Španielsko

Španielsko zaberá asi 5/6 Pyrenejského polostrova. Centrálnu časť krajiny vypĺňa suchá náhorná plošina - Mezeta, dosahujúca výšku 600-800 m. Horské reťaze Kastílskeho predelového pohoria, ktoré čnejú do výšky nad 2000 m ju delia na dve časti. Medzi Mezetu a ju obklopujúce pohoria (Kantábrijské vrchy, Pyreneje, Betické vrchy) sa vkliňujú nížiny a panvy (Andalúzska panva a panva rieky Ebro). Najvyšším bodom polostrova je štít Mulhacén (3478 m), nachádzajúci sa v pohorí Sierra Nevada. Okrem Kanárskych ostrovov patria k Španielsku aj Baleáry. V období veľkých zemepisných objavov patrila Španielsku obrovská koloniálna ríša, avšak obrovské príjmy a výhody plynúce z kolónií nedokázalo dobre využiť. Z nerastných surovín sa v Španielsku vo väčšom množstve ťažia rudy farebných kovov, uránová ruda, železná ruda a ortuť.Výroba elektrickej energie je postavená na báze domáceho čierneho uhlia, ale významný podiel majú aj atómové a vodné elektrárne. Najviac sa rozvinul sparcovateľský priemysel domácich nerastných surovín (hutníctvo železa, ťažké strojárenstvo, chemický priemysel). Čoraz väčší význam v hospodárstve krajiny získavajú aj odvetvia, náročné na množstvo pracovnej sily (textilný priemysel, výroba automobilov, elektronický priemysel a farmaceutický priemysel). Španielsko má výraznú mieru nezamestnanosti, zaznamenáva sa veľká migrácia pracovných síl najmä do Francúzska a Nemecka. Nemalý význam v hospodárstve krajiny má aj poľnohospodárska výroba. Jej rozvoj však na mnohých miestach brzdia veľkostatky, nedostatok poľnohospodárskej mechanizácie a chýbajúce závlahy. Na nezavlažovaných plochách (campo secanón) sa extenzívne pestuje pšenica, jačmeň a strukoviny. Na zavlažovaných poliach (campo regadio) prebieha intenzívne pestovanie cytrusových plodov, obilia, viniča, olív a zeleniny. Španielsko je významným vývozcom olív a vína. Chov hospodárskych zvierat je na nízkej úrovni (ovce, ošípané, býky). Významný je rybolov. Dôležitým zdrojom príjmov štátneho rozpočtu je cestovný ruch. Španielkso priťahuje návštevníkov nízkymi cenami, krásnymi prírodnými scenériami, zaujímavými mestami a krásnym stredomorským pobrežím. Ročne navštívi Španielsko až 62 miliónov turistov. ŠPANIELSKO
ŠPANIELSKE KRÁĽOVSTVO
ŠTÁTNE ZRIADENIE: konštitučná monarchia
ADMINISTRATÍVNE USPORIADANIE: 17 AUTONÓMNYCH OKRESOV (COMUNINADES AUTÓNOMAS), 50 PROVINCIÍ (PROVINCIA), 2 ZÁVISLÉ ÚZEMIA V SEVERNEJ AFRIKE: CEUTA A MELILLA
ROZLOHA: 504 782 km štvorc.

POČET OBYVATEĽOV: 39 600 000 (1999)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 78 obyvateľov/km štvorc. HLAVNÉ MESTO: Madrid 2 910 900 obyvateľov, s aglomeráciami 5 000 000 obyvateľov
Iné významnejšie sídla: Barcelona 1 626 000 obyv., Valencia 753 000 obyv., Sevilla 659 000 obyv. Najvyšší bod: Pico de Teide, 3718 m, Kanárske ostrovy
Najvýznamnejšie rieky: Tajo, Ebro, Duero, Guadalquivir, Guadiana
ÚRADNÝ JAZYK: španielčina
MENA: Euro
ŠTÁTNY SVIATOK: 12. október ( Deň, kedy objavil Kolumbus Ameriku, 1492)
RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: kastílski Španieli (72 %), Katalánci (17 %), Galícijčania (6 %), Baskovia (2%), Cigáni (2%), iné (1 %)
NÁBOŽENSTVO: rímsko - katolícke (97 %), iné (3 %)
URBANIZÁCIA: 76,5 %
PRIEMERNÁ DĹŽKA ŽIVOTA: muži 74 rokov, ženy 80 rokov
DOJČENSKÁ ÚMRTNOSŤ: 5 ‰
ANALFABETI: 4,6 %
NEZAMESTNANOSŤ: 18,8 %
Podiel na tvorbe HDP: poľnohospodárstvo 4%, priemysel 33%, služby 63%
HDP: 14 490 USD/obyv.

MALORKA
Baleárskych ostrovov je spolu 151 a majú rozlohu viac ako 5000 km štvorcových. Dominantná Malorka má 3684 km štvorcových. Na ostrove žije 615 000 obyvateľov, z toho polovica v hlavnom meste
Za povšimnutie stoja aj hory, ktoré prekvapia svojou rôznorodosťou a nezvyčajnou krásou. Najvyšší vrch Malorky je vysoký až 1445 m. No a kto je už v horách, nemôže obísť dedinu Fornalufx, ktorá bola niekoľkokrát ocenená ako najkrajšia dedina Španielska.

Ibiza
-rozloha 572 km2. Je 48 km dlhá a 21 km široká. Ostrov je povestný svojím liberalizmom. A tak sa naň nasťahovali aj mnohí členovia hnutia hippies. Niekdajší "hipíci" zostarli a živia sa remeslami, či obchodom. Burzy hippies sú stále súčasťou dovolenkových atraktivít.