktorý navrhol mohutnú, 132 m vysokú kopulu. Pred Bramanteho a Michelangelovým plánom centrálnej stavby však dostal r. 1605 prednosť pôdorys v tvare latinského kríža, teda loďová stavba, ktorú realizoval Carlo Maderna, takisto ako barokovú fasádu. V dôsledku toho vyvoláva kopulu iba z diaľky dojem, ktorý chcel docieliť Michelangelo. Z loggie nad stredným vchodom stĺpovej fasády udeľuje pápež pri slávnostných príležitostiach (Veľká noc, Vianoce) veľké požehnanie mestu a svetu (urbi et orbi: z okna pápežskej rezidencie požehnanie spravidla v nedeľu na poludnie).
Predsieň svätopeterského chrámu je 71 m dlhá, 13,5 m široká a 20 m vysoká. Bronzové krídlové dvere veľkého hlavného vchodu sú dielom florentského sochára Antonia Filareteho. Vľavo je Brána smrti, dokončená 1964, s bronzovými reliéfmi Giacoma Manzú.