História Európskej únie

· 9. mája 1950 oznámil Robert Schuman plán vytvorenie Európskeho spoločenstva pre uhlie a železo (EGKS), čo viedlo k podpísaniu zmluvy v Paríži v apríli 1951. Tento plán staval na myšlienke Jeana Monneta vybudovať jednotnú Európu. Základ položilo 6 štátov: Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko a Taliansko. EGKS malo volený parlament, ktorý zasadal prvý krát v septembri 1952 v Štrasburgu. · 25. marca 1957 podpísali zakladajúce štáty zmluvu z Ríma, ktorou založili Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a Európske atómové spoločenstvo (Euratom). V tomto čase mal spoločný parlament 142 zástupcov zo všetkých členských štátov. · V januári 1973 sa EHS rozšírilo o: Dánsko, Írsko a Veľká Británia. Parlament mal 198 členov. · V júni 1979 sa podľa zmluvy z Ríma uskutočnili v jednotlivých členských štátoch voľby do Európskeho parlamentu. 410 zvolených poslancov z 9 štátov zasadlo v júli 1979 v novej budove parlamentu Palais de Europe v Štrasburgu. · V januári 1981 sa Grécko stalo desiatym členským štátom EHS. Parlament sa rozšíril na 434 poslancov. · V júni 1984 sa konali druhé priame voľby do Európskeho parlamentu. · V januári 1986 vstúpili do EHS Španielsko a Portugalsko. Počet poslancov v parlamente sa zvýšil na 518. · V roku 1986 podpísali vlády členských štátov Jednotný európsky akt, ktorý bol parlamentom ratifikovaný. Jednotný európsky akt rozširuje a zdokonaľuje zmluvu z Ríma. Európsky parlament dostáva nové právomoci uzákonením vzťahov medzi parlamentom a radou. V tejto zmluve sa zaväzuje 12 členských štátov do 31. decembra 1992 vytvoriť spoločný trh s bezhraničným pohybom osôb, tovaru a služieb. · V júni 1989 sa konali tretie európske parlamentné voľby. · 19. júna 1990 podpísali ministri zahraničných vecí Francúzka, Nemecka a krajín Beneluxu dohodu v Schengene o odstránení colných a pasových kontrol na vzájomných hraniciach a o voľnom pohybe občanov týchto štátov v ich území. Dohoda obsahuje 142 bodov, ktoré nahradzujú zákony jednotlivých štátov a musí byť ratifikovaná parlamentmi všetkých zúčastnených strán. Postupne k dohode pristúpili Taliansko, Španielsko, Portugalsko a Grécko. · V decembri 1991 sa rozhodli zastupitelia vlád členských štátov EHS na zasadnutí rady v Maastrichte založiť Európsku úniu. · Vo februári 1992 bola v Maastrichte podpísaná Zmluva o Európskej únii. Európsky parlament získal ďalšie právomoci najmä v legislatívnej oblasti, kde sa stal rovnoprávnym partnerom Rady EÚ.

V zmluve bolo zakotvené aj ustanovenie inštitúcie ombudsmana. · 1. novembra 1993 vstupuje Zmluva o Európskej únii po ratifikácii v členských štátoch do platnosti. · V júni 1994 sa konali štvrté európske parlamentné voľby. Na základe zjednotenia Nemecka sa zvýšil počet poslancov na 567. · 1. januára 1995 pristúpili do EÚ Fínsko, Rakúsko a Švédsko. V Európskom parlamente sa počet poslancov rozšíril na súčasných 626. · 26. marca 1995 vstupuje do platnosti dohoda zo Schengenu, ku ktorej pristúpilo v apríli 1995 aj Rakúsko. Členské štáty: Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko, Veľká Británia.
Symboly:
· Od roku 1986 sa používa zástava Európskej únie, ktorú prijala Európska rada. Skladá sa z kruhu dvanástich zlatých hviezd na modrom pozadí (číslo dvanásť reprezentuje dokonalosť a úplnosť).
· Hymnou Európskej únie je Óda na radosť z Beethovenovej Deviatej symfónie.
· Dňom Európy je 9. máj. Tento deň pripomína vyhlásenie Roberta Schumana z roku 1950, ktoré sa považuje za začiatok vytvárania Európskej únie.

Orgány Európskej únie
Rada Európskej únie sa skladá z 15 členov, ktorých nominujú vlády členských štátov EÚ. Rada rozhoduje a navrhuje zákony. Zloženie rady sa mení podľa aktuálnej tematiky rokovania (napr. zahraničná politika, finančná politika, agrárna politika a pod). Predsedníctvo v rade sa mení podľa pevne stanového poradia. Európsky parlament má 626 poslancov, je volený v priamych voľbách obyvateľmi štátov EÚ, reprezentuje jednotlivé národy zoskupenia. V jeho zodpovednosti je legislatíva EÚ, schválenie rozpočtu a kontrolné funkcie. Európska komisia pozostáva z 20 nezávislých členov. Komisia navrhuje právne normy, zodpovedá za ich dodržiavanie a robí výkonnú politiku EÚ. Komisári majú presne rozdelené oblasti zodpovednosti. Európsky súdny dvor sa skladá z 15 sudcov, 9 advokátov. Spolu so súdom prvej inštancie (15 sudcov) zabezpečuje dodržiavanie práva v spoločnom integračnom procese. Dvor auditorov má 15 členov, kontroluje finančné záležitosti a vykonávanie rozpočtu únie. Výročné správy dvora auditorov o hospodárení EÚ sú verejne prístupné. Hospodársky a sociálny výbor (222 členov), má poradenskú funkciu a skladá sa zo zástupcov rôznych profesných oblastí (napr. poľnohospodárstvo, odbory, obchodná sféra a pod.). Výbor regiónov bol vytvorený na podporu činnosti rady a komisie, vnáša do inštitúcii EÚ regionálne a lokálne aspekty. Má poradenskú funkciu.

Európska investičná banka zodpovedá za vyvážený rozvoj bankovej a finančnej sféry únie. EIB spravuje ročný objem kreditov vo výške 20 miliárd euro, čím sa stala najväčšou finančnou inštitúciou sveta. Európsky ombudsman je zodpovedný za sprostredkovanie kontaktu mezi občanmi únie a riadiacimi orgánmi. Vyšetruje sťažnosti občanov EÚ na rozhodnutia a konania orgánov, pričom má právomoci vyžiadať si podklady a dôkazy k rozhodnutiam orgánov únie. Výhody:
· spoločný trh,
· odstránenie colných bariér,
· voľný pohyb pracovných síl,
· zvýšenie konkurencie schopnosti voči 3. krajinám(hlavne USA, Japonsko), ...

Nevýhody:
· Vysoký rast cien v zaostalejších členských krajinách,
· heterogénne prostredie,
· strata národnostnej identity, ...

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Európska únia