Afrika, juhozápadná a stredná Ázia
Hinduizmus – India, Nepál
Budhizmus – juhovýchodná a východná Ázia
Ostatné náboženstvá majú len malý vplyv a počet veriacich napr. Judaizmus – židia
g) štruktúra podľa vzdelania – vo vyspelých štátoch sa poskytujú údaje o návštevnosti škôl – 3 typy základne, stredné a univerzitné. V menej rozvinutých krajinách sú údaje o negramotnosti. Podľa odhadu OSN je 950 miliónov negramotných ľudí z toho 2/3 žije 75% Ázia, 15% Afrika, 6% latinská Amerika.


Sídla

Sídlo – akékoľvek obývané zoskupenie bytových a nebytových objektov .
Obec – samostatný, samosprávny územný celok tvorí jedno alebo viac sídiel.
Vidiecka obec – sídlo s počtom obyvateľov do 2000. zo sústredenou alebo rozptýlenou zástavbou.
Mesto – sídlo s počtom obyvateľov nad 2000 do 100 000.
Veľkomesto – mesto nad 100 000 obyvateľov.
Metropola – veľkomesto sídlo centrálnych orgánov. Podľa významu sú:
Svetové – New York
Kontinentálne – Brusel, Káhira.
Štátne – Bratislava, Praha
Národné – Martin, Nitra.
Mestské aglomerácie – zoskupenia mesta a okolitých sídiel.
Konurbácia – zoskupenie miest ktoré sú navzájom prepojené a vo funkcii sa navzájom dopĺňajú napr. Rýnsko – rúrska oblasť
Megapolis – rozsiahle územie mestá sú prepojené do jedného celku napr. Východoatlantický v USA

Štruktúra sídiel.
a) veľkomestá – podľa dynamiky rastu obyvateľstva sú : progresívne, stacionárne a regresívne.
b) Podľa funkcie – sídla z vlastnou ekonomickou základňou (monofunkčné a polyfunkčné) a sídla bez vlastnej ekonomickej základne
c) Podľa hierarchie – rozlišujeme
Monogenetické – s jednou architektúrou
Polygenetické – dlhodobý zložitý vývoj (gotika, renesancia, barok)
Funkčné členenie mesta vysvetľujú viaceré teórie z ktorých najvýznamnejšie sú 3.
Teória koncentrických zón
Teória sektorov
Teória viacerých jadier

3) urbanizácia – koncentrácia obyvateľstva do miest. Pomešťovanie spoločnosti. Vo vyspelých krajinách prevláda podiel mestského obyvateľstva 70 – 80% žije v mestách. V menej rozvinutých krajinách je to 30 – 40%. V zaostalých krajinách 20%.