Obyvateľstvo

Rast a vývoj – v súčasnosti je na našej planéte asi 6,3 miliardy obyvateľov. Do roku 5000 pnl. Sa počet zvyšoval len veľmi pomaly v neolite sa vývoj zrýchľuje, ale v ďalšom období sa počet obyvateľov zvyšoval veľmi pomaly. Oživenie rastu vyvolala priemyselná revolúcia 1800 – 1950 prebieha demografická revolúcia a po nej nastáva populačná explózia v menej rozvinutých krajinách Afrika, latinská Amerika, Ázia.
Faktory rastu obyvateľstva – zdroje a využitie prírodného bohatstva
Využitie vedeckých poznatkov
Technické objavy
Ekonomický rozvoj
Faktory spomaľovania rastu obyvateľstva – epidémie, vojny, hladomory
Rasové a národnostné prenasledovanie
Prírodné katastrofy
Prognózy vývoja obyvateľstva – podľa OSN po roku 2000 sa bude výrazne zvyšovať počet obyvateľov v menej rozvinutých krajinách. V roku 2025 dosiahne počet obyvateľov 8,5 miliardy a v roku 2100 až 10 miliárd. predpokladá sa stabilizácia obyvateľstva na 10 – 11 miliardách.
2) rozmiestnenie obyvateľov – nerovnomerné. Na rozmiestnenie vplýva: prírodné a spoločenské.
a) prírodné – vzdialenosť od morského pobrežia
nadmorská výška (polovica obyvateľov žije v nížinách)
podnebie – v miernom pásme žije až polovica obyvateľov malú ľudnatosť majú oblasti s chladným, suchým, horúcim, vlhkým podnebím
b) spoločenské – ekonomické – pobrežie s výhodnou dopravou singapur, Hamburg, new York
priemysel, obchod, služby
turisticko rekreačné oblasti
metropolitné regióny
rozmiestnenie podľa kontinentov – Euroázia –75%, Afrika – 11%, J. Amerika – 8%, S.Amerika – 5%, Austrália a Oceánia – 1%.
Rozmiestnenie podľa plochy – obyvateľmi asídlena časť zeme sa nazýva ekumena – 43% rozlohy.
Anekumena - územie neosídlené hory, púšte, polárne oblasti – 20%.
Subekumena – prechodné oblasti 37% čiastočne využívané
Na severnej pologuli žije 90% obyvateľstva.
Rozmiestnenie podľa štátov – Čína – 22% obyvateľov
India – 16% obyvateľov
USA – 5% obyvateľov

Hustota obyvateľstva

Priemerná hustota obyvateľstva na zemi je 40 obyvateľov na Km.
Najnižšiu hustotu majú krajiny s púštnymi a zaľadnenými oblasťami npr. Kanada, Austrália.
Extrémne vysokú hustotu majú tzv. mestské štáty Singapúr, Monako.
Najhustejšie zaľudnené štáty v Ázii Bangladéš 890 obyvateľov na km.
Európa Holandsko 370 obyvateľov na km.

Hlavné zoskupenie obyvateľstva.

– rozoznávame 4 veľké koncentrácie: východná Ázia, južná Ázia, Európa, východné pobrežie Severnej Ameriky.
Menšie oblasti koncentrácie obyvateľstva.
Afrika – údolie Nílu a pobrežie guinejského zálivu
Latinská Amerika – pobrežie Atlantiku Rio de Janeiro, Buenos Aires
Ázia – ostrov Jáva a Filipíny.

Dynamika obyvateľstva
Rozlišujeme 3 typy pohybu: prirodzený pohyb, mechanický pohyb, socio-ekonomický pohyb.

Prirodzený pohyb – súvisí s pôrodnosťou a úmrtnosťou.
Pôrodnosť – natalita – počet novonarodených detí na 1000 obyvateľov. Celosvetový priemer je 26 promile. Faktory ovplyvňujúce pôrodnosť – úroveň vzdelania, a zamestnanosť žien, postavenie ženy v spoločnosti a rodine, podiel mestského a vidieckeho obyvateľstva, náboženstvo, tradícia. Najväčšia pôrodnosť je v Afrike, Latinskej Amerike a Ázii.
Úmrtnosť – mortalita – je počet zomrelých na 1000 obyvateľov priemerná mortalita je 10 promile.
Prirodzený prírastok je rozdiel medzi počtom narodených a zomrelých v sledovanej populácii. Môže byť kladný, záporný, alebo 0.
Kladný pôrodnosť je vyššia ako úmrtnosť.
Záporný pôrodnosť je nižšia ako úmrtnosť.
Nulový – pôrodnosť je vyrovnaná s úmrtnosťou.

Mechanický pohyb – odlišuje sa podľa dĺžky trvania, vzdialenosti, organizácie (ilegálny), príčiny, početnosti skupín.
Sú 4 typy mechanického pohybu:
Migrácia – sťahovanie
Dočasná zmena pobytu – trvalé bydlisko sa nemení.
Pravidelný pohyb – dochádzka do práce.
Nepravidelné dočasné pobyty – liečenie, služobná cesta.

Socioekononický pohyb – presuny obyvateľstva medzi sociálnymi skupinami, zmena posľa vzdelania, zamestnania a podľa sociálnych skupín.

Štruktúra obyvateľstva

a) podľa pohlavia: počet mužov a žien je približne rovnaký na zemi žije asi 50,5% mužov a 49,5% žien. Vo vyspelých štátoch je prevaha žien. V menej rozvinutých krajinách prevaha mužov.
c) veková štruktúra: na zobrazenie sa používa veková pyramída. Podľa druhu populácie môže mať charakter progresívny regresívny a stacionárny alebo vymieranie obyvateľstva.
d) Jazyková a národnostná štruktúra: národ – spoločenstvo ľudí majú spoločný jazyk, územie, históriu, kultúru, tradície. Najpočetnejší sú Číňania, Hindustanci, Američania, Rusi. Rozlišujeme 30 jazykových rodín z nich najväčší sú Indoeurópska – 47%, Čínskotibetská – 22%. Najviac používané jazyky sú čínština, angličtina a ruština.
e) Rasová štruktúra obyvateľstva – znaky: farba pokožky, črty tváre, vlasy, stavba tela. Tri veľké rasy:
Europoidná – biela delí sa na severnú a južnú vetvu ktorá je tmavšia
Mongolopoidná – žltá delí sa na ázijskú a americkú vetvu.
Ekvatoriálna – čierna delí sa na negroidnú africký černosi a austrálsku austrálsky černosi. 30% obyvateľstva zeme tvoria miešanci: Mestici, Mulati, Zambovia.
f) náboženská štruktúra – 90% svetového obyvateľstva patrí k 4 svetovým náboženstvám.
Kresťanstvo – Európa, celá Amerika a Austrália
Islam – s.

Afrika, juhozápadná a stredná Ázia
Hinduizmus – India, Nepál
Budhizmus – juhovýchodná a východná Ázia
Ostatné náboženstvá majú len malý vplyv a počet veriacich napr. Judaizmus – židia
g) štruktúra podľa vzdelania – vo vyspelých štátoch sa poskytujú údaje o návštevnosti škôl – 3 typy základne, stredné a univerzitné. V menej rozvinutých krajinách sú údaje o negramotnosti. Podľa odhadu OSN je 950 miliónov negramotných ľudí z toho 2/3 žije 75% Ázia, 15% Afrika, 6% latinská Amerika.


Sídla

Sídlo – akékoľvek obývané zoskupenie bytových a nebytových objektov .
Obec – samostatný, samosprávny územný celok tvorí jedno alebo viac sídiel.
Vidiecka obec – sídlo s počtom obyvateľov do 2000. zo sústredenou alebo rozptýlenou zástavbou.
Mesto – sídlo s počtom obyvateľov nad 2000 do 100 000.
Veľkomesto – mesto nad 100 000 obyvateľov.
Metropola – veľkomesto sídlo centrálnych orgánov. Podľa významu sú:
Svetové – New York
Kontinentálne – Brusel, Káhira.
Štátne – Bratislava, Praha
Národné – Martin, Nitra.
Mestské aglomerácie – zoskupenia mesta a okolitých sídiel.
Konurbácia – zoskupenie miest ktoré sú navzájom prepojené a vo funkcii sa navzájom dopĺňajú napr. Rýnsko – rúrska oblasť
Megapolis – rozsiahle územie mestá sú prepojené do jedného celku napr. Východoatlantický v USA

Štruktúra sídiel.
a) veľkomestá – podľa dynamiky rastu obyvateľstva sú : progresívne, stacionárne a regresívne.
b) Podľa funkcie – sídla z vlastnou ekonomickou základňou (monofunkčné a polyfunkčné) a sídla bez vlastnej ekonomickej základne
c) Podľa hierarchie – rozlišujeme
Monogenetické – s jednou architektúrou
Polygenetické – dlhodobý zložitý vývoj (gotika, renesancia, barok)
Funkčné členenie mesta vysvetľujú viaceré teórie z ktorých najvýznamnejšie sú 3.
Teória koncentrických zón
Teória sektorov
Teória viacerých jadier

3) urbanizácia – koncentrácia obyvateľstva do miest. Pomešťovanie spoločnosti. Vo vyspelých krajinách prevláda podiel mestského obyvateľstva 70 – 80% žije v mestách. V menej rozvinutých krajinách je to 30 – 40%. V zaostalých krajinách 20%.