nasýtenosť povodia predošlými zrážkami, stav ľadovej a snehovej pokrývky, množstvo akumulovaného snehu, stav a teplota pôdy, ľadochod, fenofáza a iné,
• technické podmienky v povodí - stav a spôsob úpravy korýt, inundačné priestory, ich umiestnenie a kapacita, technické stavby na tokoch - hlavne všetky premostenia - ich stav, konštrukcia, prietočná kapacita a umiestnenie, stav hrádzí, ochrana vyššie položených území, stav a údržba prirodzených a umelých rýh (priekopy, jarky), voľný materiál v povodí, ktorý voda môže unášať. Možno v súvislosti s klimatickými zmenami povedať, akými budú povodne v budúcnosti?
Vývoj budúcej klímy určujú tri druhy zmien, sú to:
• kolísanie klímy: periodické zmeny klímy, ktoré sú v podstate dlhodobým kolísaním hodnôt meteorologických prvkov okolo určitého priemeru (ako na jednu, tak druhú stranu), pričom amplitúda môže byť značná. Prejavuje sa hlavne pri zrážkach, teplotách. Zasahuje rôzne veľké oblasti Zeme a dĺžka periódy môže byť niekoľko desiatok až stoviek rokov. Niekedy tiež hovoríme o sekulárnom kolísaní klímy. Príčinou takéhoto kolísania klímy sú dlhodobé vratné zmeny všeobecnej cirkulácie atmosféry. • klimatické zmeny: zmeny klímy prebiehajúce počas veľmi dlhých období v jednom smere (otepľovanie, alebo naopak ochladzovanie). Dotýkajú sa našej planéty ako celku. V minulosti v rôznych geologických dobách prebiehali výrazné klimatické zmeny, napr. je nám známe, že druhohory boli veľmi teplým obdobím, alebo naopak v neogéne zaznamenávame doby ľadové. Počas týchto klimatických zmien zároveň dochádzalo ku kolísaniu klímy (napr. v dobe ľadovej zaznamenávame striedanie dôb ľadových a medziľadových). Príčinou týchto zmien môžu byť tak astronomické javy, napr. zmena orbitálnej dráhy Zeme okolo Slnka, alebo telurické zmeny, napr. preskupovanie pevnín a oceánov na Zemi alebo zmeny v zložení atmosféry. • zmena klímy, ku ktorej dáva impulz antropogénna činnosť, a to najmä zmenou zloženia atmosféry: zvýšený prísun CO2 do atmosféry, zvýšené množstvo aerosólov v atmosfére, zvyšovanie koncentrácie ďalších tzv. skleníkových plynov atď. Pritom nie všetky prímesi atmosféry pôsobia v smere otepľovania, napr. aerosóly majú opačný účinok. Výsledná klíma - podnebie - je vlastne ovplyvnená superpozíciou (zložením) všetkých troch procesov, ktoré v podnebí prebiehajú alebo môžu prebiehať. Pretože nie je možné dôsledne odseparovať jednotlivé procesy, je aj veľmi ťažko kvalifikovane odpovedať na otázku, do akej miery ovplyvňuje klímu človek a do akej miery sa jedná o prirodzené fluktuácie. Pomôckou tu môže byť do určitej miery štatistika, rýchlosť prebiehajúcich zmien, vedomosti o miere vplyvu človeka (napr. bilancovaním spaľovaných fosílnych palív alebo vedomosťami o výrobe iných skleníkových plynov), ale tiež veľmi presné, homogénne a dlhotrvajúce merania jednotlivých prvkov atmosféry ale aj hydrosféry. Predpovedanie povodní
Predpovedanie povodní úzko nadväzuje na predpoveď počasia, teda na predpoveď zrážok.