Z hlavného hrebeňa vybieha na juh päť mohutných rázsoch, v nich sú najvyznamnejšie
a najpôvabnejšie a aj najvyššie štíty - Kriváň, Končistá, Gerlachovský štít, Slavkovský štít, Lomnický štít. Z bočných rázsoch vybiehajú desiatky kratšich hrebeňov, ktoré vrúbia do
35 vysokohorských dolín. Podnebie

Podnebie v Tatrách sa vyznačuje prechodným charakterom od oceánskeho podnebia ku kontinentálnemu. Klimaticky prevažuje chladná oblasť vysokohorského a horského typu. Typickým znakom je premenlivosť oblačnosti, slnečného svitu, zrážok, teploty vzduchu
a veterných pomerov. V zime je častá inverzia. Snehová prikrývka sa tu udržuje 200 až 250 dní
v roku, miestami aj celý rok napr. v Zmrzlej doline. Tatry sú veľmi chladné územie
s maximálnym množstvom zrážok na Slovensku. Priemerná denná teplota vzduchu
sa pohybuje pod 0 °C a trvá viac ako 200 dní v roku.

Výhodné klimatické pomery podmienili vznik liečebných stredísk, z ktorých dnes najdôležitejšie sú Štrbské Pleso s liečebným ústavom Helios, Vyšné Hágy s najväščím liečebným ústavom TBC v strednej Europe, Nová Polianka, Tatranská Polianka s liečebňou Jiřiho Wolkera, Nový Smokovec s liečebňou respiračných chorôb a liečebným domom Palace, Dolný Smokovec a Tatranská Kotlina. Tatry sú ohromnou ozdravovňou pre tisíce ľudí ročne.




Rastlinstvo

Rozmanitosť tatranskej flóry a lesov je podmienená viacerými činiteľmi ako zloženie pôd, vývoj v poľadovej dobe, pestrosť súčasnej klímy a silný vplyv človeka. Takmer 2/3 územia pokrývajú lesy a kosodrevina, 1/4 tvoria skalné plochy, vysokohorské hole, vodné plochy. Zbytok tvorí poľnohospodárska pôda. Prevažujú ihličnaté dreviny, najmä smrek. Z pôvodných druhov sa zachovala limba. Vegetácia je rozdelená do niekoľkých výškových vegetačných stupňov. Nad výškou 2000 m n. m. rastie len okolo 40 kvitnúcich rastlín a na temeni Gerlachovského štítu už len 19 druhov. Celkove v TANAPe rastie okolo 1300 kvitnúcich druhov. Medzi nimi je viacero endemitov, ktoré sa nevyskytujú nikde inde na svete, a glaciálnych reliktov. Stupeň podhorský (submontánny) zaberá najnižšie časti územia do nadmorskej výšky 800 (900) m n. n. Má ráz kultúrnej stepi, pôvodných lesov sa zachovalo veľmi málo (smrekové boriny, jedľové a vápencové bučiny). Stupeň horský (montánny) je v nadmorskej výške 800 (900) až 1200 (1250) m n. m. Predstavuje lesný stupeň so smrečinami s jedľou a borovicovými smrečinami. Stupeň vyšší montánny (supramontánny) siaha od 1200 (1250) do 1500 (1550) m n. m. Je porastený vysokohorskými smrečinami s rôznymi prímesami. Stupeň podhôľny (subalpínsky) v nadmorských výškach 1500 (1550) až 1800 (1850) m n. m.