Týmto opakujúcim sa pochodom vyrastú guľovité stalaktity tvaru cibuľky alebo reďkovky v priemere až 10 cm.
Výrastkové stalaktity sa vytvárajú z obyčajných stalaktitov tým, že sa spodok dutého kanálika zapchá krištálikmi vyzrážaného vápenca. Voda stekajúca stredom brka alebo stalaktitu vyrazí potom pod tlakom pórmi alebo slabšími miestami na povrch brka. Postupným narastaním vápenca na boku brka (stalaktitu) vytvorí sa výrastok vo všetkých možných smeroch, ba ja proti smeru zemskej príťažlivosti. Inovaťove stalaktity sa vytvárajú podobne ako výrastkové,len puklina v strede brka predurčuje vzrast tenkých vlákien na jednej strane. Kvapľové štíty a bubny sa vytvárajú na povale, alebo na previsnutých stenách jaskyne. Majú tvar kruhovitej platne alebo taniera s koncentrickou štruktúrou, ktorá sa skláňa šikmo dolu. Platne sú prichytené na vápencovej stene len malou plochou obruby. Vytvárajú sa obyčajne na puklinách vápenca, ktorými priteká dažďová voda nasýtená uhličitanom vápenatým. Vyzrážaním sa vápenca na okraji pukliny vzniká zárodok platne, ktorá dorastá len po vonkajšom okraji. Opakujúcim pochodom postupne vznikne kruhovitá, pomerne tenká platňa podoby ochranného štítu stredovekých rytierov. Keď po obvode tanierovitého štítu narastú stalaktity a medzi sebou zrastú, vznikajú kvapľové bubny, ktoré pri poklepe vydajú zvuk skutočného bubna. Kaskádovité jazierka predstavujú kvapľové misy, zoradene terasovite pod sebou.

Rast kvapľov
Rast kvapľov je veľmi rozdielny a závisí od viacerých činiteľov: od jaskynnej teploty a prievanov, od množstva a pravidelnosti presakujúcej vody a od množstva vápenca v nej rozpusteného. Vyššia jaskynná teplota a silné prievany urýchľujú výpar krasovej vody a tým aj rast kvapľov. Ich rýchlejší rast podporuje aj rovnomerný, nie veľmi silný prítok vody s väčším množstvom rozpusteného vápenca.
Vyzrážaný čistý vápenec tvorí kvaple čisto bielej farby. Šedomodrý triasový vápenec obsahuje veľa kovových zlúčenín, najmä železa a mangánu. Zlúčeniny železa (kysličník a hydroxid železitý) sfarbujú kvaple do žlta, ružova až červena, kým sfarbenie do siva, tmavozelena až čierna spôsobujú zlúčeniny mangánu.

Krasové oblasti
Najväčšie krasové oblasti s významnejšími jaskyňami na Slovensku sa nachádzajú v Malých Karpatoch, vo Veľkej Fatre, v Belanských Tatrách, v Nízkych Tatrách, v Slovenskom raji a v Slovenskom krase.

Kras Malých Karpát zahrňuje 5 krasových oblastí. V Borinskom krase (triasové vápence- 36 km) poznáme zatiaľ 4 jaskyne, z ktorých najväčšia je Zbojnícka jaskyňa. Plavecký kras (tmavé a stredné vápence stredného triasu- 35 km) je známi 6 jskyňami, z ktorých jaskyne Dzeravá skala a Tmavá skala sú významné paleontologické a archeologické lokality.