Východné Slovensko

Povrch oblasti tvoria Východné Karpaty, ktoré pozvoľna prechádzajú doVýchodoslovenskej nížiny. Západné Karpaty zasahujú do Východnej oblasti časťou Slovenského rudohoria, Východnými Tatrami, Nízkymi Tatrami, Levočskými vrchmi, Spišskou Magurou, Pieninami, Slanskými vrchmi, Čergovom a Zemplínskymi vrchmi. Košická kotlina je po Východoslovenskej nížine druhá najrozsiahlejšia nížinatá časť Východnej oblasti
Tunajšie podnebie sa vyznačuje najväčšími rozdielmi medzi teplotami v zime a v lete. Flyšové pohoria oblasti nemajú dostatok vody. Spadne tam síce dosť zrážok, tie však nevsiaknu do pôdy, ale rýchlo odtečú do Východoslovenskej nížiny a Košickej kotliny. V týchto zníženinách, najmä na sútokoch riek, vznikajú časté povodne.
V súčasnosti najrýchlejšie pribúda na Slovensku obyvateľstvo vo Východnej oblasti. Vysoký prirodzený prírastok má predovšetkým obyvateľstvo rómskeho pôvodu. V minulosti sa odtiaľto vysťahovalo mnoho obyvatešov do zahraničia. Ich potomkovia žijú v USA, Austrálii, a iných štátoch sveta.

KOŠICKÁ KOTLINA
Košická kotlina je zníženina medzi Slovenským rudohorím a Slanskými vrchmi. Osou kotliny je Torysa, ktorá sa južne od Košíc vlieva do Hornádu. Juhozápadná časť kotliny patrí do povodia Bodvy (prítok Ida). Košická kotlina sa nachádza v teplej podnebnej oblsti. Pokrývajú ju väčšinou hnedozeme. Na nivách riek sú fluvizeme. Na týchto úrodných pôdach sa darí najmä pšenici a jačmeňu. Rozvinuté je prímestské poľnohospodárstvo, najmä pestovanie rýchlenej zeleniny a ovocia pre Košice a Prešov. Živočíšna výroba sa zameriava na chov hovädzieho dobytka na mlieko, ošípaných na mäso a hydiny. Poľnohospodárskou výrobou sa zaoberajú obyvatelia mnohých menších sídel kotliny. Príroda poskytla obyvateľom kraja na jeho severe dôležitý nerast – soľ pri Prešove. Zostala tam ako pozostatok dávneho mora. V súčasnosti sa získava odparovaním z roztoku v Solivare (časť Prešova). Magnezit sa ťaží na severozápad od Košíc. Využíva sa na výrobu žiaruvzdorných tehál do priemyselných pecí. V minulosti Košickou kotlinou viedla obchodná cesta, ktorá spájala krajiny pri Čiernom mori s územím pri Baltskom mori. Cestou popri rieke Toryse kupci vozili rozmanitý tovar (kože, med, meď, soľ).
Na tejto ceste v severnej časti kotliny vzniklo sídlo Prešov (mestská pamiatková rezervácia). Výhodná poloha poskytovala podmienky pre rozvoj obchodu a remesiel. Prešov sa stal centrom oblasti nazývanej Šariš.

Po 2.svetovej vojne v ňom vznikli nové strojárske závody na výrobu ložísk, zariadení priemyselnej automatizácie, elekromotorov, odevné závody na výrobu pánskych odevov a závod Solivary.
Nachádzajú sa v ňom viaceré fakulty Prešovskej univerzity, divadlo a inštitúcie rusínskej a ukrajinskej nárosdnostnej menšiny, je tam aj sídlo gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi na Slovensku.
V zázemí Prešova sú mestá, ktoré už neležia v Košickej kotline, a to Sabinov, Veľký Šariš, Lipany. V Sabinove nachádzajú obyvatelia pracovné príležitosti v potravinárstve a spracovaní dreva. Veľký Šariš má známy pivovar. Odevné závody v Lipanoch zamestnávajú najmä ženy. V doline Torysy sa nachádza aj obec Šarišské Michaľany kde sa vyrábajú liečivá (Imuna).
Juhozápadná časť kotliny susedí s najvýznamnejšou krasovou oblasťou Slovenska, so Slovenským krasom. Táto časť kotliny patrí do povodia rieky Bodva. Nachádza sa tam Jasovská jaskyňa, ktorá je najstaršou sprístupnenou jaskyňou na Slovensku. Vápenec zo Slovenského krasu sa využíva pri výrobe cementu vo veľkej cementárni v Turni nad Bodvou. V Medzeve sa nadviazalo na starú hámornícku (spracovanie kovov) tradíciu a vyrábajú sa tam nástroje pre domácnosť. Moldava nad Bodvou sa v minulosti preslávila aj obchodovaním s vínom.

ROŽŇAVSKÁ KOTLINA
Rožňavská kotlina je v strede vápencových pohorí Slovenského krasu a Slovenského rudohoria.
Rožňava je mesto s dlhodobými baníckymi tradíciami. Aj v okolí Rožňavy sa ťaží vápenec a nachádzajú sa ložiská minerálov s obsahom medi, sriebra, železnej rudy aj iných minerálov v menších množstvách (známa baňa Rožňava – Mária). Niekdajšie slávne baníctvo zaniklo. Najvýznamnejšie podniky mesta v súčasnosti sú potravinárske závody. Mnoho žien je zamestnaných v textilnom závode.
Rožňava má pekné historické námestie. Pri ceste z mesta do Košíc sa prechádza okolo zámku v Krásnej Hôrke. Známy je aj kaštiel v Betliari na sever od Rožňavy. Rožňava má silné väzby na najvýznamnejšie mesto Východnej oblasti, na Košice (suroviny, dochádzka do zamestnania).
Na rozhraní Juhoslovenskej kotliny, Rožňavskej kotliny a Slovenského krasu leží Gemerská Hôrka. Vypúšťanie odpadov z miestneho závodu na výrobu celulózy spôsobilo, že život v rieke Slaná zanikol. Roku 1992 výrobu celulózy zastavili, museli sa odstrániť škody. V sídle je už ekologicky vyhovujúca papierenská výroba.

KOŠICE
Prví osadníci, ktorí sa usadili na mieste dnešných Košíc, si vybrali príjemné miesto v doline Hornádu na jeho pravom brehu. Mesto sa rozprestiera v Košickej kotline obkolesenej pohoriami na križovatke obchodných ciest.
V každom historickom období zanechali mestu jeho obyvatelia mnoho stavebných pamiatok. Základom pôdorysu stredovekého mesta bola rozšírena ulica v tvare vretena. Aj keď Košice nemajú svoj hrad, majú skvost stavebného umenia – Dóm sv. Alžbety. Považuje sa za najdokonolejšiu gotickú chrámovú stavbu vo východnej časti strednej Európy.

Pozdĺž námestia stoja domy niekdajších bohatých mešťanov. Košice sa v minulosti počas protitureckých vojen a rôznych povstaní premenili na dôležitú mestskú pevnosť. Razili sa tam začas aj mince a hlavným zdrojom bohatstva bol obchod. V Košiciach boli viaceré cechy, napr. na výrobu zvonov, klobúkov a liehovín. Patrili k najbohatším a najväčším mestám Uhorska. Význam mesta narástol po vybudovaní železníc do Bohumína (Morava a Sliezsko), Miškolca, Nowého Saczu a na Ukrajinu.
Historická časť mesta (mestská pamiatková rezervácia) sa nachádza na pravom brehu Hornádu. V ostatných rokoch sa však mesto rozrástlo aj na ľavom brehu. Medzi riekami Hornád a Torysa (tá preteká zázemím mesta) vyrástli košické sídla. Žiaľ ani toto mesto sa nevyhlo panelovej zástavbe.
Počet obyvateľov mesta narastal najrýchlejšie v druhej polovici 20.storočia. V súčasnosti tam žije takmer štvrť milióna obyvateľov.
Košice sú viacnárodnostné mesto. Okrem Slovákov tam žijú aj obyvatelia maďarskej a rómskej národnosti. Roku 1938 Košice pripojili k Maďarsku. Roku 1945 sa stali opäť súčasťou Slovenska. Dočasne boli sídlom prezidenta aj vlády oslobodzovanej Českoslovesnkej republiky. Po roku 1945 nastáva najrýchlejší rozvoj priemyselnej výroby v Košiciach. Z pôvodných menších priemyselných závodov sa postupne vybudovali veľké podniky. Najväčšie závody v Košiciach sú hutnícky kombinát U.S. Steel a Východoslovenské železiarne (VSŽ). O ich umiestnení rozhodla poloha na železnici pri hraniciach s Ukrajinou, odkiaľ sa dováža železná ruda a neďaleko Slovenského rudohoria (odkiaľ sa podiel dovážaných surovín prechodne znížil). Uhlie sa priváža po železnici z Ostravy. Vápenec na zhutňovanie rudy sa ťaží v Slovenskom krase. Dostatok úžitkovej vody sa zabezpečuje z Ružínskej vodnej nádrže. Huty vyrábajú oceľ, z ktorej sa valcujú rozličné druhy plechov, napr. na karosérie. Spracovaním koksárenských plynov sa umožňuje výroba dusíkatých hnojív a získavajú sa suroviny na výrobu plastov a stavebnín. V meste sa ďalej vyrábajú stroje, elektrotechnické zariadenia, odevy, pivo, mliečne výrobky a iné potraviny.
Mesto je dôležitá železničná a cestná križovatka. Hlavné cestné spojenia smerujú do Prešova, Rožňavy, Užhorodu, Miškolca. Košice majú druhé najväčšie a najfrekventovanejšie letisko na Slovensku.
Sú aj najvýznamnejším kultúrnym a vedeckým centrom Východnej oblasti. Nachádza sa tam univerzita P.J.Šafárika, Technická univerzita, Univerzita veterinárneho lekárstva, mnoho výskumných ústavov, ale aj botanická a zoologická záhrada.

V Košiciach pôsobia viaceré divadelné scény – slovenské, maďarská a rómska. Okrem nich sú tu rozhlasové a televízne štúdia. V Košiciach sídli Ústavný súd Slovenskej republiky.

VÝCHODOSLOVENSKÁ NÍŽINA
Východoslovenská nížina sa člení na Východoslovenskú pahorkatinu a na Východoslovenskú rovinu. Pahorkatina sa tiahne k podhoriu Karpát. Východoslovenská rovina vznikla spojením riečnych nív. Nachádza sa tam najnižšie položený bod našej vlasti pri rieke Bodrog na štátnej hranici s Maďarskom. Pre Východoslovenskú nížinu je typická vejárovitá riečna sieť. Rieky (Latorica, Laborec, Ondava a ich prítoky), ktoré sa zlievajú v tesnom slede jedna za druhou, ohrozujú svoje okolie povodňami počas topenia sa snehu a dlhodobých dažďov. Nebezpečenstvo povodní umocňuje geologická stavba územia v karpatskej oblasti. Flyš je málo priepustný a voda po Ňom rýchlo steká do nížiny. Na dolných tokoch riek vznikli podmáčené, zamokrené územia (Bodrog). Teplé podnebie a úrodné pôdy sa sprašiach pahorkatiny (černozem, hnedozem) a nivných usadeninách (fluvizeme) poskytujú dobré predpoklady pre poľnohospodárstvo. Hlavné plodiny na nížine sú pšenica, jačmeň a kukurica. V južnej časti Zemplínskych vrcov zasahuje z Maďarska na naše územie tokajská vinihradnícka oblasť. Poľnohospodárstvu napomohli vodohospodárske úpravy v krajine (regulácia riek, odvodňovanie, stavby priehrad). Najväčší zásah do krajiny spôsobilo vybudovanie priehrady, ýchodoslovenskekého mora – Zemplínskej šíravy. Úprava vodných tokov priepela aj k zníženiu nebezpečenstva povodní.
Väčšinu povodných lužných lesov na nížine vyrúbali, zostali iba ich zvyšky pri brehoch Laborca, Latorice, Uhu a Bodrogu. Východoslovenská nížina nie je bohatá na minerály, ktoré by boli vhodné na ťažbu. Nachádzajú sa tam iba ložiská soli pri Zbodzi a menšie ložiská zemného plynu.
Najväčšie mesto Východoslovenskej nížiny sú Michalovce. V potravinárskych podnikoch mesta sa spracúvajú poľnohospodárske produkty nížiny (mlieko, hydina). V Michalovciach sa vyrábajú elektromotory. V okolí mesta sú aj ložiská stavebných hornín, ktoré využíva miestny stavebný priemsel. Severne od Michaloviec sa pri Laborci nachádza Strážske. V meste je v prevádzke veľký chemický kombinát (Chemko). Elektrickú energiu pre celú nížinu zabezpečuje tepelná elektráreň vo Vojanoch. Závody v Strážskom a Vojanoch najviach znečisťujú životné prostredie Východoslovenkej nížiny. Prejavuje sa to v zhoršenom stave rastlinstva v okolí týchto sídel.

Vo Vranove nad Topľou, ktorý leťí na hraniciach Východoslovenskej nížiny a Karpát, sa spracúva drevo listnatých stromov z okolitých hôr v závode Bukóza. Vyrábajú sa tam drevárske výrobky, nábytok, buničina aj pásové píly.
Najvýznamnejšie podniky ďaľších miest Východoslovenskej nížiny (Sobrance, Sečovce, Veľké Kapušany, Trebišov, Kráľovský Chlmec) sú potravinárske závody. Najväčšie z nich majú tradície v Trebišove, kde je aj strojársky závod.
Východoslovenská nížina je brána Slovenska do Ukrajiny. Cez ňu vedú naše cestné a železničné spojenia do tohto štátu. Kedysy tichá hraničná obec Vyšné Nemecké sa v súčasnosti stala priam obliehanou. Veľké množstvo automobilov prechádza a mnohoktrát aj veľa hodín čaká v obci na prechod do Ukrajiny. Čierna nad Tisou je hraničné mesto pre železničnú dopravu. Cez Východoslovenskú nížinu vedie aj ropovod a plynovod z Ruska. Potrubie prechádza Ukrajinou na naše územie.
Najvýznamnejšia rekreačná oblasť Východoslovenskej nížiny je Zemplínska šírava. Spomedzi väčších vodných nádrží na Slovensku, ktoré majú dobre vybudované rekreačné zariadenia, má najpríjemnejšie podnebie.

HORNÁDSKA A POPRADSKÁ KOTLINA
Sú vysoko položené kotliny s mierne teplým až chladným podnebím a menej úrodnými pôdami. Na dne kotlín sa zachovali len zvyšky lesov. Veľkú časť kotlín zaberajú lúky a pasienky. Na ornej pôde sa pestujú menej náročné plodiny, najmä zemiaky, jačmeň, ovos a krmoviny. Z technických plodín sa pestuje ľan, ktorý sa spracúva v Kežmarku. Rozšírený je chov hovädzieho dobytka a oviec.
Historicky boli kotliny jadrovým územím Spiša. Ich administratívnym a kultúrnym strediskom bola v minulosti Levoča ležiaca v Hornádskej kotline. Svedkom toho je hradbami obkľúčené stredoveké mestské jadro (mestská pamiatková rezervácia). V gotickom kostole na námestí sa nachádza svetoznáma kultúrna pamiatka, drevený oltár vyrezávaný Majstrom Pavlom. Funkciu vedúceho mesta Hornádskej kotliny prevzala po vybudovaní železnice Spišská Nová Ves. V meste je drevárska, nábytkárska a potravinárska výroba. Roku 2003 sa má dokončiť Spišský priemyselný park zameraný na drevársku výrobu.
Pri vyústení Hornádu z kotliny leží steré priemyselné mesto Krompachy. Známe sa stalo hutníctvom medi. Ložiská medenej rudy sa nachádzajú v Gelnici, Rudňanoch (tam je aj železná ruda) a Smolníku. Ich ťažba nie je výnosná.
Staré osídlenie, na ktorom sa zúčastnili stredoveký kolonisti z Nemecka, zanechalo na území veľa pamiatok. Okrem slávnych spišských miest je to predovšetkým dominanta Spiša, zrúcanina Spišského hradu, rozlohou najväčšieho v strednej Európe.

Pod ním leží Spišské Podhradie s mestskou pamiatkovou rezerváciou a Spišská Kapitula, ktorá bola od dávnych čias sídlom spišského biskupstva. Spišský hrad a pamiatky okolia zapísali do prestížneho Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva. Spišská Sobota je mestská pamiatková rezervácia.
Podtatranskú kotlinu rozdeľuje Štrbské pleso na dve časti : Liptovskú a Popradskú kotlinu.
Popradskú kotlinu možno považovať za naše najsteršie osídlené územie. Svedčí o tom travertínový odliatok lebky neandertálskeho človeka zo staršej doby kamennej, ktorý sa našiel pri Gánovciach.
Pôvodné stredisko Popradskej kotliny bol Kežmarok. Má stredoveké jadro s obnoveným zámkom (mestská pamiatková rezervácia). Tradičné priemyselné odvetvie mesta je textilná výroba. V neďalekej Spišskej Belej je továreň na spracovanie tabaku.
Súčasné stredisko Poradskej kotliny je Poprad. Železničný uzol, križovatka ciest a letisko prispeli k tomu, že sa mesto stalo hlavným východiskom do Tatier. Poprad je dôležité priemyselné centrum.
Nachádza sa v ňom strojárska výroba (opravovne a výroba železničných vagónov), potravinárstvo (pivovar), a v pričlenených Matejovciach výroba automatických práčok (Whirlpool).
Západne od Popradu sa nachádza priemyselné mesto Svit, ktoré založil podnikateľ Baťa. Sústredená je tam chemická výroba (Chemosvit) a textilná výroba. Z obce Štrba na rozhraní Popradskej a Liptovskej kotliny sa turisti môžu ozubnicovou lanovkou dopraviť na Štrbské Pleso.

KARPATY VÝCHODNEJ OBLASTI
Karpaty vo Východnej oblasti sú riekami rozčlenené na sústavu horských chrbtov a dolín. Cez hrebeň Nízkych Beskýd vedie niekoľko priesmykov. Z nich je najznámejší a najnižšie položený Dukliansky priesmyk, dejisko ťažkých bojov počas 2.svetovej vojny. Vrchoviny Karpát vo Východnej oblasti majú prevažne mierne teplé a v najvyšších častiach chladné podnebie. Väčšinou sú porastené lesmi. Prevažujú bukové lesy, v ktorých sa ojedinele vyskytujú jedle. Bukovým lesom sa dobre darí na kambizemiach. V nižších polohách sú lúky, pasienky aj dubové porasty.
Vodu, ktorej je v krajine nedostatok, zachytávajú vodné nádrže Domaša a Starina. Výskyt minerálnych vôd sa viaže na hlboké zlomy v zemskej kôre (vznikli pri nich kúpele, napr. Bardejovské Kúpele, Vyšné Ružbachy).
Osídľovanie územia prebiehalo v niekoľkých vlnách. Postupne dochádzalo k ovplyvňovaniu kultúry pôvodného slovenského obyvateľstva kultúrou Nemcov, Rusínov, Poliakov. V súčasnosti tam možno obdivovať pamiatky ľudovej architektúry a kultúry (drevené kostolíky, farebnosť krojov), ktoré sú dobre zachované.

Pre turistov sú najpríťažlivejšie, a preto aj najnavštevovanejšie Pieniny. Na území Pienín na poľskej aj slovenskej strane založili Pieninský národný park. Po prúde Dunajca sa jeho prielomom plavia plte s nadšenými a niekedy aj mokrými turistami. Pieniny majú pestré a zaujímavé rastlinstvo.
Ku Karpatom Východnej oblasti sa zaraďujú : Vihorlatské, Slanské a Zemplínske vrchy. Rozlohou najväčšie sú andezitové Slanské vrchy.
Svojou výnimočnosťou vynikajú naše veľhory – Tatry. Ľadovce v nich vymodelovali široké doliny, ostré štíty a podmienili vznik plies a vodopádov. Nakopením prírodných krás sa stali najvýznamnejšou oblasťou cestovného ruchu Slovenska. Na južnom úpätí pohoria vznikli viaceré rekreačné osady s hotelmi, chatami a liečebnými ústavmi. Tieto tatranské osady od Tatranskej Kotliny po Podbanské sa administratívne spojili, majú štatút mesta s názvom Vysoké Tatry. Dopravne ich spája elektrická dráha a Cesta slobody. Medzi najväčšie strediská patria Štrbské Pleso s areálom zimných športov, Starý Smokovec a Tatranská Lomnica. Na východnej strane Tatier plní funkciu strediska zimných športov rázovitá obec Ždiar. Vzácne rastliny, živočíchy a celú prírodu Tatier treba chrániť. Preto na území Tatier vznikol Tatranský národný park, prvý na Slovensku. V susedstve Nízkych Tatier sa nacháda Slovenský raj. Jedinečné rokliny (Piecky, Suchá Belá), vodopády, vyhliadkové kopce (Tomášovský výhľad) a jaskyne (Dobšinská ľadová jaskyňa) prispeli k vyhláseniu pohoria za národný park.
Pôvodné sopečné tvary sa v Slanských vrchoch nezachovali. Zlato a striebro sa vyskytuje v malom množstve v okolí Zlatej Bane. Ťažba tam však rýchlo zanikla. Oveľa známejšia bola ťažba opálu. Vihorlatské vrchy tvoria, rovnako ako Slanské vrchy, andezity. Nachádza sa v nich jazierko Morské oko. Vzniklo pri prehradení potoka zosuvom pôdy a skál do doliny.
Najvýznamnejšie hospodárske stredisko Nízkych Beskýd je mesto Bardejov. Vyrástlo z malej slovenskej pohraničnej osady na brehoch rieky Tople. Bardejov sa pýši najzachovanejšími mestskými hradbami na Slovensku. Starú slávu Bardejova hlása námestie s gotickým kostolom a radnica (mestská pamiatková rezervácia). Pre jedinečnosť kultúrnohistorických pamiatok ho zaradili do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva. Najrozšírenejšie remeslo tam bolo pláteníctvo, pretože sa v okolí dopestovalo dosť ľanu. V súčasnosti je Bardejov strediskom výrobi obuvi a strojástva.

Od Bardejova sú len 6 km vzdialené Bardejovské Kúpele (liečia sa v nich najmä choroby tráviacej sústavy).
Vo východnej časti Nízkych Beskýd obyvatelia vidieckych sídel pestujú zemiaky, raž, ľan a chovajú dobytok. V mestách Svidník, Stropkov, Snina a Medzilaborce sa po 2.svetovej vojne vybudovali priemyselné závody. V Stropkove je elektrotechnická výroba, v Snine strojárne (Vihorlat). Vo Svidníku je jediné múzeum rusínsko-ukrajinskej kultúry u nás a potravinárske strojárne. V Medzilaborciach je strojárska a sklárska výroba. Založili tam Múzeum moderného umenia rodiny Warholovcov. Mesto Humenné pod Vihorlatskými vrchmi je strediskom severného Zemplína. Je tam závod na výrobu umelých vláken (Chemlon). V podhorí Ľubovnianskej vrchoviny pod Ľubiovnianskym hradom sa nachádza mesto Stará Ľubovňa. Miestna skrutkáreň je najväčší slovenský výrobca skrutiek. Podolínec je mestská pamiatková rezervácia. Príroda Karpát Východnej oblasti je najmenej pozmenaná činnosťou človeka. Výnimkou sú oblasti okolo novovybudovaných priemyselných podnikov, najmä chemických závodov.

Linky:

http://www.kosice.sk - www.kosice.sk