Dvere na pravej strane vytvoril F. Messia 1965.
V strede lodi, kde r. 1962 – 1965 zasadal II. Vatikánsky koncil, vidíme pri štrvtom pilieri vpravo bronzovú sochu sediaceho sv. Petra, ktorý má pravú nohu vyleštenú od bozkov veriacich. Obrovská kopula, ktorá sa klenie nad pápežským oltárom a kryptom s hrobom apoštola, má priemer 42 m a vnútornú výšku 123,4 m; štyri piliere majú obvod 71 m.
Vatikénské koncily (cirkevné koncily)
Kanonických predpisov sú koncily provincionálne, plenárne a všeobecné ekumenické. Provincionálne sú stretnutím biskupov sufragánov a iných vysokých cirkevných hodnostárov cirkevnej provincie, zvolá a vedie ich arcibiskup; plenárný koncil je spoločné rokovanie predstaviteľov viacerých provincií – prakticky provincií na území určitého štátu; všeobecný ekumenický koncil katolíckej cirkvi, nazývaný aj synoda, je celocirkevný zjazd biskupov, ktorý zvoláva , vedie a jeho uznesenia schvaľuje pápež.
V katolíckej cirkvi bolo doteraz 21 všeobecných cirkevných koncilov, dva posledné pod názvom I. II. vatikánsky koncil. Najprv to boli zhromaždenia, na ktorým boli zastúpené všetky kresťanské cirkevné obce. Po vytvorení patriarchátov sa na koncile vyžadovala účasť všetkých patriarchov alebo ich zástupcov s poverovacími listinami, na ktorých bolo stanovisko patriarchu k otázkam prerokúvaným na sneme. Právo účasti s hlasom rozhodujúcim mali biskupi alebo v prípade ich neúčasti zástupcovia (legáti). S hlasom poradným bola pripustená určitá časť kňazov a diakonov.
Na prvých cirkevných konciloch význanmú úlohu mali rímski panovníci, ktorí zvolávali koncily; pod ich predsedníctvom sa konala aj časť zasadnutí. Na konciloch sa diskutovalo o teologicko-dogmatických, cirkevno-politických, organizačných a disciplinárnych otázkach; významné miesto v ich činnosti zaujímal boj proti herézam (kacírstvu). Uznesenia cirkevného koncilu na základe špecifického rozhodnutia panovníka nadobúdali moc zákonov.
Pravoslávné cirkvi uznávali sedem prvých koncilov, ktoré sa uskutočnili do veľkého východného cirkevného rozkolu.