Pôvodní majitelia dali v parku vysadiť množstvo domácich a exotických stromov, ktoré tvoria v súčasnosti základ vysokokmenného porastu. V parku prevládajú javor mliečny (Acer platanoides) javor horský (Acer pseudoplatanus), lipa malolistá (Tilia cordata), jelša lepkavá (Alnus glutinosa), ktoré dopľňajú druhy ako jedľa biela (Abies alba), borovica lesná (Pinus silvestris), borovica čierna (Pinus nigra) a ďalšie. Nižšie poschodie je tvorené prevažne tisom európským (Taxus baccata) a stredomorským buxusom vždyzeleným (Buxus sempe rvirens). Nápadná svojimi kvetmi je východoázijská magnólia (Magnolia sp.). Bohatý rastlinný pokryv vytvára vhodné prostredie pre množstvo vtáčich druhov ako sú napr. sova lesná (Strix aluco), žlna zelená (Picus viridis), ďateľ hnedkavý (Dendrocopos syriacus) alebo veľmi hojný drozd čierny (Turdus merula). Zámok hrady a zámky Slovenska Kejdové hospodárstvo
Zastavané priestory sa pôvodne využívali ako kravíny. Chovaný hovädzí dobytok vypásal okolité lúky, ktoré boli spätne prihnojované vyprodukovaným maštalným hnojom. Súčasťou kejdového hospodárstva bol i rybník, ktorý zachytával vodu z roztopeného snehu a početných prameňov z okolitých svahov. Rybník slúžil k chovu rýb, ktoré boli z času na čas vylovované. Túto úlohu si ponechal i dodnes, miesto priemyselného rybolovu slúži hlavne športovým rybárom. Trávnaté lúky boli domovom mnohých druhov živočíchov, z ktorých väčšina sa tu vyskytuje dodnes: zajac poľný (Lepus europaeus), jarabica poľná (Perdix perdix) alebo škovránok poľný (Alauda arvensis). Priamo pred očami odtiaľto vymizol niekedy hojný a v súčasnosti na Slovensku ohrozený sysel pasienkový (Citellus citellus). Rybník je hniezdiskom viacerých druhov vtákov: kačica divá (Anas platyrhynchos), lyska čierna (Fulica atra), trsteniarik škriekavý (Acrocephalus arundinaceus). Je miestom rozmnožovania ropuchy obyčajnej (Bufo bufo), ktoré sem tiahnu v apríli z okruhu 3-5 km. V období párenia sú najzranitelnejšie, hlavne pri prechode cestných komunikácii by si žiadali zvýšenú toleranciu vodičov a ostatných návštevníkov. Vinohrady
Vinohrady sú najcharakterickejším prvkom poľnohospodársky využívanej pôdy južnej časti Malých Kerpát. Tradícia vinohradov započala v 16. storočí odkedy sa datujú prvé záznamy o pestovaní hrozna. Od svojich začiatkov po súčasnosť prešlo pestovanie vinnej révy dlhodobým vývojom, majúc výrazný vplyv na ekosystémy Premena pôvodných nízkych vinohradov na súčasne veľkoplošné plantáže s drôteným vedením, realizovaná v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch znamenala najdrastickejší zásah od čias vyrubovania pôvodných dubových lesov.