Takto sa vytvorili v jaskyniach vysoké dómy a priepasti.
Na vytváraní jaskynných priestorov sa zúčastňujú teda tri rozdielne činitele: chemická činnosť vody (korózia), mechanická činnosť tečúcej vody (erózia) a oddrobovanie spojené s rútením vápencových blokov (inkázia). A podľa toho, ktorý z týchto činiteľov prevláda, nadobúda jaskyňa charakteristický tvar buď puklinovej, riečnej alebo rútivej jaskyne. Jaskynná výzdoba, jaskynné útvary
Hlavným tvorcom jaskynnej výzdoby je zasa dažďová voda. Pri presakovaní krasovým terénom vodné kvapky nasýtené uhličitanom vápenatým sa dostanú až na povalu jaskynnej dutiny. Tu sa voda z kvapky vyparí a v nej rozpustený vápenec vykryštalizuje vo forme malého zárodku budúceho kvapľa. Stále opakujúcim sa pochodom vyrastie na povale tenký kvapľový cencúľ, rovnako hrubý, s kanálikom v strede, nazývaný brko. Prirastaním hmoty na povrch cencúľ brko hrubne a zmení sa na silnejší visiak (stalaktit). Časť vodnej kvapky padne aj na dno jaskynnej dutiny, kde podobným spôsobom narastie kvapeľ odspodu, nazývaný stojak (stalagmit). Na rozdiel od stalaktitu je však masívnejší, vrchol ma zaoblený a nemá dutý kanálik v strede. Oba druhy kvapľov- stalaktit i stalagmit rastú oproti sebe tak, ž po čase sa spoja a vytvoria kvapľový stĺp (stalagnát).


Stalaktity a stalagmity
Keď kvapky krasovej vody stekajú po naklonenej jaskynnej stene, vyzrážaný vápenec tu vytvára veľkolepé kvapľové vodopády, ktoré na previsnutých častiach sa menia v záclonovité závesy a drapérie.
Okrem bežných kvapľových útvarov niektoré jaskyne vznikajú zvláštnymi formami vyzrážaného vápenca. Medzi jaskynnými raritami najzaujímavajšie sú jaskynné perly, jazierkové lekná, guľovité a inovaťové stalaktity, sintrové štíty a bubny.
Jaskynné perly majú tvar guľôčky veľkosti hrachu. Vytvárajú sa v plytkých jamkových jazierkach hĺbky 1-2 cm. Stred guľôčky tvorí maličké cudzorodé jadierko, obyčajné zrniečko piesku, alebo hliny, okolo ktorého sa vyzráža vápenec z krasovej vody. Dopadajúce kvapky z veľkej výšky rozvíria hladinu jazierka a tým aj jadierko. Gúľavý pohyb jadierka umožňuje narastanie jadierka na všetky jeho strany, čím dostáva tvar pravidelnej guľôčky. Jazierkové lekná sa v najtypickejšej forme vyskytujú ako platničky na hladine jazierok. Guľovité stalaktity vznikajú oveľa pomalšie ako sklovité brká, a to z vodnej kvapky, ktorá sa udrží dlhšie na povale jaskyne. Vyparovaním sa vody na povrchu kvapky sa vyzráža vápenec a pokryje ju jemnou vápencovou blankou. Pórmi blankami presakuje voda z kvapky na povrch, kde usadzovaním sa vápenca blanka hrubne.