ZAHRANIČNÝ OBCHOD
Zahraničný obchod, no predovšetkým export, je pre slovenskú ekonomiku rozhodujúcim činiteľom, ktorý sa výrazne podieľa na tvorbe hrubého domáceho produktu a je tiež podstatnou zložkou devízových príjmov štátu. Preto aj podpora exportu patrí k prioritám hospodárskej politiky Slovenskej republiky.
Podiel importovaného tovaru na celkovej ponuke , ktorý bol najmä v rokoch 1990-1992 pomerne vysoký a súvisel s jeho nedostatkom v predchádzajúcich rokoch, je v súčasnosti na úrovni cca 15 % sortimentálnej ponuky, čo súvisí s vyššími cenami tovaru z dovozu i so začatím výroby nadnárodných potravinárskych koncernov ako Nestlé, Jacobs Suchard a Coca Cola na Slovensku.
Kľúčový problém vysokého deficitu zahraničnoobchodnej bilancie Slovenska leží teda v oblasti výroby, nie v obehu a distribúcie tovarov. Nedostatok inovácií a investícií vo výrobe bolo možné pociťovať už koncom 80. rokov. Exportnú výkonnosť v slovenskom hospodárstve zabezpečuje len veľmi nízky počet podnikateľských subjektov. Na dva významné reformné kroky v období po roku 1990 - zrušenie monopolu zahraničného obchodu a viacnásobnú devalváciu federálnej meny - nenadviazali opatrenia, ktoré by devalvačný efekt nasmerovali do posilnenia výkonnosti hospodárstva. Slovenský trh sa oproti trhom susedných krajín vyznačuje pomerne výraznou uzavretosťou. Je to aj dôsledok celkovej politicko-hospodárskej klímy a z nej vyplývajúceho konzervatívneho prístupu zahraničných investorov k investovaniu na Slovensku, veľkosti trhu a nižšej kúpnej sily obyvateľstva v porovnaní s Poľskom, Maďarskom, či Českou republikou, zavedenia niektorých opatrení smerujúcich k ochrane vnútorného trhu a stabilizácii celkovej ekonomickej situácie. Obmedzený prístup k úverovým zdrojom, nedostatok dlhodobých peňazí, vysoké daňové zaťaženie, nedostatočne rozvinutý systém podpory začínajúcich podnikateľov, absentujúce prostredie spolupráce so štátnou administratívou, nízka platobná morálka odberateľov, zmena koncepcie privatizácie a rýchle legislatívne zmeny v období od roku 1993 ovplyvnili správanie domácich i zahraničných firiem, z ktorých mnohé namiesto plánovanej rýchlej expanzii prešli k postupnému rozvoju, respektíve k vyčkávacej taktike.
Za pomerne krátke obdobie trvania samostatného Slovenska jeho ekonomika prekonala následky hospodárskej recesie z rokov 1990-1993.