Čína - zaujímavosti

Čína je jednou z najstarších civilizácií sveta a jej história trvá viac ako 7000 rokov. Od pádu Rímskej ríše bola Čína najväčším štátom na svete a až do európskej renesancie aj technicky najvyspelejším. Číňania nazývali svoju krajinu ríšou stredu – Čung - kuo a dlho ju pokladali za stred sveta. Názov tejto krajiny je spomienkou na mocný štát Čchin, ktorého panovník Čchin Š – chuang v roku 221 p.n.l zjednotil krajinu, roztrieštenú na drobné kniežatstvá. Jeho ríša sa rozpriestierala od Juhočínskeho mora po Strednú Áziu. Na severe tvoril hranicu s kočovníkmi najväčší artefakt, aký kedy ľudstvo vytvorilo – Veľký čínsky múr. Jediná stavba na Zemi vidteľná z Mesiaca je dlhá 6500 km. Múr bol postavený z udupanej hliny a štrku, vystužený blokmi kameňa. Udržiaval sa až do 7. stor. n. l., keď stratil svoju strategickú funkciu. Čchin Š – chuang zaviedol množstvo významných opatrení – zjednotil miery, váhy a písmo, upravil šírku ciest, rozšíril zavlažovacie systémy aj dopravné vodné kanály. Zaviedol systém kolektívnej zodpovednosti. Hoci vládol len 11 rokov, zmeny, ktoré zaviedol boli trvalé. Pri odkrývaní jeho hrobu v roku 1974 objavili zovreté šíky vyše 6000 vojakov v životnej veľkosti – vojsko mŕtveho cisára pre záhrobný život – terakotoví bojovníci. Po ňom vládol dlhý rad cisárov až do roku 1911, kedy sa Čína stala republikou. V roku 1949 prevzala v Číne moc komunistická strana vedená Mao Ce – tungom. Po jeho smrti v roku 1976 bol znovu povolený rozvoj súkromného vlastníctva a trhové prvky v ekonomike. V oblasti vedy a techniky Čína nadlho predstihla Európu. Patria jej tri významné vynálezy, ktoré starovek nepoznal a ktorých pôvod zostáva zahalený tajomstvom – kníhtlač, pušný prach a kompas. Okrem nich Číne vďačíme aj za papier, konský postroj, uzdu, techniku vrtov, seizmograf, kormidlo, porcelán a ďalšie. Rozvoj astronómie a matematiky bol podnetom k tomu, že sa Číňania dlho zaoberali fyzikou a mechanikou, vytvorili základy chémie a metalurgie, vybudovali obdivuhodné zavlažovacie systémy. Už v 2. stor. poznali zemný plyn a používali ho v kováčstve. Neskôr využívali aj zdroje ropy, ktorú nazývali kamenným olejom alebo lakom a dokázali ju viesť podzemným keramickým potrubím do solivarov pod kotle, v ktorých sa odparovaním získavala soľ. Ropa postupne slúžila na mazanie, svietenie, výrobu tušu. Číňania objavili aj princíp helikoptéry a plynového balónu.

Mali vynikajúce výsledky v stavbe námorných lodí, architektúre, kartografii, farmakológii, lekárstve a ďalších prírodných vedách. Ich technológia prenikla do ostatného sveta a uplatnila sa v Európe prostredníctvom Hodvábnej cesty, ktorá nadobudla veľký význam na začiatku kresťanskej éry, keď spájala Čínu s Rímskou ríšou. Z východu na západ putoval hodváb, neskôr porcelán, späť prúdilo zlato, striebro, drakohany, slonovina a prírodné bohatstvo, ktoré Čína nemala. Z technických objavov prenesených po tejto ceste mal úžitok najmä Západ. Príchod západných lodí vybavených kompasmi a delami v 16. stor. na Východ znamenal koniec využívania hodvábnej cesty. Čínske náboženstvá
Čínske náboženské myslenie pozostáva z prastarej viery v bohov, duchov, v silu osudu a v predkov, ku ktorej sa postupne pridali predstavy troch veľkých náboženstiev : konfucianizmu a taoizmu, ktoré vznikli v Číne medzi r. 500 – 300 p.n.l, a budhizmu, ktorý sa dostal do Číny okolo r. 100 n.l.
Konfucianizmus predstavuje postoj k životu a spôsob myslenia. Toto učenie je založené na výrokoch majstra Kchunga (Konfucia), ktorý stelesňuje ideál ušľachtilého človeka. Cvičením sa mu podarilo zosúladiť svoje Ja s nebeským poriadkom. Konfucianizmus sa postupne stal základom čínskej etiky a základným pravidlom pre život spoločnosti. Kládol sa v ňom dôraz na zachovanie rodiny a štátu a na dodržiavanie určitých spomienkových obradov za predkov. Preto sa tradičné čínske pohreby skladajú z radu rituálov, ktorými sa pozostalí zaručia, že duša mŕtveho je dobre zabezpečená. Pri hrobe mŕtveho nechávajú jedlo ako obetný dar, pália bankovky, papierové modely aút, bicyklov a iných vecí, ktoré majú sprevádzať dušu mŕtveho do neba.
Taoizmus – odvodený od slova tao alebo dao (cesta), je veľmi dôležitý pojem v čínskom myslení. Slovom tao sa vyjadruje vnútorná spontánnosť diania, ktorá je zároveň mystickým princípom bytia. Nazýva sa tak aj cesta, po ktorej treba isť. Tao sa vykladá aj ako nepochopiteľná a neopísateľná prapríčina. Obsahuje dobro aj zlo, tmu aj svetlo, pokoj aj pohyb, čiže protiklady, ktoré znázorňuje princíp jin a jang. Na rozdiel od konfucianizmu zdôrazňuje spontánnosť diania – človek nemá zasahovať do životného diania.
Taoizmus vedie človeka k meditácii a k jednoduchému životu.
Tibeťania sú oddaní budhisti, ale ich náboženstvo potláča komunistická strana. Napriek tomu má budhizmus v Tibete silnú pozíciu. Budhisti sa oddávajú modlitbám. Vyvesujú zástavy popísané modlitbami, ktoré im majú priniesť šťastie a úspech.
Náboženské sviatky
Čínske náboženské sviatky sa odvodzujú od vegetačných cyklov.

Uctievajú sa predkovia a oslavujú sa pozitívne stránky života. Taoistický obrad kozmickej obnovy sa konal začiatkom zimy. Počas jarného sviatku Č´ing Ming sa upravovali hroby predkov a ponúkala sa im strava a papierové duchovné peniaze. Na týchto slávnostiach sa i dnes zúčastňujú taoistickí a budhistickí duchovní, ako aj šamani.
Oslavy nového roka
Každý rok koncom januára alebo začiatkom februára sa Číňania pripravujú na oslavy nového roka. Obydlia vyzdobia červenými dekoráciami pre šťastie, deti dostávajú nové šaty a hračky. Slávnosť trvá niekoľko dní. Všetky úrady a obchody sú zatvorené, ľudia sa vyberú do ulíc, robia sa ohňostroje, mnohí sa pridávajú k ukážkam levích a dračích tancov.



Kultúra čínskeho písma
Čínske písmo zachytáva význam, nie zvukovú podobu slova. Písmená sa kreslia prísnymi ťahmi a každý znak je komponovaný do tvaru dokonalého štvorca. Čínske písmo má viac ako 50 000 znakov. Každý znak znázorňuje iné slovo či myšlienku. Jednoduché slová ako obloha alebo dážď tvorí jeden znak. Zložené slová, napr. telefón, sa skladajú z dvoch znakov – elektrický a rozhovor. Čínska kaligrafia je samostatný odbor vychádzajúci z rovnakého základu ako maliarstvo. Čínska architektúra
Väčšinu čínskych verejných budov postavili z dreva na kamenných základoch. Mali škridlové strechy, v rohoch skrútené dohora, ktoré podopierali drevené stĺpy. Budovy mali často uprostred nádvorie a ich polohe sa venovala veľká pozornosť. Väčšina stavieb bola jednoposchodová, no existovali aj viacposchodové veže, nazývané pagody, ktoré boli pozoruhodným prvkom čínskej architektúry.
Čínska kuchyňa
Čínska kuchyňa obľúbená na celom svete sa mení podľa jednotlivých oblastí. Západná kuchyňa z provincie Sečuan je známa koreninami ako badián, ďumbier, čili papričky. Severná z Pekingu je preslávená chutnou pečenou kačicou. Kantonská strava na juhu je svetoznáma rybacími špecialitami mimoriadne jemnej chuti. Jedlá sa pripravujú dusením alebo pražením na veľkej panvici nazývanej wok. Na juhu krajiny sa podáva ryža a na severe cestoviny alebo rezance. Jedlo sa servíruje v malých miskách spolu s paličkami namiesto nášho príboru. Nože sa nepoužívajú, jedlo sa varí nakrájané. Obľúbeným nápojom je čaj podávaný v malých miskách bez cukru a mlieka.
Čínska medicína
Číňania veria, že človek ochorie vtedy, keď sa protiklady jin a jang dostanú do nerovnováhy. Lekári vyrovnávajú nerovnováhu tela rastlinnými liekmi a akupunktúrou, pri ktorej sa vpichujú tenké ihly do rôznych bodov tela.

Naturálne medicína je v tejto oblasti veľmi rozšírená a veľmi často úspešná.
Život v meste
Viac ako 350 miliónov Číňanov žije vo väčších sídlach a mestách. Mnohé z nich sú preľudnené. Byty sú vzácnosťou a rodiny žijú zväčša v izbách patriacich spoločnosti, v ktorej pracujú. Ulice miest sú preplnené bicyklami. Verejná doprava je síce lacná, ale vždy preplnená. Čínska populácia narastá ročne približne o 15 miliónov ľudí. Aby sa znížil tento prudký rast, vláda zaviedla roku 1979 politiku obmedzovania pôrodnosti podľa zásady jedna rodina – jedno dieťa. Táto politika uspela v mestách, ale nie na vidieku, kde sú potrebné veľké rodiny, aby mohli obhospodarovať polia.
Parky sú dôležitým miestom v živote obyvateľov miest. Ľudia chodia skoro ráno do parku, cvičia tai či alebo kung fu. Deti púšťajú za veterného počasia šarkany, dospelý hrajú stolný tenis, karty alebo čínsky šach.